Debata medzi katolíkmi a orientálnymi kresťanmi v 13. storočí
Rumunská gréckokatolícka cirkev je jedna z východných katolíckych cirkví byzantského obradu.
Úniu pravoslávnych s Rímom v Sedmohradsku prijal v roku 1698 metropolita Atanasie a následne v roku 1700 aj synoda biskupov. V 18. storočí rumunská gréckokatolícka cirkev zaviedla rumunčinu ako bohoslužobný jazyk, zatiaľ čo rumunská pravoslávna cirkev používala až do polovice 19. storočia ako bohoslužobný jazyk cirkevnú slovančinu a písala cyrilikou. Rumunská gréckokatolícka cirkev mala významnú úlohu v procese rumunského národného uvedomenia a bránila Rumunov proti maďarizácii.
Po tom, ako sa v 20. storočí stalo Sedmohradsko súčasťou Rumunska a v krajine začal vládnuť komunistický režim, bola v roku 1948 únia násilne likvidovaná a gréckokatolícki biskupi zatknutí. Všetci gréckokatolíci boli vyhlásení za pravoslávnych a majetok gréckokatolíckej cirkvi bol odovzdaný Rumunskej pravoslávnej cirkvi alebo skonfiškovaný štátom. Po páde komunizmu bol v roku 1990 anulovaný dekrét o zrušení cirkvi, majetky však z väčšej časti vrátené neboli.
V Rumunsku má cirkev archieparchiu Alba Iulia şi Făgăraş a päť eparchií: Oradea, Cluj-Gherla, Lugoj, Maramureş a Bucureşti (Bukurešť).
Eparchia v Bukurešti vznikla v máji roku 2014 odčlenením z archieparchie Alba Iulia-Fagaraš.
Okrem Rumunska má cirkev jednu eparchiu aj v Spojených štátoch (Canton).
V roku 2005 bola rumunská gréckokatolícka cirkev sui iuris povýšená na väčšie (vrchné) arcibiskupstvo. Najvyšším predstaviteľom je vladyka Lucian Mureșan, vrchný arcibiskup a kardinál.