Černiny (vrch v Bukovských vrchoch)

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Černiny
Czerenin
vrch
Vrchol Černín začiatkom mája
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský, Podkarpatský
Okresy Snina, Lesko
Obce Cisna, Stakčín
Katastrálne územie Zvala[1]
Pohorie Bukovské vrchy
Podcelok Bukovce
Povodia Cirocha, Udava, Solinka
Nadmorská výška 929,4 m n. m.
Súradnice 49°09′11″S 22°13′29″V / 49,153°S 22,2247°V / 49.153; 22.2247
Geologické zloženie flyš, pieskovec
Najľahší výstup z obce Osadné po a značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky prírodná
Rok zápisu
(č. zasadnutia) 		2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011, 2017
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Černiny
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Černiny[1] (poľ. Czerenin; 929,4 m n. m.[2][3]) je názov vrchu v Bukovských vrchoch, krajinnom celku Polonín.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici nad obcou Osadné, približne 18 km severne od Sniny.[5]

Poloha

Nachádza sa v severozápadnej časti Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce.[4] Západná a južná časť masívu leží v Prešovskom kraji, okrese Snina a na katastrálnom území obce Stakčín[1], severovýchodná patrí Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Lesko a gmine Cisna.[6] Najbližšími sídlami sú západne situované Osadné a juhozápadne ležiace Hostovice, Čukalovce a Parihuzovce, južne sa nachádza aj Stakčín a dnes zaniknutá obec Zvala, severovýchodne už v Poľsku osada Solinka, patriaca do gminy Cisna.[7] Masív patrí do Národného parku Poloniny.[5]

Opis

Černiny ležia v hraničnom hrebeni na severnom okraji Bukovských vrchov, medzi vrchmi Strop (1 011 m n. m.) a Rydošová (877 m n. m.) v Laboreckej vrchovine. Západným smerom sa nachádza Rydošová, Kýčerský grúň (867 m n. m.), Vysoký grúň (905 m n. m.), Ščoby (801 m n. m.), Kýčera (721 m n. m.) a Veľká Kýčera (560 m n. m.), južným Skory (857 m n. m.), Hrčasté (774 m n. m.) a Borsuk (725 m n. m.), východným Solište (817 m n. m.), Kýčerka (819 m n. m.), Strop (1 011 m n. m.), Šípková (995 m n. m.), Rypy (1 002 m n. m.), Kruhliak (1 101 m n. m.), Jaslo (1 153 m n. m.), Rys (1 103 m n. m.), Rosocha (1 083 m n. m.) a Hyrlata (1 103 m n. m.) a severným Osina (963 m n. m.), Feliszówka (1 006 m n. m.), Matragona (990 m n. m.) a Chryszczata (997 m n. m.).[2] Západné svahy odvodňuje Černinský potok do Udavy v povodí Laborca, južné potok Stružnica do Cirochy a severné rieka Solinka v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.[5][7]

V roku 1939 vzniklo na vrchu trojmedzie, kde sa stretávali vtedajšie hranice Poľska, Slovenska a Maďarska. Pred vrcholom smerom od rázcestia Balnica leží na červeno značkovanom turistickom chodníku, pri hraničnom stĺpe číslo 1/46, starý hraničný stĺp z tohto obdobia.

V okolí vrchu nad zaniknutou obcou Zvala prebiehali počas 2. svetovej vojny ťažké boje. Vojnový front tu stál 10 týždňov. Pri oslobodzovaní tejto obce boli najvyšším vyznamenaním "Hrdina Sovietskeho zväzu" ocenení sovietski vojaci: čatári Viktor J. Kostin, Vasilij N. Golovaň a Vasilij P. Ivanenko a vojak Džuma Karakulov. V rámci bývalého Československa ich nemala viacej žiadna iná obec, ani mesto. Až do dnešných dní sa na samotnom vrchole a v jeho okolí nachádzajú stopy po vojenských zákopoch z čias vojny.

Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[8], do ktorého patrí aj neďaleká PR Udava a ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200 ročnými bukmi, vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mimoriadne mohutnými jedľami bielymi s výškou až 50 metrov a rovnako mohutnými jedincami javora horského a bresta horského. Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[9], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Výhľady

Vrchol pokrýva lesný porast[7], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít na hrebeni a úbočí je však miestami vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, no tiež Laboreckú vrchovinu, Slanské a Vihorlatské vrchy, Bieszczady v Poľsku a ukrajinské Karpaty.[10]

Turizmus

Cez hrebeň a vrchol Černín vedie červeno značená Východokarpatská magistrála, kopírujúca hlavný karpatský hrebeň až na najvýchodnejší bod Slovenska – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.). Sleduje tiež slovensko-poľskú štátnu hranicu, vedúcu viacerými vrcholmi s panoramatickým výhľadom - napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.) a iné.[2] Severozápadným smerom vedie magistrála cez Laboreckú vrchovinu a jej najvyšší vrch Vysoký grúň (904,9 m n. m.) a Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z obce Osadné po žltej a následne červenej turistickej značke. Obec Osadné je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – do oblasti Udavy, na Bieščadskú úzkokoľajku a na hlavný karpatský hrebeň.

Na žlto značkovanom chodníku, začínajúcom v obci Osadné pri rázcestí Diakov (440 m n. m.) začína trasa náučného chodníka s názvom Medzinárodný lesnícky náučný chodník Udava - Solinka a vedie spolu so žltou turistickou značkou na slovensko-poľskú štátnu hranicu k rázcestiu Balnica (712,0 m n. m.) a pokračuje do Poľska.

Prístup

Zo Slovenska

Z Poľska

Možnosti dopravy do turistických východísk

Do obce Osadné je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[11] Vzdialenosť: Humenné-Osadné 36,7 km, Snina-Osadné 20,2 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

  • Veľký zákop na vrchole Černín
    Veľký zákop na vrchole Černín
  • Zákop na vrchole Černín
    Zákop na vrchole Černín
  • Zákop na vrchole Černín
    Zákop na vrchole Černín
  • Starý hraničný stĺp pred vrcholom Černín, pri hraničnom stĺpe číslo 1/46
    Starý hraničný stĺp pred vrcholom Černín, pri hraničnom stĺpe číslo 1/46
  • Informačná tabuľa označujúca chránené územie prírodnú rezerváciu Udava
    Informačná tabuľa označujúca chránené územie prírodnú rezerváciu Udava

Referencie

  1. ↑ a b c In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. ↑ a b c Bukovské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  3. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 48.
  4. ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online.
  6. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online.
  8. ↑ Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-19]. Dostupné online. Archivované 2015-07-15 z originálu.
  9. ↑ Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-17]. Dostupné online.
  10. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online.
  11. ↑ Prímestská doprava na stránke SAD Humenné, a. s.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Strategi Solo vs Squad di Free Fire: Cara Menang Mudah!