Dlhý vrch[1] (1 094,7 m n. m.[2]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad Telgártom, približne 15 km severne od Revúcej.[4]
Nachádza sa v strednej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Muránska planina.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a na katastrálnom území obce Telgárt.[1] Najbližšími sídlami sú západne situovaná Červená Skala a Šumiac, severne sa nachádza Telgárt, juhozápadne Muránska Huta a východne Rejdová.[4] Vrch patrí do ochranného pásma Národného parku Muránska planina.[2]
Dlhý vrch leží na severnom okraji Muránskej planiny, priamo nad údolím Hrona. Severným smerom dominujú Nízke Tatry s vrcholmi Stredná hoľa (1 876 m n. m.), Kráľova hoľa (1 946 m n. m.) a Kráľova skala (1 690 m n. m.), rovnakým smerom leží aj Gregová (1 168 m n. m.), východne sa nachádza Ondrejisko (1 271 m n. m.), Borovniak (1 272 m n. m.), Trsteník (1 390 m n. m.), Homoľa (1 083 m n. m.) a Priehybka (1 219 m n. m.), južne Kyprov (1 391 m n. m.), Stolica (1 476 m n. m.), Magura (1 071 m n. m.) a Čelo (1 210 m n. m.) a západne Šiance (1 042 m n. m.), Veľký Cigán (1 235 m n. m.), Lopušná (1 125 m n. m.) a Grúň (1 011 m n. m.).[2] Oblasť je súčasťou povodia rieky Hron, ktorý odvodňuje severné svahy, vodu z južných odvádza potok Stračaník. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[4] Severným úpätím vedie popri Hrone cesta I/66 z Brezna do Popradu a železničná trať Červená Skala – Margecany.[5]
Vrchol pokrýva nesúvislý riedky lesný porast[6], ktorý umožňuje rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú pozorovateľné okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, Nízkych Tatier a Stolických vrchov.[7]
Na vrchol nevedie značený turistický chodník a prístup je tak možný neznačenými lesnými chodníkmi z blízkeho Telgártu alebo Červenej Skaly.[4]