Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

 Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie.
Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte.
Potrebné aktualizovať o výsledky trestného konania (obžaloba Mariána Kočnera atď.) a o ďalší politický kontext

Súradnice: 48°14′21″S 17°40′56″V / 48,2393°S 17,6821°V / 48.2393; 17.6821

Dom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na Brezovej ulici vo Veľkej Mači. Na bráne je nápis „Láska je silnejšia ako zlomoc“. Autorom nápisu je historik Patrik Dubovský z iniciatívy Zabudnuté Slovensko. Fotografia zo 16. marca 2018
Pamätné miesto Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na Námestí SNP v Bratislave. Fotografia zo 4. marca 2018

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola dvojnásobná vražda, ktorá sa stala v stredu 21. februára 2018[1][2] vo Veľkej Mači v okrese Galanta na Slovensku. Ján Kuciak pôsobil ako investigatívny reportér spravodajského portálu Aktuality.sk, pričom sa venoval najmä podozreniam z daňových podvodov. S Martinou Kušnírovou bol zasnúbený a bývali spolu v rodinnom dome na Brezovej ulici vo Veľkej Mači.[3] Obidvaja mali v čase vraždy 27 rokov.

Podľa vyjadrenia vtedajšieho prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara možným motívom vraždy bola investigatívna práca, ktorej sa venoval[4], čo potvrdil v septembri 2018 dozorujúci prokurátor.[5] Kuciak tak bol prvým novinárom zavraždeným na Slovensku od jeho vzniku.[6]

Kuciak pripravoval článok, ktorý bol publikovaný slovenskými médiami až po jeho smrti, o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí majú napojenie na mafiánsku zločineckú skupinu ’Ndrangheta a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER – sociálna demokracia a Roberta Fica. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty po vražde viedli najprv k rezignácii Roberta Kaliňáka z funkcie ministra vnútra a potom až k vládnej kríze, ktorej vyvrcholením bolo, že Robert Fico 15. marca 2018 podal demisiu svojej vlády a nahradil ho spolustraník Peter Pellegrini. V jeho novej vláde však došlo len k minimálnym personálnym zmenám.

Aj vďaka analýze metadát telefónnych operátorov boli 27. septembra 2018 v Kolárove zadržaní priami páchatelia vraždy a o deň neskôr Alena Zsuzsová a Zoltán Andruskó. Andruskó od zadržania spolupracoval s políciou a priznal sa ako sprostredkovateľ vraždy. Aj na základe jeho výpovede 21. októbra 2019 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) v Pezinku podal na Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ŠTS) obžalobu na obvinených Mariana Kočnera, bývalého vojaka Miroslava Marečka, jeho bratranca Tomáša Szabó a Alenu Zsuzsovú. 19. novembra 2019 ŠTS prijal obžalobu.[7] 30. decembra 2019 Andruškóovi senát ŠTS schválil dohodu o vine a treste, čím bol odsúdený na 15 rokov odňatia slobody. Marček, sa vo februári 2020 priznal k streľbe a súd ho v samostatnom konaní v apríli 2020 odsúdil na 23 rokov väzenia. Szabó svoju účasť na vražde ďalej popieral a tak bol prejednávaný spoločne so Zsuzsovou a Kočnerom, s ktorými sa súdný proces konal dvakrát. 3. septembra 2020 súd odsúdil Szaba na 25 rokov väzenia, zároveň rozhodol, že obžalovaný Kočner nebol objednávateľom vraždy. Zsuzsovú oslobodili v duchu zásady In dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).[8] Senát považoval dôkazy za nepriame (okrem výpovede Andruskoa), ktoré však vo svojom súhrne nevytvárali súvislú logickú reťaz.[9] Prokurátor sa proti rozsudku odvolal a po preskúmaní prípadu Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil, pre viaceré pochybenia, oslobodzujúci verdikt ŠTS voči Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej.[10] Druhý súdny proces s Kočnerom a Zsuzsovou, v ktorom sa pojednávali aj prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho, sa začal na ŠTS 28. februára 2023.[11] 19. mája 2023 ŠTS uznal Alenu Zsuzsovú vinnú z objednávky vraždy Jána Kuciaka, aj objednávok vraždy prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho a odsúdil ju na 25 rokov väzenia. Marian Kočner bol po druhýkrát oslobodený spod obžaloby z objednávky vraždy Kuciaka.[12]

Pozadie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ján Kuciak

Ján Kuciak pôsobil od roku 2015[13] v redakcii spravodajského webu Aktuality.sk ako investigatívny reportér. Zameriaval sa na kauzy s politickými implikáciami, najmä na podozrenia z daňových podvodov, z ktorých niektoré boli spojené s vládnou politickou stranou SMER – sociálna demokracia vedenej predsedom vlády SR Robertom Ficom. Podľa vyjadrení šéfredaktora webu Petra Bárdyho v rozhovore pre český denník Mladá fronta DNES, ale nebol investigatívnym reportérom v štandardnom ponímaní. „Robil dátovú žurnalistiku. Mal pred sebou dva monitory a skladal zmluvy k sebe. Vychádzal z verejných otvorených zdrojov. [...] On nemal tipy, on bol sám zdrojom. Na prvý pohľad to, čo robil, nebolo prinášať nové fakty, on známe veci spojoval.“[14]

Odhalenie činu a prvé reakcie (2018)

