Ďateľ hnedkavý (iné názvy: ďatel sýrsky, ďateľ hnedkastý[3]; lat. Dendrocopos syriacus[4]) je druh z čeľade ďatľovité. Z juhozápadnej Ázie sa rozšíril do strednej Európy, šírenie začalo okolo roku 1890 cez Balkánsky polostrov. Na Slovensko prenikol v roku 1949 a hniezdenie bolo dokázané skoro na polovici územia (na 47,60 % mapovacích kvadrátov).[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov ďateľ hnedkavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, v minulosti rozšíril svoj areál cez Balkánsky polostrov do Strednej Európy.[1]
Opis
Je to vták veľký ako škorec obyčajný. Dosahuje dĺžku tela 22 – 23 cm[6][7], rozpätie krídel 34 – 38 cm[7] a maximálnu hmotnosť 82 g[8]. Na rozdiel od podobného ďatľa veľkého mu čierny prúžok v podobe fúzov nezasahuje na temeno hlavy, spodné chvostové krovky sú jasnejšie červené, na chvoste má menej a na krídle viac bielych škvŕn.[6] Samec má červenú tylovú škvrnu, samica je bez tejto škvrny, mláďatá majú temeno hlavy celé červené[6][7] a často aj červenkastú hruď v tvare obrátenej podkovy.[8]
Hlas
Volá mäkšie ako ďateľ veľký[7] „čik“ a „kirruk“ alebo „tükk“[6]. Má aj dlhé kotkodákavé volanie.[7] Bubnuje samec i samica[6], bubnovanie začína ako u ďatľa veľkého ale na konci zoslabne.[7]
Výskyt a stav na Slovensku
Na Slovensko sa rozšíril z juhu Európy, prvý výskyt bol zaznamenaný v roku 1949[5]. Nížinami a dolinami riek prenikol až na severné Slovensko, nevystupuje však vyššie ako 800 m n. m.[5] Ďateľ hnedkavý je stály vták.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 500 – 2 500, zimujúcich jedincov 2 500 – 5 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú miery nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995, 1998 a 2001 žiadny.[5][9] V roku 2014 LC – menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne
populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[5]
Biotop
Ďateľ hnedkavý hniezdi hlavne v intravilánoch obcí, v záhradách, parkoch a cintorínoch. Mimo obcí hľadá potravu v stromoradiach a vetrolamoch, výnimočne tu aj zahniezdi.[5]
Hniezdenie
V strednej Európe hniezdi prevažne v intraviláne, ojedinele v otvorenej krajine s ovocnými sadmi a alejami. Hniezdi v máji až júni raz ročne.[8] Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom s priemerom 4 – 5 cm vytesávajú obaja partneri, najmä samec. Samotná dutina je približne 35 cm hlboká a široká 11,5 cm. Samica znáša 4 až 5 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 14 – 15 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia ďalších 17 až 21 dní.
Potrava
Živia sa rastlinnou i živočíšnou potravou[8], bobuľami, ovocím, orechmi a menej hmyzom.
Ochrana
Ďateľ hnedkavý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1380 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[12]
Galéria
Referencie
- ↑ a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. septembra 2020.
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
- ↑ IOC World Bird List v 9.2 by Frank Gill & David Donsker (Eds). Woodpeckers [online]. worldbirdnames.org © 2019 IOC World Bird List, Creative Commons Attribution 3.0 Unported License, rev. 2019-06-22, [cit. 2019-08-22]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Štefan Pavlík. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Ďateľ hnedkavý, s. 404 - 406.
- ↑ a b c d e PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ a b c d e f JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Blutspecht na nemeckej Wikipédii.