Zoznam kardinálov vymenovaných Piom VII.

Pápež Pius VII., za ktorým stojí Giovanni Battista Caprara vymenovaný pápežom Piom VI. (Jacques-Louis David, 1805, Philadelphia Museum of Art)

Toto je zoznam kardinálov vymenovaných Piom VII.^[1]

Menovacia politika

Pápež Pius VII. vymenoval počas svojho pontifikátu (1800 – 1823) 99 kardinálov v 19 konzistóriách, z toho 23 kardináli boli vymenovaní in pectore. Konzistóriá sa konali skoro každý rok (niekedy aj dvakrát do roka) s výnimkou skoro deväťročnej prestávky medzi rokmi 1807 až 1816. Práve na konzistóriu v marci 1816 vymenoval Pius VII. až 31 prelátov. Zároveň počas tohto konzistória vymenoval aj budúcich pápežov: Annibala kardinála della Genga (pápež Lev XII.) a Francesca Saveria kardinála Castiglioniho (pápež Pius VIII.).

Všetci vymenovaní preláti boli Európania. Absolútnu väčšinu tvorili Taliani (75), za ktorými nasledovali 10 Francúzi, 6 Španieli, 4 Rakúšania, 2 Portugalci, 1 Malťan a 1 Nemec. Španiel Luis María Borbón y Vallabriga bol vo svojom veku 23 rokov najmladšou vymenovanou osobou. Naopak najstarším kreovaným kardinálom sa stal 93-ročný Francúz Jean-Baptiste de Belloy. Jeden prelát sa vzdal svojho kardinálskeho titulu.

Na území dnešného Česka pôsobili ako olomouckí arcibiskupi Antonín Theodor kardinál Colloredo-Waldsee-Mels^[2] a Maria-Thaddäus kardinál von Trauttmansdorf Weinsberg.^[3]

Dňa 14. marca 1857, teda 34 rokov po skone Pia VII., zomrel Tommaso Riario kardinál Sforza, posledný žijúci kardinál, ktorého tento pápež vymenoval.

Konzistórium 11. augusta 1800

Ercole Consalvi bol vymenovaný za kardinála 11. augusta 1800. (Thomas Lawrence, Windsor Castle, Kráľovská zbierka, 1819)

1. Diego Innico kardinál Caracciolo di Martina (1759 – 1820)
2. Ercole kardinál Consalvi (1757 – 1824)

Konzistórium 20. októbra 1800

Luis María de Borbón y Vallabriga sa stal členom kardinálskeho kolégia 20. októbra 1800. (Francisco Goya, Múzeum umenia v São Paule, 1798 – 1800)

1. Luis María kardinál Borbón y Vallabriga (1777 – 1823)

Konzistórium 23. februára 1801

Talian Bartolomeo Pacca získal kardinálsky klobúk 23. februára 1801.

1. Giuseppe kardinál Firrao (1736 – 1830)
2. Ferdinando Maria kardinál Saluzzo (1744 – 1816)
3. Luigi kardinál Ruffo-Scilla (1750 – 1832)
4. Bartolomeo Pacca (1756 – 1844)
5. Cesare kardinál Brancadoro (1755 – 1837)
6. Giovanni Filippo kardinál Gallarati Scotti (1747 – 1819)
7. Filippo kardinál Casoni (1733 – 1811)
8. Girolamo kardinál della Porta (1746 – 1812)
9. Giulio kardinál Gabrielli (1748 – 1822)
10. Francesco kardinál Mantica (1727 – 1802)
11. Valentino kardinál Mastrozzi (1729 – 1809)
12. Giuseppe Andrea kardinál Albani (1750 – 1834)
13. Marino Carafa di Belvedere (1764 – 1830); rezignoval na kardinálsku hodnosť 24. augusta 1807^[4]
14. Antonio Felice kardinál Zondadari (1740 – 1823) in pectore, zverejnený 28. septembra 1801
15. Lorenzo kardinál Litta (1756 – 1820) in pectore, zverejnený 28. septembra 1801
16. Michelangelo kardinál Luchi, OSB (1744 – 1802) in pectore, zverejnený 28. septembra 1801
17. Carlo kardinál Crivelli (1736 – 1818) in pectore, zverejnený 29. marca 1802
18. Giuseppe Maria kardinál Spina (1756 – 1828) in pectore, zverejnený 29. marca 1802
19. Michele kardinál di Pietro (1747 – 1821) in pectore, zverejnený 9. augusta 1802
20. Carlo Francesco kardinál Caselli, OSM (1740 – 1828) in pectore, zverejnený 23. februára 1801
21. Alphonse-Hubert kardinál de Latier de Bayane (1739 – 1818) in pectore, zverejnený 9. augusta 1802
22. Francesco Maria kardinál Locatelli (1727 – 1811) in pectore, zverejnený 17. januára 1803
23. Giovanni kardinál Castiglione (1742 – 1815) in pectore, zverejnený 17. januára 1803
24. Charles Erskine of Kellie (1739 – 1811) in pectore, zverejnený 17. januára 1803