Na podnet matky zavraždenej M. Kušnírovej, ktorá sa od stredy večera (21. februára)[15] nedokázala skontaktovať s dcérou a preto v nedeľu 25. februára 2018 okolo 21:30 SEČ zavolala na tiesňovú linku.[16] Príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru v Sládkovičove vykonali 25. februára 2018 o 22:30 SEČ previerku rodinného domu vo Veľkej Mači č. 558, v ktorom M. Kušnírová bývala so svojím snúbencom. Po príchode na miesto policajná hliadka cez okno spozorovala ležať osobu na podlahe. Na miesto preto privolala aj príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a záchrannej zdravotnej služby a za asistencie hasičov dom otvorila.[17] Previerkou na mieste činu bolo zistené, že v dome sa nachádzajú telá dvoch zavraždených osôb – J. Kuciaka so strelným poranením na hrudi a M. Kušnírovej so strelným poranením na hlave.[18][19][20] Podľa prvotných zistení k vražde došlo v časovom intervale medzi štvrtkom 22. februárom a nedeľou 25. februárom (t. j. časom odhalenia činu).[21] Podľa vyjadrení prokurátorov z marca 2019 sa vražda stala už 21. februára o 20:21.[2]

26. februára sa o vražde dozvedela verejnosť, keď Tibor Gašpar vystúpil na tlačovej konferencii. V neskoršom vyjadrení vtedajší prezident Policajného zboru Tibor Gašpar potvrdil, že boli zastrelení jednou zbraňou.[22]

Viacero opozičných politikov obviňovalo vládnucu stranu Smer-SD z nepriamej účasti. Poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO) prirovnala vraždu Kuciaka s vraždou Róberta Remiáša, ktorý bol zavraždený v roku 1996. Premiér Fico vyzval politickú opozíciu, aby situáciu „nezneužívala“.[23]

27. februára vtedajší premiér Robert Fico, za účasti Kaliňáka a Gašpara sľúbil odmenu milión eur, ktorá pred ním ležala v hotovosti, za informácie vedúce k odhaleniu páchateľa alebo páchateľov vraždy. 14. júna ministerka Lubyová ozrejmila, že „zo strany vtedajšieho premiéra išlo o vyhlásenie záväzku, ktorým chcel napomôcť orgánom činným v trestnom konaní“ z čoho vyplýva, že neexistuje žiadna garancia, že niekto ozaj dostane milión.[24]

28. februára: V slovenských aj svetových denníkoch vyšiel posledný, nedokončený článok Jána Kuciaka.

2. a 3. marca: Približne 20-tisíc ľudí si pochodom pripomenulo pamiatku Jána a Martiny. V Gregorovciach pri Prešove sa rozlúčili s Martinou Kušnírovou. 3. marca sa konal pohreb Jána Kuciaka v Štiavniku.[25]

Strany SaS (Sloboda a Solidarita) a OĽaNO (Obyčajní Ľudia a Nezávislé Osobnosti) 27. februára spustili petíciu za rezignáciu ministra vnútra Kaliňáka a policajného prezidenta Gašpara.[26] Udalosti súvisiace s vraždou a jej vyšetrovaním mali taký politický a spoločenský dopad (pozri dole), že spôsobili vládnu krízu, ktorá vyvrcholila odstúpením premiéra Fica 15. marca 2018.

Priebeh vyšetrovania a prvé zatknutia

26. marca 2018 informoval o vyšetrovaní prokurátor ÚŠP z odboru všeobecnej kriminality, pričom uviedol, že z doteraz vykonaných úkonov jednoznačne vyplýva, že k vražde došlo v stredu 21. februára, pričom bol ustálený predpokladaný čas vraždy v rozpätí cca päť minút, bol zadokumentovaný pohyb pravdepodobného páchateľa a zistené ďalšie skutočnosti, ktoré však zatiaľ nebudú prezentované.[1]

Vyšetrovania trestného činu sa ujali príslušníci z Okresného oddelenia Policajného zboru v Galante, Krajského oddelenia Policajného zboru v Trnave a z Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru. Zaisťovanie stôp na mieste činu a ich analýzu vykonávajú príslušníci Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru. Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru Slovenskej republiky, pričom slovenské policajné zložky nadviazali spoluprácu so zahraničnými policajnými zložkami.[16]

Už v pondelok 26. februára sa do vyšetrovania zapojila polícia z Česka a Talianska a v utorok slovenským úradom potvrdili poskytnutie pomoci predstavitelia Europolu, Federal Bureau of Investigation zo Spojených štátov a Metropolitan Police Service (tzv. Scotland Yard) zo Spojeného kráľovstva.[27] Pomoc technicky pokročilejších zahraničných vyšetrovacích úradov môže spočívať najmä v spolupráci na špecifickejších forenzných analýzach. FBI prostredníctvom svojho pridelenca v Prahe ponúkla pomoc so psychológiou na mieste činu o spôsobe správania páchateľa.[28] Za vytvorenie medzinárodného tímu na vyšetrenie vraždy sa vyslovili pozostalí obetí, časť opozície i širokej verejnosti z dôvodu nedôvery k slovenským orgánom činným v trestnom konaní.[29][30] Európsky parlament plánuje na Slovensko vyslať fact-finding misiu (t. j. misiu overujúcu fakty).[31]

Strelná zbraň použitá pri vražde nebola do 28. februáru 2018 nájdená. Je však známe, že obete boli zavraždené jednou zbraňou.[22] Na mieste boli nábojnice a náboje. Šéfredaktor webu Aktuality.sk Peter Bárdy v rozhovore pre český denník Mladá fronta DNES skonštatoval, že podľa informácií od polície náboje sa na mieste činu nachádzali najpravdepodobnejšie preto, že vrah mal problém s dobíjaním pištole. Náboje mu pri prebíjaní vypadávali a teda nešlo o odkaz na zastrašenie.[32]

Zadržanie Antonina Vadalu a spol. (1. marca 2018)

