Debata medzi katolíkmi a orientálnymi kresťanmi v 13. storočí
Arménska katolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví, ktorá pri slávení liturgie používa arménsky obrad.
Prvá únia medzi rímskokatolíckou a Arménskou apoštolskou cirkvou z roku 1198 siaha do čias križiackych výprav. Bola prijatá iba Arménmi v Cilícii a o necelé dve storočia sa skončila.
V roku 1742 rímsky pápež potvrdil za Arménskeho patriarchu Cilície so sídlom v Libanone bývalého biskupa Arménskej apoštolskej cirkvi Abrahama Ardziviana, ktorý ako patriarcha prijal meno Abraham Bedros I. V roku 1867 bolo sídlo patriarchu presunuté do Konštantínopola (Istanbulu). Počas prenasledovania Arménov v Tureckom štáte koncom 1. svetovej vojny zahynulo okolo 100 000 veriacich. Následne bolo sídlo patriarchu presunuté opäť do Libanonu. V samotnom Arménsku nemohla Arménska katolícka cirkev počas komunistického režimu legálne pôsobiť a až v roku 1991 tam bol vytvorený Ordinariát pre katolíkov arménskeho obradu vo východnej Európe, pod jurisdikciu ktorého patria arménski katolíci v Arménsku, Gruzínsku, Rusku a na Ukrajine. Arménska katolícka cirkev má okrem toho biskupstvá na Blízkom Východe, v Európe, Severnej Amerike aj Latinskej Amerike.
Následníci prvého patriarchu si podľa jeho vzoru pridávali k menu meno Bedros (Peter). Súčasným najvyšším predstaviteľom Arménskej katolíckej cirkvi je od roku 2021 katolikos-patriarcha Cilície Rafael Bedros XXI. Minassian.
Libanon:
Sýria:
Irak:
Turecko:
Ukrajina:
Ostatné krajiny: