PROFILBARU.COM

	Durínsky slobodný štát; (Freistaat Thüringen)
	Spolková krajina
	Letecká záber hlavného mesta Erfurt
	Poloha spolkovej krajiny Durínsko v Nemecku (klikacia mapa)
Vlajka	Erb
Štát	Nemecko
Hlavné mesto	Erfurt
Rozloha	16 172,14 km² (1 617 214 ha)
Obyvateľstvo	2 261 236 (31.3.2009)
Hustota	140 obyv./km²
Premiér	Mario Voigt (CDU)
Kód ISO	DE-TH
	Wikimedia Commons: Thuringia
	Webová stránka: thüringen.de
	Geografický portál

Durínsko (nem. Thüringen), dlhý tvar Durínsky slobodný štát (alebo Slobodný štát Durínsko; nem. Freistaat Thüringen), je spolková krajina v strede Nemecka s rozlohou 16 175 km² a 2,5 mil. obyvateľmi. Na východe a juhovýchode hraničí so Saskom (265 km), na severe a severovýchode so Saskom-Anhaltskom (296 km), na severozápade s Dolným Saskom (112 km), na západe s Hesenskom (270 km), na juhu s Bavorskom (381 km). Najväčšia vzdialenosť zo severu na juh je 160 km, od západu na východu potom 198 km. Hlavné mesto je Erfurt.

Durínskom prechádzajú diaľnice A4, A9, A38, A71 a A73. Na A4 ležia poeticky ako „na nejakom perlovom náhrdelníku“ od západu na východ mestá Eisenach, Gotha, Erfurt, Weimar, Jena a Gera.

Vďaka svojmu lesnému bohatstvu sa Durínsko nazýva „Zeleným srdcom Nemecka".

K najdôležitejším durínskym riekam patria Sála (Saale), Ilm, Werra, Unstrut a Biely Halštrov (Weiße Elster) .

Juhu Durínska dominuje pohorie Durínsky les (Thüringer Wald), prechádzajúci krajinou od Eisenachu k Sonnebergu. Severne od neho sa rozkladá Durínska panva (Thüringer Becken). Na Durínsky les nadväzuje na východe Durínska bridlicová vrchovina (Thüringer Schiefergebirge). Zo severu zasahuje do Durínska pohorie Harz. K ďalším horám a pohoriam patria Rhön, Dün, Kyffhäuser a Hainich. Najvyššou durínskou horou je Große Beerberg (982,9 m). Najnižšie miesto v Durínsku (114 m) sa nachádza pri meste Wiehe.

Náboženstvo

Od čias protestantskej reformácie bol najväčším náboženstvom na území Durínska Luteranizmus. Katolícka väčšina sa dodnes zachovala v oblasti Eichsfeld, kforá je známa svojou vysokou religiozitou. Počas komunistického obdobia boli členovia v cirkvi zo strany štátnu výrazne diskriminovaní a v súčasnosti viac ako polovica obyvateľstva krajiny nie je členom žiadnej Cirkvi. Najväčšími cirkvami podľa členskej základne v roku 2009 bol Luteranizmus, ku ktorému sa hlási 24 % a Katolicizmus ku ktorému sa hlási 7,8 %. 68,2 % Durínčanov nie sú členmi žiadnej Cirkvi.