V súvislosti s vyšetrovaním vraždy uskutočnila polícia prehliadky v štyroch rodinných domoch a troch nebytových objektoch (areáloch spoločností) viažucich sa k talianskym podnikateľom Antoninovi Vadalovi a Diegovi Rodovi podozrivých z napojenia na zločineckú skupinu ’Ndrangheta z Kalábrie v Taliansku (pozri tzv. talianska stopa). 1. marca 2018 príslušníci Policajného zboru zaistili množstvo materiálu a zadržali sedem podozrivých osôb – Antonina Vadalu, jeho bratov Sebastiana a Bruna Vadalu, Diega Rodu, Antonina Rodu, Vadalovho bratranca[33][34] Pietra Catroppa a ďalšieho Pietra Catroppa. Medzi zaisteným materiálom boli dve krátke guľové strelné zbrane v legálnej držbe, telefónne a iné komunikačné prostriedky, počítače a listinné materiály.[15][28][35] 13. marca 2018 v bol Antonino Vadala zadržaný v Michalovciach na základe európskeho zatýkacieho rozkazu. V októbri 2019 talianskeho podnikateľa napokon odsúdil taliansky súd za pašovanie drog na deväť rokov. Ide len o prvostupňový rozsudok.[25]

Pokračovanie vyšetrovania

18. apríla 2018 bola v Haagu podpísaná dohoda o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu s Talianskou republikou. Prokurátor potvrdil, že vyšetrovatelia spolupracujú nielen s Europolom, ale aj s FBI.[36]

9. mája generálna prokuratúra zistila chyby v 9 prípadoch, ktoré súvisia so skupinou Talianov na východnom Slovensku z posledného článku Jána Kuciaka, uviedol generálny prokurátor Jaromír Čižnár. 21. mája ÚŠP potvrdil zistené nedostatky pri prvotných úkonoch na mieste činu, najmä pri obhliadke.[37]

29. mája 2018: Polícia vo Veľkej Mači vykonala rekonštrukciu vraždy.[25]

17. septembra 2018 dozorujúci prokurátor zverejnil identikit osoby, ktorá by mohla disponovať informáciami ku samotnému skutku, prípadne k osobám, ktoré sa na spáchaní skutku mohli podieľať.[38] Následne na polícii vypovedal muž, ktorý tvrdil, že osobu z identikitu pozná. Malo ísť o jeho kolegu Miroslava Č. Ten následne pre médiá uviedol, že nechápe, prečo je na kresbe. Prokurátor dodal, že vražda bola profesionálna a na objednávku.[39]

Polícia aj vďaka analýze metadát telefónnych operátorov o pohybe mobilov vo Veľkej Mači pred a po vražde osem osôb.[40] Neskôr to potvrdil právny zástupca Kuciakovej rodiny Daniel Lipšic, ktorý povedal, že posunu vo vyšetrovaní pomohla analýza elektronických dát. „.. zanechali nejakú elektronickú stopu. Myslím tým rôzne kamerové záznamy nielen z miest a obcí, ale aj z ciest. Myslím tým bunky (mobilných operátorov), ktoré zaznamenávajú prevádzku mobilov. V tomto prípade išlo o analýzu obrovského množstva dát.“ „Rozsah vyšetrovania, aj za účasti Europolu a iných zahraničných zložiek, bol bezprecedentný.“[39]

Zatknutie páchateľov, skončenie ich vyšetrovania (od septembra 2018)

27. septembra 2018 špecializovaná jednotka NAKA zadržala v Kolárove osem podozrivých. Ministerka Denisa Saková informovala, že doteraz v súvislosti s vraždou polícia vypočula približne 200 ľudí.[39]

28. septembra 2018 Polícia zadržala Alenu Zsuzsovú v rodinnom dome v Komárne a obvinila z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy a z ďalších trestných činov štyroch zo zadržaných. Strelcom mal byť bývalý policajný vyšetrovateľ Tomáš Szabó, ktorému pomáhal jeho bratranec a bývalý vojak Miroslav Marček, ten sa neskôr k vraždám aj priznal. Podnikateľa Zoltána Andruskóa vyšetrovatelia považovali za sprostredkovateľa a za objednávateľa vraždy označujú Alenu Zsuzsovú. Od 30. septembra 2018 boli na základe rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici všetci štyria vo väzbe.[41]

4. októbra 2018 potvrdila obhajkyňa Lívia Kňažíková, že obvinený podnikateľ Zoltán Andruskó spolupracuje s políciou a za objednávateľa vraždy označil Mariana Kočnera.[42]

15. októbra 2018: Policajný prezident Milan Lučanský zasiahol do vyšetrovacieho tímu. Z prípadu odvolal šéfa Národnej kriminálnej agentúry NAKA Petra Hraška.

22. októbra 2018: Denník N informoval, že bývalý agent SIS Peter Tóth sa polícii priznal k sledovaniu Jána Kuciaka a ďalších novinárov.

Rok 2019

14. marca 2019 informoval ÚŠP na tlačovej konferencií, že väzobne stíhaný (v kauze zmenky) podnikateľ Marián Kočner bol 8. marca obvinený z objednávky vraždy. Likvidáciu Kuciaka si mal objednať pre jeho novinársku prácu.[43][44][45] Medzi dôkazmi podľa televízie Markíza je komunikácia Kočnera s vplyvným podnikateľom, ktorému mal avizovať, že pracuje na vražde.[46] Ako aj výpovede svedkov, ktorí pre Kočnera zabezpečovali sledovanie Kuciaka.

15. marca 2019 ÚŠP zverejnil aktuálny stav vyšetrovania. Boli odhalené viaceré zatiaľ verejnosti neznáme podrobnosti. Vražda sa stala 21. februára o 20:21. Napriek tomu že zbraň nemáme, máme dôkazy o tom, o akú zbraň a strelivo išlo.[2] Redaktori Aktualít sa domnievajú, že tak ako po poslednom vystúpení prokurátorov 17. septembra 2018 do 10 dní došlo k zatknutiu páchateľov je možné očakávať aj teraz razie a zatýkanie (Kočner nebol jediný objednávateľ).[2]

11. apríla 2019: Miroslav Marček sa pred vyšetrovateľom NAKA po prvý raz priznal k vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

28. mája: Polícia vykonala rekonštrukciu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej s Miroslavom Marčekom.

