Anaa

Anaa
(Ara-ura)
Nganaa-nui
atol
Snímka atolu od NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 17°24′32″J 145°29′42″Z / 17,409°J 145,495°Z / -17.409; -145.495
Komunitné centrum Tukuhora
Najvyšší bod
 - výška 3 m n. m.
Dĺžka 28,5 km
Šírka 5,5 – 9,5 km
Hĺbka 5 m
Rozloha 172,44 km² (17 244 ha)
 - súše 38 km² (3 800 ha)
Obyvateľstvo 497 (2012)
Hustota 13,08 obyv./km²
Pre verejnosť Voľný
Prístup loďou alebo lietadlom
Objaviteľ Pedro Fernandes de Queirós
 - dátum 10. február 1606
Lagúna polouzatvorená
Vstupy do lagúny iba plytké a nesplavné
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Wikimedia Commons: Anaa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Anaa (iné názvy Nganaa-nui alebo Ara-ura)[1] je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie.

Nachádza sa v strede súostrovia na južnej strane a najbližším susedom je atol Faaite, vzdialený približne 66 km na sever. Centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 376 km na západ.

Geografia atolu

Atol má dosť nezvyklý pretiahnutý tvar s pomerne širokým prstencom súše lemujúci veľmi plytkú lagúnu. Pozostáva z necelej desiatky väčších a množstva drobných ostrovčekov (tzv. „motu“) rôznej veľkosti.

Atol má približne 29 km na dĺžku a v najširšom mieste má 7 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva množstvom plytkých prieplavov prakticky zo všetkých strán atolu, ale žiaden nie je splavný niečím väčším, ako malým člnom. Hĺbka lagúny v najhlbšom mieste nepresahuje 6 m, s priemernou hĺbkou 3 m. Lagúna o rozlohe 106 km² je navyše koralovým porastom rozdelená na tri bazény.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej 105 m pod hladinou mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 3,4 km a jej vek sa odhaduje na 52,5 až 59,6 mil. rokov.[2]

Dejiny

Pôvodná kultúra

Atol je známy z obdobia okolo 17. – 18. storočia tým, že ho obývali výbojní a krutí bojovníci kmeňa parata. Kvôli neexistencii písomných záznamov nie je známa staršia história, ale záznamy približne z roku 1770 hovoria o agresívnej výprave bojovníkov na iné atoly, čo viedlo k spustošeniu viacerých ostrovov a atolov. Celé dediny a kolektívne stavby boli zničené a obyvateľstvo zväčša zmasakrované. Rozsiahle kultivované územia sa vyľudnili.[3]

Tí, ktorí prežili, utiekli na Tikehau, Makateu alebo Tahiti, kde im bola poskytnutá ochrana od vládnuceho kmeňa Pomare.

Európska kultúra

Prvá písomná zmienka o návšteve atolu je od španielskeho moreplavca Pedra Fernandesa de Queirósa z roku 1606. Nazval ho „Conversión de San Pablo“.[4] Ďalší záznam je od francúzskeho objaviteľa Louisa Antoinea de Bougainvilleho z roku 1768.[5] James Cook zazrel atol v roku 1769. Kvôli tvaru ho nazval Chain Island (reťazový ostrov).[6] Neskôr ho ešte 1. novembra 1772 navštívil španiel Domingo de Boenechea, ktorý ho nazval Isla de Todos los Santos (Island Všetkých svätých) pretože k nemu dorazil na sviatok Všetkých svätých.

Prví Európania sa v oblasti začali trvalejšie objavovať a usadzovať až v roku 1851. Zväčša to boli katolícki misionári, ktorí podporovali rozvoj komunít a ekonomiky výsadbou kokosových paliem, najmä okolo roku 1865. V tom čase Francúzska Polynézia prešla z vlády Pomare pod koloniálnu správu Francúzska. Na atole neskôr dochádzalo k súpereniu kresťanských misií medzi mormónmi zo Severnej Ameriky a francúzskymi kresťanmi, čo viedlo v roku 1852 k revolte a vynúteniu zásahu francúzskymi koloniálnymi jednotkami.

Keď sa Arutua stala francúzskym územím, bola najľudnatejším zo všetkých atolov (cca 2000 obyvateľov) a produkovala približne 200 ton kokosového oleja (1860) a perlete.

Atol bol v histórii niekoľkokrát zasiahnutý a ťažko poškodený hurikánmi. V rokoch 1878 a 1906 navyše aj kompletne zaplavený. Po hurikáne v roku 1983 bola jediná osada presťahovaná a rekonštruovaná. Zároveň bolo vybudované betónové útočisko v prípade ďalšieho hurikánu s kapacitou pre celú populáciu ostrova.

