Útoky v Madride z 11. marca 2004 (skrátene niekedy označované ako 11/3, 3/11, M-11 a 11-M) boli sériou koordinovaných teroristických bombových útokov proti vlakovému systému v Madride v Španielsku.
Útoky
Odohrali sa ráno 11. marca2004 a zabili celkom 191 ľudí, 2057 bolo zranených. Celkovo bolo použitých 13 časovaných bômb, ukrytých v športových taškách. Bomby zanechali páchatelia v rôznych vlakoch, spájajúcich predmestia Madridu s centrom mesta. Ako výbušnina bol použitý dynamit, kúpený v Španielsku na čiernom trhu od zamestnanca bane. Ako časovače boli použité mobilné telefóny. Tri z bômb zlyhali. Jednu zo zlyhaných bômb rozobral policajný pyrotechnik. Mobil, použitý ako len ako jednoduchý časovač zlyhanej bomby, patril k sérii asi 20 aparátov, odkúpených v istom obchode jediným zákazníkom. Táto stopa viedla ku sérii zatknutí: Teroristi neopatrne použili ďalšie aparáty z tejto serie na bežné telefonovanie. Vyšetrovanie čísel volaných z týchto mobilov a miest kde boli použité viedlo políciu jednak ku baníkovi, ktorý skupine predal výbušniny, ako aj k lokalizácii bytu, v ktorom sa ukrývala skupina islamských extrémistov. Všetci prítomní členovia skupiny zahynuli pri úmyselnom samovražednom výbuchu, keď si uvedomili, že sú obkľúčení políciou. Postupne boli zatknutí ďalší, aj keď nie všetci, členovia tejto skupiny.
Než bola skupina odhalená, pokúsila sa ešte uložiť bombu na koľajniciach vysokorýchlostného vlaku AVE. Boli našťastie pri čine vyrušení, nestihli aktivovať uloženú bombu a z miesta ušli. Úspešný útok na vlak s rýchlosťou 300 km/h by mohol viest ku stovkám obetí na životoch. Väčšina členov teroristickej skupiny boli polícii známi drobní priekupníci s drogami, arabského pôvodu. Polícia mala informácie o ich náboženskej radikalizácii, bohužiaľ týmto informáciám nevenovala dostatočnú pozornosť.
Politické následky útokov
Útoky sa udiali tri dni pred všeobecnými parlamentnými voľbami, pravdepodobne s cieľom ovplyvniť ich výsledok. Bezprostredne po útokoch prichádzalo do úvahy autorstvo výbuchov od dvoch možných skupín:
Prisúdenie atentátu Islamskej skupine by veľmi poškodilo šance na znovuzvolenie vládnucej stredo-pravicovej Ľudovej Strany (PP), keďže mnohí voliči by považovali islamistický útok za dôsledok účasti Španielska na vojne v Iraku. Účasť Španielska na vojne v Iraku bola silne podporovaná španielskou vládou napriek značnej nepopularite medzi Španielmi. Prisúdenie atentátov separatistickej organizácii ETA by nemalo jednoznačnú volebnú interpretáciu, mohla by dokonca posilniť vládnúcu Ľudovú Stranu (PP), ktorá v okamihu volieb zastávala politiku tvrdej ruky proti skupine ETA a baskickému separatizmu. Hlad po informáciach a tlaky politických síl viedli počas ďalších troch dní, ktoré zostávali do volieb, k informačnému zmätku. Vláda bola mnohými obvinená z pokusu o zamlčiavanie nepohodlných informácií. V každom prípade pravdepodobnosť, že sa jednalo o atentát, uskutočnený islamistickou teroristickou skupinou a dojem, že sa vláda tento fakt snažila zatajiť, viedol k masívnej mobilizácii ľavicovo orientovaných voličov. Výsledok volieb bol neočakávane priaznivý pre stredo-ľavicovú Socialistickú robotnícku stranu Španielska (PSOE), ktorá vyhrala voľby a zostavila vládu.
V súčasnosti (júl 2007) prebieha súdny proces s 29 obvinenými, členmi islamskej teroristickej skupiny a ich spolupracovníkmi, vrátane španielskeho baníka, ktorý predal skupine výbušniny. Výsledky policajných vyšetrovaní a svedectvá, predstavené počas súdneho procesu, potvrdzujú vinu obžalovaných. Vynesenie rozsudkov sa očakáva v septembri.
Konšpiračné teórie
Politická interpretácia útokov viedla a vedie ku silnému rozdeleniu španielskej spoločnosti a ku zrodu konšpiračných teórií, podla ktorých boli útoky zorganizované masívnou konšpiráciou síl so záujmom na volebnej porážke vládnucej pravice. Konšpirácia by zahrnovala Socialistickú stranu, ETA a tajné služby Maroka.
Podľa takejto teórie by hlavným autorom bola ETA a tým pádom by porážka pravice vo voľbách bola zmanipulovaná a nespravodlivá. Denník El Mundo uverejnil sériu článkov podporujúcich túto teóriu.
Organizácie, reprezentujúce obete týchto útokov, sú rovnako trpko politicky rozdelené a ich pravicová časť sa vytrvalo pokúša zviditeľniť teórie o autorstve ETA. Paradoxne sa napríklad, ako jeden zo žalobcov v prebiehajúcom súdnom procese, pokúša dokázať vinu ETA, čiže dokázať zároveň nevinu v procese obžalovaných.