21. októbra 2019 prokurátor ÚŠP podal na Špecializovaný trestný súd v Pezinku obžalobu na M. Kočnera a ďalšie tri osoby. Zoltán A. bol vyčlenený na dohodu o vine a treste.

22. októbra 2019: Policajný prezident rozpustil vyšetrovací tím Kuciak.

28. októbra 2019: Súd v kauze zmenky TV Markíza povolil ako dôkaz správy z aplikácie Threema. Súd tak oficiálne potvrdil pravosť správ.

Vyšetrovanie objednávateľov a súdne procesy (od decembra 2019)

19. decembra 2019: Súd prijal obžalobu na štvoricu obvinených.

30. decembra 2019: Súd potvrdil dohodu o vine a treste, ktorou sa Andruskó dohodol na treste 15 rokov.

Rok 2020

13. januára: Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku sa začal proces s obžalovanými. V prvý deň procesu sa Miroslav Marček priznal k vražde snúbencov a chladnokrvne opísal, ako to urobil. Marček sa priznal aj k vražde podnikateľa Petra Molnára, keďže súd spojil oba prípady pod jeden proces. Ostatní vinu v prípade vraždy popreli.

3. február: Siedmy deň procesu vypovedali znalci. Senát zároveň vyčlenil vraha Miroslava Marčeka – po jeho priznaní – na samostatný proces. Marček bol 6. apríla 2020 odsúdený na 23 rokov. Dostal mimoriadne znížený trest, lebo aj on, hoci podstatne neskôr ako Andruskó, napokon priznal vinu a pomohol s objasnením dvojnásobnej úkladnej vraždy.

2. augusta: Obžalovaný Tomáš Szabó vo svojej záverečnej reči prejavil ľútosť, vinu však odmietal a trval na svojej nevine v prípade vrážd, priznal len nedovolené ozbrojovanie.

5. augusta: Súd už mal vyhlásiť rozsudok ale nečakane odročil rozhodnutie o mesiac.

3. septembra: po 22 pojednávacích dňoch, súd rozhodol, že obžalovaný Marián Kočner nebol objednávateľom vraždy. Kočnera a Zsuzsovú oslobodili spod obžaloby za vraždu Jána Kuciaka. Podľa odôvodnenia súdneho senátu (predsedníčka Ružena Sabová, členovia Rastislav Stieranka a Ivan Matel) na odsúdenie obžalovaného nestačí len podozrenie, musí byť istota, že skutok spáchal. Zsuzsovú oslobodili v duchu zásady In dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).[8] Senát považoval dôkazy za nepriame (ostatné okrem výpovede Andruskoa), ktoré na seba nenadväzovali bez prerušenia. Podľa prokurátora bola napr. dôležitým dôkazom Kočnerova Threema, ktorú sa podarilo prelomiť a správy v nej sa dali interpretovať ako súvisiace s vraždou. Threemu síce senát uznáva ako dôkaz, ale nie je podľa neho k tomuto skutku exaktná, lebo sa v nej používajú symboly, emotikony a prirovnania.[8]

Prokurátor podal odvolanie proti oslobodzujúcej časti rozsudku, takže rozhodovať bude Najvyšší súd.[47]

Zároveň Szabó dostal 25 rokov za vraždy a nedovolené ozbrojovanie.[8]

Zdôvodnenie rozsudku o nevine Kočnera a Zsuzsovej z 3. sept. 2020

7. septembra: Denník N zverejnil, že predsedníčka senátu Sabová, bola pri verdikte prehlasovaná ďalšími dvomi členmi senátu. Ešte v ten istý deň to Sabová poprela prostredníctvom šéfa Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu.[47]

V októbri získali novinári písomný rozsudok, kde sudcovia zdôvodňujú svoje rozhodnutie tým, že dôkazy musia tvoriť „súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu”. Musí ísť o také dôkazy, že je z nich možné vyvodiť len jediný jeden záver a zároveň sa musí vylúčiť možnosť, že sa celý prípad mohol stať aj inak. Kľúčovým svedok Andruskó síce od začiatku vypovedal proti Kočnerovi, ale podľa súdu získal všetky informácie len sprostredkovane, od ďalšej obžalovanej Zsuzsovej, ktorá jeho obvinenia celý čas popiera. Podľa senátu Andruskóove tvrdenia spochybnili či priamo vyvrátili iné nepriame dôkazy (o tom, že Zsuzsová sa osobne stretla s Tóthom, že deň po vražde prišiel hneď ráno za Zsuzsovou do Komárna a tá mu ešte dopoludnia, asi o dve hodiny, odovzdala 50-tisíc eur a že Zsuzsová mu osobne ukázala fotografie zo sledovania.) Súd označil Andruskóove výpovede pred políciou v tomto procese za nepoužiteľné a k jeho vierohodnosti poznamenal, že napríklad počas policajného výsluchu v septembri 2019 nevypovedal spontánne, ale diktoval z vopred napísaných poznámok na 16 stranách.[48]

Podľa prepisov Kočner poslal Treemou správu Tóthovi: „Ján Kuciak, Veľká Mača 558, Galanta” ... Kočner pred senátom práve túto správu jednoducho poprel. Podobne na správy, v ktorých žiadal Norberta Bödöra o informácie z policajných databáz, si nespomenul a vraj taká komunikácia ani neexistuje. V tomto prípade Kočner vyhlásil, že Threema nie je autentická. Podľa sudcov však obžalovaný nie je povinný vypovedať pravdu, navyše, ak by si priznaním privodil ďalšie trestné stíhanie. „V tomto kontexte sa potom popieranie autenticity niektorých správ z komunikácie Threema zo strany obžalovaného Kočnera už nejaví byť až tak nelogické.”[48]

Hoci sudcovia píšu o „atribúte nemorálnosti“, ako aj „bezcharakternom či arogantnom prístupe“ Kočnera k iným ľuďom, ani to podľa nich nesvedčí o jeho úmysle zabíjať. Motív sám o sebe nestačí ani len na obvinenie, nie to na odsúdenie z objednávky vraždy, tvrdí senát. V rozsudku dokonca konštatuje, že motív mohli mať aj iné osoby, o ktorých Kuciak písal. Nie je však zrejmé, že by počas dokazovania vznikli reálne podozrenia voči inému možnému objednávateľovi. Vražda sa stala, objednávateľov niet,[48] minimálne až do ďalšieho pojednávania na Najvyššom súde.

