PROFILBARU.COM

	Pľaša; Płasza
	vrch
	Vrchol Pľaše v polovici marca
Štáty	Slovensko, Poľsko
Regióny	Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy	Snina, Powiat leski
Obec	Stakčín
Katastrálne územie	Ruské
Pohorie	Bukovské vrchy
Podcelok	Bukovce
Povodia	Cirocha, Uh, Wetlina
Nadmorská výška	1 162,8 m n. m. ;
Súradnice	49°06′46″S 22°24′06″V / 49,1129°S 22,4018°V
Geologické zloženie	flyš, pieskovec
Najľahší výstup	z obce Runina po a turistickej značke
	Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky	prírodná
Rok zápisu; (č. zasadnutia)	2007 (#31)
Rok rozšírenia	2011
Číslo	1133
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ix
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Prešovského kraja
	Wikimedia Commons: Pľaša
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

O rovnomennej národnej prírodnej rezervácii pozri Pľaša (národná prírodná rezervácia).

Svetové dedičstvo UNESCO

Súradnice: 49°06′46″S 22°24′06″V / 49,1129°S 22,4018°V

Pľaša^[1] (poľ. Płasza; 1 162,8 m n. m.^[2]^[3]) je vrch v Bukovských vrchoch, krajinnom celku Polonín.^[4] Leží na slovensko-poľskej hranici nad obcou Runina, približne 21 km severovýchodne od Sniny.^[5]

Názov

Pôvodný názov vrchu Plasza pochádza z valašského (rumunského) slova "pleš" a znamená lysý (holý).

Poloha

Nachádza sa v severnej časti Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce.^[4] Juhozápadná časť hrebeňa a masívu leží v Prešovskom kraji, okrese Snina a na katastrálnom území obce Stakčín^[1], severovýchodná patrí poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Lesko a gmine Cisna.^[6] Najbližším sídlom je južne situovaná Runina, západne je dnes zaniknutá obec Ruské, juhozápadne sa nachádza Príslop a Topoľa, juhovýchodne Zboj a Nová Sedlica, severovýchodne Wetlina a Stare Siolo a severne Strzebowiska, všetky patriace do gminy Cisna.^[7] Masív patrí v slovenskej časti do Národného parku Poloniny a národnej prírodnej rezervácie Pľaša s najvyšším 5. stupňom ochrany^[8], v poľskej do Ciśniańsko-Wetlińskiego Parku Krajobrazowego.^[5]

Opis

Pľaša leží v hraničnom hrebeni na severnom okraji Bukovských vrchov, medzi vrchmi Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.) a Ďurkovec (1 189 m n. m.). Západným smerom sa nachádzajú Rypy (1 002 m n. m.), Strop (1 011 m n. m.), Solište (817 m n. m.), Borsuk (725 m n. m.) a Veľký hrb (650 m n. m.), južným Hajdošík (921 m n. m.), Saganovec (795 m n. m.), Bukovec (930 m n. m.), Stolová (934 m n. m.) a Minčol (972 m n. m.), východným Ďurkovec (1 189 m n. m.), Jarabá skala (1 199 m n. m.), Čelo (1 159 m n. m.) a Paportna (1 199 m n. m.) a severným Hnatowe Berdo (1 245 m n. m.), Smerek (1 223 m n. m.), Fereczata (1 102 m n. m.), Szczawnik (1 052 m n. m.), Kruhliak (1 101 m n. m.) a Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.).^[2] Západné svahy odvodňuje Černegov potok do Cirochy v povodí Laborca, južné potok Pľaša do Uličky v povodí Uhu a severné potok Smerek do Wetliny v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.^[5]^[7]

Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy^[9], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200 ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mimoriadne mohutnými jedincami, skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)^[10], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

V okolí vrcholu možno pozorovať zákopy z obdobia 2. svetovej vojny. Medzi Ďurkovcom a Pľašou sú najkrajšie poloninské lúky na Slovensku.

Výhľady

Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý lesný porast^[7] s pásmom horských lúk – polonín a poskytuje panoramatické výhľady. Z vhodných lokalít je tak vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, Slanské a Vihorlatské vrchy, Bieszczady v Poľsku a ukrajinské Karpaty.^[11] Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a vrch Nízkych Tatier – Kráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.).

Turizmus

Cez hrebeň a vrchol Pľaše vedie červeno značená Východokarpatská magistrála, kopírujúca hlavný karpatský hrebeň až na najvýchodnejší bod Slovenska – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.). Magistrála sleduje slovensko-poľskú štátnu hranicu, vedúcu viacerými vrcholmi s panoramatickým výhľadom - napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) a iné.^[2] Severozápadným smerom vedie magistrála cez Laboreckú vrchovinu a jej najvyšší vrch Vysoký grúň (904,9 m n. m.) a Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z Runiny, najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne. Obec je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.

Prístup

po červeno značenej Východokarpatskej magistrále hlavným hrebeňom:
- od severozápadu z Ruského sedla (801,0 m n. m.) cez Kruhliak
- od juhovýchodu zo Sedla pod Ďurkovcom
po zelenej značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.); trvanie: ↑ 3:10 h, ↓ 2:30 h, prevýšenie: 603 m
po žltej značke z obce Nová Sedlica cez rázc. Jarabá skala^[5]

Možnosti dopravy do turistických východísk

Do obce Runina je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.^[12]^[13] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok Archivované 2016-12-22 na Wayback Machine.

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Vrchol Pľaše
Pohľad z Pľaše na Ďurkovec
Pohľad na Pľašu z turistického chodníka smerujúceho od Ďurkovca
Výhľad z Ďurkovca smerom do Sedla pod Ďurkovcom a na Pľašu (v strede)
Pohľad na Pľašu z turistického chodníka smerujúceho od Ďurkovca v auguste
Výhľad z Pľaše na slovenskú stranu v pozadí Vihorlatské vrchy
Výhľad z Pľaše na poľskú stranu, na Smerek (1 222,5 m n. m.) a pohorie Połonina Wetlińska
Pohľad na Pľašu z turistického chodníka smerujúceho od Ďurkovca v zime
Pohľad z Pľaše na Ďurkovec
Výhľad z Ďurkovca na Pľašu (v strede) a poľský vrch Jasło (1 153,0 m n. m.) (vpravo)
Pohľad na Pľašu zo Sninského kameňa v zime

Referencie

↑ ^a ^b ^c In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
↑ ^a ^b ^c Bukovské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 48.
↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-09]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-09]. Dostupné online.
↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-09]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-09]. Dostupné online.
↑ Pľaša. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
↑ Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-17]. Dostupné online. Archivované 2015-07-15 z originálu.
↑ Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-17]. Dostupné online.
↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-09]. Dostupné online.
↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.