Konzistórium 9. augusta 1802

1. Domenico kardinál Pignatelli di Belmonte (1730 – 1803)

Konzistórium 17. januára 1803

Jean-Baptiste de Belloy bol vymenovaný za kardinála 17. januára 1803.

Nevlastný strýko Napoleona Bonaparteho, Joseph Fesch, získal kardinálsku hodnosť 17. januára 1803.

1. Jean de Dieu-Raymond kardinál de Cucé de Boisgelin (1732 – 1804)
2. Antonín Theodor kardinál Colloredo-Waldsee-Mels (1729 – 1811)
3. Pietro Antonio kardinál Zorzi (1745 – 1803)
4. Diego Gregorio kardinál Cadello (1735 – 1807)
5. Jean-Baptiste kardinál de Belloy (1709 – 1808)
6. Étienne Hubert kardinál de Cambacérès (1756 – 1818)
7. Joseph kardinál Fesch (1763 – 1839)

Konzistórium 16. mája 1803

1. Miguel Carlos José kardinál de Noronha e Abranches (1744 – 1803)
2. Luigi kardinál Gazzoli (1735 – 1809) in pectore, zverejnený 11. júla 1803

Konzistórium 11. júla 1803

1. Antonio kardinál Despuig a Dameto (1745 – 1813)
2. Pietro Francesco kardinál Galleffi (1770 – 1837)

Konzistórium 26. marca 1804

1. Carlo kardinál Oppizzoni (1769 – 1855)

Konzistórium 24. augusta 1807

1. Francesco kardinál Guidobono Cavalchini (1755 – 1828) in pectore, zverejnený 6. apríla 1818

Konzistórium 8. marca 1816

1. Annibale kardinál della Genga (1760 – 1829); neskôr pápež Lev XII.
2. Pietro kardinál Gravina (1749 – 1830)
3. Domenico kardinál Spinucci (1739 – 1823)
4. Lorenzo kardinál Caleppi (1741 – 1817)
5. Antonio Gabriele kardinál Severoli (1757 – 1824)
6. Giuseppe kardinál Morozzo della Rocca (1758 – 1842)
7. Tommaso kardinál Arezzo (1756 – 1833)
8. Francesco Saverio kardinál Castiglioni (1761 – 1830); neskôr pápež Pius VIII.
9. Carlo Andrea kardinál Pelagallo (1747 – 1822)
10. Benedetto kardinál Naro (1744 – 1832)
11. Francisco Antonio Javier kardinál de Gardoqui Arriquíbar (1747 – 1820)
12. Dionisio kardinál Bardaxí a Azara (1760 – 1826)
13. Antonio Lamberto kardinál Rusconi (1743 – 1825)
14. Emmanuele kardinál de Gregorio (1758 – 1839)
15. Giovanni Battista kardinál Zauli (1743 – 1819)
16. Nicola kardinál Riganti (1744 – 1822)
17. Alessandro kardinál Malvasia (1748 – 1819)
18. Francesco Luigi kardinál Fontana (1750 – 1822)
19. Giovanni kardinál Caccia-Piatti (1751 – 1833)
20. Alessandro kardinál Lante Montefeltro Della Rovere (1762 – 1818)
21. Pietro kardinál Vidoni (1759 – 1830)
22. Camillo kardinál de Simone (1737 – 1818)
23. Giovanni Battista kardinál Quarantotti (1733 – 1820) in pectore, zverejnený 22. júla 1816
24. Giorgio kardinál Doria Pamphilj (1772 – 1837) in pectore, zverejnený 22. júla 1816
25. Luigi kardinál Ercolani (1758 – 1825) in pectore, zverejnený 22. júla 1816
26. Stanislao kardinál Sanseverino (1764 – 1826) in pectore, zverejnený 22. júla 1816
27. Pedro kardinál de Quevedo y Quintano (1736 – 1818) in pectore, zverejnený 23. septembra 1816
28. Francesco kardinál Cesarei Leoni (1757 – 1830) in pectore, zverejnený 28. júla 1817
29. Antonio kardinál Lante Montefeltro Della Rovere (1737 – 1817) in pectore, zverejnený 28. júla 1816
30. Lorenzo Prospero kardinál Bottini (1737 – 1818) in pectore, zverejnený 1. októbra 1817
31. Fabrizio kardinál Sceberras Testaferrata (1757 – 1843) in pectore, zverejnený 8. marca 1816