Pochybnosti o rozsudku o nevine Mariána Kočnera

Kuciakovi kolegovia (novinári) sa počas vypovedania pred senátom ŠTS zhodli na tom, že motívom na vraždu mohli byť Kuciakove odhalenia v kauze Donovaly. Vďaka špekulatívnym prevodov hotelov na Donovaloch v rokoch 2010 a 2012 mal Kočner prísť k osem miliónom eur na vratkách DPH. Podľa vyšetrovateľov spomínané hotely niekoľkokrát zmenili majiteľov tak, že nakoniec skončili v Kočnerových firmách. Výpovede potvrdzujú Kočnerov motív na vraždu Kuciaka a pripomínajú, že kauzu dozoroval prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Maroš Žilinka, z ktorého prípravy vraždy je obvinená Alena Zsuzsová. Samotný Žilinka po vynesení rozsudku v septembri poukazuje na to, že Andruskó o tejto veci vypovedal spontánne ešte pred prevalením Treemy a preto je preňho oslobodenie Kočnera nepochopiteľné.[49][50][51]

V júni 2021 prokuratúra predložila nový dôkaz, znalecký posudok Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý analyzuje komunikáciu cez aplikáciu Threema medzi Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou. 15 júna 2021 senát Najvyššieho súdu, ktorý zrušil Kočnerovi nevinu, hlasoval v pomere 3:0. Potvrdil to sudca Peter Paluda, ktorý predsedal senátu. Ďalšími členkami boli sudkyne Dana Wänkeová a Ivetta Macejková. Rovnaký senát ŠTS, ktorý Kočnera oslobodil, bude musieť proces uskutočniť nanovo.[52]

Obžalovaní a odsúdení doteraz

  • Marian Kočner 3. septembra 2020 ŠTS rozhodol, že obžalovaný Kočner nebol objednávateľom vraždy. 15. júna 2021 senát Najvyššieho súdu zrušil Kočnerovi nevinu a rovnaký senát ŠTS prejedná vec znova.
  • Alena Zsuzsová 3. septembra 2020 ŠTS Zsuzsovú oslobodil v duchu zásady In dubio pro reo. Najvyšší súd však tento rozsudok zrušil.
  • Zoltán Andruskó, sprostredkovateľ. 30. decembra 2019 Andruškóovi senát ŠTS schválil dohodu o vine a treste, čím bol odsúdený na 15 rokov odňatia slobody.
  • Miroslav Marček sa vo februári 2020 priznal k streľbe a súd ho v samostatnom konaní v apríli 2020 odsúdil na 23 rokov väzenia.
  • Tomáš Szabó 3. septembra 2020 bol odsúdený na 25 rokov väzenia.

Peter Tóth, bývalý príslušník SIS, ktorého najal Kočner na sledovanie novinárov, nebol obžalovaný a vystupoval ako svedok.

Pôvodné hypotézy o možnom motíve

Podľa vyjadrenia prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara na tlačovej konferencii 26. februára vyhlásil, že vražda bola vykonaná „pravdepodobne s motívom, ktorý súvisí s jeho novinárskou investigatívnou činnosťou“.[20][53] Neskôr v relácii Téma dňa na televízii TA3 upresnil, že ide len o najpravdepodobnejší motív a polícia pracuje s viacerými možnými verziami, vrátane osobných vzťahov obetí, majetkových motívov a pod.[16]

Marián Kočner

Vzhľadom na skutočnosť, že posledný článok, ktorý Ján Kuciak publikoval pred svojou smrťou (9. februára 2018) sa zaoberal podnikateľom Mariánom Kočnerom,[54] prvotný záujem médií sa upieral týmto smerom. Kočner vstúpil do povedomia slovenskej verejnosti v roku 1998 v súvislosti s neúspešným pokusom o prevzatie TV Markíza za pomoci pracovníkov bezpečnostných služieb. Kočner sa začal Kuciakovi vyhrážať – oznámil mu, že „sa začne zaujímať o jeho rodičov a rodinu [...] že ak zistí ‚akúkoľvek špinu‘, tak ju zverejní“.[55] Šéfredaktor Aktualít.sk Peter Bárdy neskôr upresnil, že nešlo o vyhrážky zabitím.[32] Kuciak na ne reagoval podaním oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu 7. septembra 2017 na Generálnej prokuratúre SR. 24. októbra odstúpilo príslušné obvodné oddelenie Policajného zboru na priestupkové konanie.[16]

Marián Kočner v telefonickom rozhovore s moderátorom TA3 Petrom Bielikom 26. februára odmietol, že by sa snažil Kuciakovi zamedziť v novinárskej práci.[16]

Tzv. talianska stopa

Ešte 26. februára poskytol novinár Tom Nicholson rozhovor Denníku N, v ktorom Nicholson uviedol ako možný motív vraždy snahu zabrániť publikovaniu informácií o prepojení politických a straníckych činiteľov SMER-SD s talianskymi podnikateľmi, ktorí pôsobia na východnom Slovensku zrejme ako odnož zločineckej skupine ’Ndrangheta z Kalábrie v Taliansku, teda kalábrijskej vetve mafie. Nicholson si s Kuciakom pracovne dopisoval ešte týždeň pred predpokladaným termínom vraždy vo veci prípravy článku o týchto zisteniach.[56] V relácii Téma dňa na TA3 tieto informácie potvrdil novinár Ivan Mego, ktorý pôsobil v týždenníku Plus 7 dní a venoval sa prevažne problematike organizovaného zločinu. Vyhlásil, že na problematike bunky „niekoľko storočnej talianskej rodiny“ na Slovensku pracoval tri týždne. „Ja som informácie o tejto talianskej mafii zistil, mne to však vo vydavateľstve stopli, nikdy som to nemohol dať von.“ Svoje zistenia posunul Kuciakovi, pričom dodal, že Kuciak sa vo svojich zisteniach „isto dostal ďalej“.[16][57]