V súčasnosti je najobývanejšou osadou Tukuhora, ktorá je zároveň aj centrom komunity Anaa a je situovaná na severnom ostrove prstenca atolu.

Súčasnosť a ekonomika

Klasickým spôsobom obživy je rybolov a produkcia kopry. Jedným z najtradičnejších spôsobov rybolovu je tzv. prílivová/odlivová pasca. Na plytkom mieste prstenca útesu, najmä v miestach prieplavov medzi oceánom a lagúnou (v tahitčine Hoa) je zo skál, koralov alebo tyčí vybudovaný lievik. Na najužšom konci lievika je priechod o šírke iba niekoľkých desiatok centimetrov, ktorý ústi do oválneho bazénika s priemerom niekoľko metrov. Prúd vody pri prílive (alebo odlive) ženie ryby do lieviku. So zužujúcim sa priestorom rýchlosť a sila prúdu narastá a ryba má len jedinú šancu – poddať sa a plávať s prúdom. Po prekonaní najužšieho miesta sa prúd stratí, ale ryba je v pasci v oválnej ohrade. Jej odlov harpúnou alebo sieťou je už ľahký. Týmto spôsobom sa získava až 80% úlovkov rýb. Nie je to však úplne bezrizikový spôsob lovu, čo dokladá aj množstvo rybárov, zasiahnutých ostňom veľmi jedovatej ryby „Stonefish“ (Odranec pravý, lat. Synanceia verrucosa).[7]

Tradičné spôsoby obživy obyvateľov atolu v poslednom čase nahrádza najmä turizmus a iné lukratívnejšie zdroje obživy, najmä vďaka letisku a relatívne blízkej polohe k Tahiti.

K výraznému ekonomickému a demografickému rastu prispelo moderné letisko, postavené v roku 1976, ktorého asfaltová pristávacia dráha je dlhá 1 500 m. Lety tu prevádzkuje domáca letecká spoločnosť Air Tahiti z hlavného ostrova Tahiti.[8][9]

Demografia

Demografický vývoj:

Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012
Počet obyvateľov 327 400 426 411 435 461 497
Zdroj ISPF,[10] Sčítanie obyvateľstva

Fauna a flóra

Z vtáctva sa tu okrem bežných vodných a morských vtákov vyskytuje endemický druh spevavého vtáka z čeľade trsteniarikovitých (lat. Acrocephalus caffer) a lagúnu obýva ojedinelý lastúrnik lat. Cardium fragum.[11]

Bežnou vegetáciou na atole je kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru. Z vzácnych druhov sa tu vyskytuje endemická lat. Sesbania coccinea[12], ktorá je ohrozenou rastlinou podľa IUCN.[13]

Administratívne a geografické členenie

Geograficky patrí atol Anaa k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne patrí atol do rovnomennej komunity, do ktorej patria ešte atol Faaite a neobývané atoly Tahanea a Motutunga.

Referencie

  1. ↑ Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu [online]. [Cit. 2014-04-25]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
  2. ↑ Anaa Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  3. ↑ DOUMENGE, François. L'homme dans le Pacifique Sud: étude géographique. [s.l.] : Société des Océanistes, 1966. 633 s. (francúzsky)
  4. ↑ Langdon, Robert The Lost Caravel Sidney, 1975, p.47.
  5. ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
  6. ↑ Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282.
  7. ↑ Tradičné spôsoby lovu na atoloch [online]. [Cit. 2014-04-25]. Dostupné online. Archivované 2014-04-26 z originálu.
  8. ↑ Air Tahiti
  9. ↑ Mapa destinácií Air Tahiti [online]. [Cit. 2014-04-25]. Dostupné online. Archivované 2014-04-26 z originálu.
  10. ↑ ISPF, Sčítanie obyvateľstva Archivované 2014-03-28 na Wayback Machine
  11. ↑ Review of the protected areas system in Oceania Arthur L. Dahl, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas, United Nations Environment Programme, éd. IUCN, 1986, ISBN 9782880325091, p.205.
  12. ↑ Marae o Te Kofai na tahitiheritage.pf [online]. [Cit. 2014-04-25]. Dostupné online. Archivované 2014-04-26 z originálu.
  13. ↑ Kofai, Sesbania coccinea na IUCN

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anaa na anglickej Wikipédii.
  • Tahiti Heritage

Strategi Solo vs Squad di Free Fire: Cara Menang Mudah!