Anglicko-sovietska zmluva (ang. Anglo-Soviet Treaty, rus. Англо-советский союзный договор), formálne Dvadsaťročná dohoda o vzájomnej pomoci medzi Spojeným kráľovstvom a Zväzom sovietskych socialistických republík (ang. Twenty-Year Mutual Assistance Agreement Between the United Kingdom and the Union of Soviet Socialist Republics) vytvorila vojenskú a politickú alianciu medzi Sovietskym zväzom a Spojeným kráľovstvom, ktorá mala trvať do konca druhej svetovej vojny, alebo v prípade dlhšej vojny 20 rokov po jej podpísaní.[1]
Zmluva bola podpísaná 26. mája 1942 v Londýne. Podpísali ju vtedajší britský minister zahraničných vecí, Anthony Eden, a sovietsky minister zahraničných vecí Viačeslav Michajlovič Molotov.[2]
Prvé stretnutie, na ktorom sa diskutovalo o zmluve, sa uskutočnilo 15. decembra 1941 (týždeň po tom, čo Spojené štáty vstúpili do druhej svetovej vojne na stranu Britov a Sovietov).
Josif Stalin, vtedajší diktátor ZSSR, v prípade výhry navrhlo rozdeliť povojnovú Európu najmä medzi Sovietsky zväz a Spojené kráľovstvo. Stalin totiž dúfal, že sa mu podarí získať späť územia stratené po I. svetovej vojne a začatí operácie Barbarossa, ako boli Rumunsko, Ukrajina, Bielorusko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, či Fínsko. Výmenou za tieto územia by malo Spojené kráľovstvo voľný prístup cez Lamanšský prieliv, Baltské a Severné more.[3]
Mnoho spojencov sa rokovania nezúčastnilo (napr. Austrália, Nový Zéland, India, Čína) aj napriek faktu, že už pred rokom 1941 vyhlásili vojnu krajinám osi. Česko-Slovensko a Francúzsko sa rokovania nezúčastnili, keďže boli pod okupáciou Nemecka.