Podrobnosti priniesol až posledný Kuciakov článok („Talianska mafia na Slovensku. Jej chápadlá siahajú aj do politiky“), ktorý posmrtne publikovali viaceré slovenské médiá o polnoci z 27. na 28. februára 2018. V reportáži zakončenej redakčnou poznámkou „záver článku chýba, autor ho už nestihol dokončiť“ sa Kuciak venoval talianskym podnikateľom (najmä Antoninovi Vadalovi), ktorí pôsobia v Trebišove, Michalovciach a okolí ako zástupcovia štyroch rodín (Cinnanteovcov, Vadalovcov, Rodovcov a Catroppovcov) patriacich k ’Ndranghete. Poukázal na to, že Vadala mal prostredníctvom poslanca Národnej rady SR a tajomníka Bezpečnostnej rady SR Viliama Jasaňa (SMER-SD) a hlavnej štátnej radkyne Márie Troškovej (asistentky predsedu vlády SR Roberta Fica) prepojenie na vedenie strany SMER-SD a Úrad vlády SR. Hlavné zdroje týchto talianskych podnikateľov mali plynúť z podvodov s dotáciami a finančnými príspevkami na podnikanie v pôdohospodárstve.[58][59]

Keď sa neskôr ukázalo, že talianska stopa nebola správna, poslanec Peter Marček v parlamente obvinil T. Nicholsona z rozvracania republiky.[60][61]

Tzv. drogová stopa

28. februára prezident Policajného zboru Tibor Gašpar vyhlásil, že prostredníctvom odpočúvania sa polícii podarilo zistiť, že dve osoby z prostredia obchodu s drogami sa v piatok 23. februára telefonicky dohodli na tom, že sa ozbrojení stretnú vo Veľkej Mači.[22] Navyše jeden z miestnych obyvateľov polícii poskytol svedeckú výpoveď, podľa ktorej „videl najmenej jedného človeka, ktorý sa v piatok pohyboval na pozemkoch v obci, prechádzal cez ploty a nastúpil do auta“.[62] Polícia v tejto súvislosti vykonala večer 27. februára tri domové prehliadky u dvoch podozrivých osôb, zadržala jednu osobu a zaistila jednu strelnú zbraň, náboje, viaceré chladné zbrane a 160 g pervitínu.[22][63]

Už nasledujúci deň ale Tibor Gašpar poprel súvislosť tejto stopy s prípadom vraždy. Na tlačovej konferencii v Košiciach povedal, že ide o dva odlišné prípady, keďže tieto osoby do obce prišli „na účel páchania drogovej činnosti a nie v súvislosti s novinárom a jeho priateľkou.“[15][64]

Tzv. justičná stopa

Podľa hypotézy blogera Radovana Bránika, ktorá sa šírila najmä českými médiami, vražda nesúvisí s tzv. talianskou stopou, ale s korupciou v slovenskej justícii. Podľa Bránika „ide o manipulácie s prideľovaním spisov na jednom z kľúčových súdov na Slovensku“, kde „vznikla tam kasta firiem, ktorá žije z nepochopiteľných rozsudkov [...] priemysel, ktorý vygeneroval desiatky rozsudkov, a tie umožnili získať úzkej skupine ľudí závratný majetok“. Vražda mala byť podľa neho zastrašením novinárov, ktorí na problematike pracovali a Kuciak „bol z niekoľkých vytypovaných ľudí obeťou s najmenším rizikom prekazenia a odhalenia“.[65] Bránik v tejto veci podal oznámenie o podozrení z trestného činu, ktoré slovenské orgány činné v trestnom konaní začali zo zákona preverovať, čo niektoré české médiá mylne interpretovali ako potvrdenie Bránikovej verzie.[15]

Šéfredaktor Aktualit.sk označil Bránikove tvrdenia za nepravdu a poprel, že by sa Kuciak tejto téme venoval.[15][66][67]

Politický a spoločenský dopad

Spomienkový pochod „Postavme sa za slušné Slovensko!“ 9. marca 2018 v Bratislave.
„Nechceme zpět 90. léta!“ 2. marca 2018 v Brne.
Spomienkový pochod „Postavme sa za slušné Slovensko!“ 9. marca 2018 v Košiciach.
Protesty v Bratislave 16. marca 2018.
Protesty v Bratislave 5. apríla 2018.
Protesty v Bratislave 15. apríla 2018.

Udalosť mala výrazný dopad na slovenskú novinársku obec, ktorá vyjadrila sympatie pozostalým a prisľúbila, že sa bude kauzami, ktorým sa Kuciak venoval, zaoberať ešte intenzívnejšie. Šéfredaktori dvanástich slovenských médií (SME, .týždeň, Košice: dnes, Denník N, Nový Čas, Plus JEDEN DEŇ, Rádio Expres, Trend, Rozhlas a televízia Slovenska, Pravda, Hospodárske noviny, Korzár) v spoločnom vyhlásení odsúdili vraždu ako útok na slobodu slova a vyzvali štát, „aby urobil všetky potrebné kroky nie len na vypátranie zločincov, ale aj na vytvorenie podmienok pre bezpečnú prácu novinárov“.[68] 27. februára 2018 vyšli výtlačky slovenských denníkov so smútočnou grafikou titulnej strany.