Konzistórium 23. septembra 1816

1. Francisco Antonio kardinál Cebrián a Valdá (1734 – 1820)
2. Maria-Thaddäus kardinál von Trauttmansdorf Weinsberg (1761 – 1819)
3. Franziskus Xaver kardinál von Salm-Reifferscheidt (1749 – 1822)
4. Paolo Giuseppe kardinál Solaro di Villanova (1743 – 1824)

Konzistórium 28. júla 1817

Alexandre Angélique de Talleyrand-Périgord sa stal členom kardinálskeho kolégia 28. júla 1817.

César Guillaume de La Luzerne získal kardinálsku hodnosť 28. júla 1817.

1. Alexandre Angélique kardinál de Talleyrand-Périgord (1736 – 1821)
2. César Guillaume kardinál de La Luzerne (1738 – 1821)
3. Louis-François kardinál de Bausset-Roquefort (1748 – 1824)

Konzistórium 1. októbra 1817

1. Agostino kardinál Rivarola (1758 – 1842)

Konzistórium 6. apríla 1818

1. Johann Casimir kardinál von Häffelin (1737 – 1827)

Konzistórium 4. júna 1819

Pápež povýšil 4. júna 1819 do hodnosti kardinála aj rakúskeho arcivojvodu Rudolfa von Habsburg-Lotharingena.

1. Rudolf Johannes kardinál von Habsburg-Lotharingen (1788 – 1831)

Konzistórium 27. septembra 1819

1. Carlos kardinál da Cunha a Menezes (1759 – 1825)
2. Cesare kardinál Guerrieri Gonzaga (1749 – 1832)

Konzistórium 2. decembra 1822

1. Anne-Antoine-Jules kardinál de Clermont-Tonnerre (1749 – 1830)

Konzistórium 10. marca 1823

1. Francesco kardinál Bertazzoli (1754 – 1830)
2. Giovanni Francesco kardinál Falzacappa (1767 – 1840)
3. Antonio kardinál Pallotta (1770 – 1834)
4. Francesco kardinál Serlupi (1755 – 1828)
5. Carlo Maria kardinál Pedicini (1769 – 1843)
6. Luigi kardinál Pandolfi (1751 – 1824)
7. Fabrizio kardinál Turriozzi (1755 – 1826)
8. Ercole kardinál Dandini (1759 – 1840)
9. Carlo kardinál Odescalchi (1785 – 1841)
10. Antonio Maria kardinál Frosini (1751 – 1834)
11. Tommaso Riario kardinál Sforza (1782 – 1857)
12. Viviano kardinál Orfini (1751 – 1823)
13. Giacinto Placido kardinál Zurla, OSB (1769 – 1834) in pectore, zverejnený 16. mája 1823

Konzistórium 16. mája 1823

1. Anne Louis Henri kardinál de La Fare (1752 – 1829)

Referencie

1. Pope Pius VII (Barnaba (Gregorio) Chiaramonti) [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.
2. Antonín Theodor Cardinal Colloredo von Wallsee und Mels [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.
3. Maria-Thaddäus Cardinal von Trauttmansdorf Wiensberg [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.
4. Mister Marino Carafa di Belvedere [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.

Pozri aj

• Zoznam žijúcich kardinálov
• Zoznam kardinálov vymenovaných Piom VI. (predchodcom)
• Zoznam kardinálov vymenovaných Levom XII. (nástupcom)

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cardinals created by Pius VII na anglickej Wikipédii.