Vo viacerých miestach na Slovensku i v zahraničí boli naplánované spomienkové zhromaždenia.[69] V piatok 2. marca 2018 prišlo na pochod „Nechceme späť 90-te!“ do Bratislavy 25 tisíc ľudí.[70] V piatok 9. marca 2018 sa na protestných pochodoch zúčastnilo najviac ľudí od Nežnej revolúcie.[71][36] V Bratislave bolo podľa odhadov viac než 50 000 ľudí, v Košiciach 15 tisíc, v Prešove 7 tisíc, v Banskej Bystrici 4 tisíc, v Trnave 2 a pol tisíc. Protesty sa konali v najmenej 40 mestách Slovenska.[72]

Zoznam zhromaždení (a koncertov)

1. Nechceme žiť v Mafiánskom štáte!

Miesto: Námestie SNP

Dátum: 28. februára 2018

Usporiadateľ: OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti

2. Nechceme späť 90-te!

Miesto: Hviezdoslavovo námestie; Námestie slobody

Dátum: 2. marca 2018

Usporiadateľ: Veľký protikorupčný pochod.

Na smútočný (pietny) a spomienkový pochod v Bratislave prišlo vyše desať tisíc ľudí.[73]

3. Koncert pre Jána a Martinu

Miesto: Hlavné námestie

Dátum: 4. marca 2018

Usporiadateľ: Pohoda Festival

Nápad zorganizovať koncert mala B-Complex, ktorá kontaktovala Michala Kaščáka.[74] Zúčastnení umelci: Para a Živé kvety, Korben Dallas, rapper Vec, B-Complex, Muzička, David Koller, Billy Barman, Modré hory, Longital, Jozef Lupták a Konvergencie Quartet, Michael Kocáb a Karpatské chrbáty.[75]

4. Postavme sa za slušné Slovensko!

Miesto: Námestie SNP

Dátum: 9. marca 2018 (piatok)

Usporiadateľ: Za slušné Slovensko

Účasť: 40 000[73] – 50 000 – 60 000[76]

Do ulíc na Slovensku a v zahraničí vyšlo viac ako 120 tisíc ľudí. Išlo pravdepodobne najväčšiu demonštráciu od roku 1989.[76]

5. Za slušné Slovensko

Miesto: Námestie SNP

Dátum: 16. marca 2018 (piatok)

Usporiadateľ: Za slušné Slovensko

Účasť: 50 000[77] – 65 000 ľudí

6. Koncert pre Jána a Martinu Bratislava

Miesto: Kostol Cirkvi bratskej; Cukrová

Dátum: 20. marca 2018

Usporiadateľ: Pohoda Festival; Festival Konvergencie

7. Protestné zhromaždenie proti štátnemu prevratu na Slovensku

Miesto: Hodžovo námestie

Dátum: 21. marca 2018

Usporiadateľ: OZ Spoločnosť práv občanov – SPO

Účasť: 300 ľudí

8. Tichý pochod študentov

Aktivisti Za slušné Slovensko vo štvrtok 22. marca zrušili zhromaždenie plánované na piatok, po tom čo prezident vymenoval novú vládu Petra Pellegriniho.[78][77] V reakcii na toto vyhlásenie zástupcovia vysokoškolských študentov vytvorili na Facebooku akciu s názvom Tichý pochod študentov a slušných ľudí.[77]

Miesto: Šafárikovo námestie a odtiaľ prejsť na Námestie SNP

Dátum: 23. marca 2018 (piatok)

Usporiadateľ: Nie je nám to jedno

Účasť: 24 000 ľudí

9. Protest za vyslovenie nedôvery vláde

Miesto: Námestie Alexandra Dubčeka

Dátum: 26. marca 2018

Usporiadateľ: „občianski aktivisti“

Vládna kríza 2018

Prezident Andrej Kiska v nedeľu 4. marca 2018 (po týždni čakania) navrhol buď rozsiahlu a zásadnú rekonštrukciu vlády alebo predčasné voľby.[79] V reakcii na tieto vyjadrenia obvinil premiér Robert Fico prezidenta z toho, že sa pridal k opozícii[80] a nekalých kontaktov s americkým finančníkom a filantropom George Sorosom konkrétne 20. septembra 2017, New York, Piata avenue.[81] Na vývoj udalostí reagoval 6. marca 2018 aj Soros. Potvrdil, že sa s Kiskom stretol, ale rozprávali sa vraj o Rómoch v Spišskom Hrhove.[82]

„Dnes už vieme, že organizátori tých demonštrácií po vražde Jána Kuciaka boli z organizácií, ktoré platí George Soros. My dobre vieme, kto sa s kým stretával a akú úlohu v tom čase zohrával. Všetko to pôjde von, až bude jasné, kto si objednal vraždu,“ R. Fico 19. okt. 2018 pre časopis Echo.cz.[83]

8. alebo 9. marca 2018 sa na Maldivách stretol M. Kočner s Bélom Bugárom. Kočner, podľa jeho vlastných vyjadrení, loboval u Bugára aby nerozbil koalíciu Smer-SD, SNS a Most-Híd.[84] Minister vnútra Robert Kaliňák 12. marca 2018 oficiálne oznámil, že rezignuje z funkcie ministra vnútra. Jeho nástupcom sa stal Tomáš Drucker, bývalý minister zdravotníctva. Premiér Robert Fico 14. marca 2018 oznámil, že je ochotný podať demisiu, ak prezident Kiska prijme jeho podmienky: bude akceptovať výsledky parlamentných volieb z roku 2016, bude akceptovať koaličnú zmluvu, a to, že nového premiéra navrhne strana Smer.[85] Dôvodom Ficovej demisie bolo okrem protestov aj to, že v pondelok 11. marca sa republiková rada Mosta vyjadrila, že je za predčasné voľby alebo odchod z koalície.[85]

„Strane Most sa podarilo dosiahnuť, že z Úradu vlády odstúpil minister Robert Kaliňák aj premiér Robert Fico. Máme výsledky volieb, rešpektujme ich. Boli námietky voči niektorým funkcionárom a vďaka tlaku Mosta-Hídu sa podarilo dosiahnuť, že sa vymenili,“ povedal Peter Kresák (Most) po oznámení Ficovej rezignácie.[85]

Robert Fico 15. marca 2018 oficiálne odovzdal prezidentovi demisiu svojej vlády. (Ponúkol demisiu aby vyriešil vládnu krízu[86], s podmienkou, že prezident bude rešpektovať výsledky predchádzajúcich volieb, teda nebude vyhlasovať predčasne voľby alebo menovať úradnícku vládu.) V rovnaký deň (15. marca) bol Peter Pellegrini poverený zostavením a 22. marca vymenovaný ako predseda novej vlády, v ktorej došlo k minimálnym zmenám oproti predchádzajúcej. Fico zostal predsedom SMERu.

Prehľad rezignácií

Udalosti, ktoré odštartovala vražda novinára vyústili do týchto významných politických rezignácií[87]:

  • Marek Maďarič (28. februára rezignoval z postu ministra kultúry)
  • Robert Kaliňák (12. marca 2018 z postu ministra vnútra, na konci roka 2018 sa vzdal aj poslaneckého mandátu. Nástupcom sa stal Tomáš Drucker)
  • Robert Fico (15. marca 2018 rezignoval z postu premiéra). V rovnaký deň bol Peter Pellegrini poverený zostavením a 22. marca vymenovaný ako predseda novej vlády. Prezident najprv odmietol vymenovať vládu s ministrom vnútra Jozefom Rážom ml. Podaril sa až druhý pokus, keď min. zdravotníctva Tomáš Drucker bola nominovaný na post ministrom vnútra.[88]
  • Lucia Žitňanská (neuchádzala sa v novej vláde o jej dovtedajší post ministerky spravodlivosti). Novým ministrom spravodlivosti sa 22. marca stal Gábor Gál.[84] Až neskôr vyšlo najavo, že práve odstránenie Žitňanskej si želal v komunikácii v Treeme Kočner. „Miesto Mumlavej [Žitňanská] nech dôjde ktokoľvek, bude ministerstvo riadiť Monika Jankovská. A to je moja opička.“[89]
  • Tomáš Drucker, 16. apríla 2018, tri týždne po nástupe do funkcie ministra vnútra, avizoval svoju demisiu. Príčinou jeho odchodu bolo, že nedokázal odvolať policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý mu odkázal, že sám neodíde a „Toto by bol krok, ktorý by sa dal vnímať ako zbabelosť.“ a „Dobojujem tento boj do konca.“[90] 17. apríla 2018 prezident Kiska prijal Druckerovu demisiu a dočasným vedením rezortu poveril premiéra Pellegriniho. V rovnaký deň Pellegrini oznámil, že sa s Gašparom dohodol, že odstúpi 31. mája.[91] Ako vyplynulo z obhajoby Gašpara a obvinenenia Pelegriniho Robertom Ficom po zatknutí Gašpara v novembri 2020, bol to práve Fico, kto stál za Gašparom v boji s Pellegrinim. Pellegrini teda na odvolanie Gašpara musel použiť jedinú zbraň, ktorou mohol prekonať Fica, a to vlastnú rezignáciou, ktorá by s veľkou pravdepodobnosťou ukončila vládu Smeru už v apríli 2018.[92]
  • 26. apríla 2018 bola vymenovaná za ministerku vnútra Denisa Saková.
  • Tibor Gašpar (31. mája 2018 z postu policajného prezidenta. Ministerka vnútra Saková ho od 1. júna 2018 nahradila Milanom Lučanským.)
  • Nový policajný prezident Lučanský poslal riaditeľa NAKA Petra Hraška do civilu po tom, čo NAKA vyšetrovala anonymné trestné oznámenie voči organizátorom pochodov Za slušné Slovensko. Hraško čelil aj podozreniam z napojenia na Bödörovcov. Na mieste vraždy bol spolu s Robertom Krajmerom.
  • Robert Krajmer, šéf protikorupčnej jednotky NAKA vo funkcii skončil po tom, čo sa ukázalo, že z titulu svojej funkcie nemal čo robiť na obhliadke miesta činu vraždy. Kuciak upozornil na to, že jeho manželka je vo firmách s Bödörovcami a Zoroslavom Kollárom.[88]
  • Ďalším ľuďmi (z politického hľadiska menej významní), ktorí stratili svoju pozíciu alebo sa jej vzdali boli: Mária Trošková, Viliam Jasaň, Roman Šipoš, riaditeľ kancelárie predsedu vlády, František Šebej, predseda zahraničného výboru NRSR a poslanec za Most-Híd.[88]

Reakcie zo strany Európskej únie

Kvôli podozreniu, že vražda investigatívneho novinára bola spojená s podvodmi v oblasti európskych dotácií, sa záležitosť začala riešiť aj na pôde Európskej únie. V reakcii na to bola na Slovensko hneď v marci[93] a neskôr v decembri roku 2018 vyslaná misia Výboru Európskeho parlamentu (EP) pre kontrolu rozpočtu.

Podľa českého europoslanca Tomáša Zdechovského, ktorý spolu s niektorými ďalšími členmi výboru EP pre kontrolu rozpočtu aj ďalšími europoslanci kauzy dokumentoval po niekoľko mesiacov, mali byť kľúčovou témou prípady, keď veľké firmy mali podvodne čerpať poľnohospodárske dotácie na úkor malých farmárov, ktorí na pôde skutočne hospodári. Európske peniaze v rádoch miliónov eur boli tiež podľa europoslancov na slovenskom vynakladané na fingované protipovodňové bariéry, čističky či opravy mestskej kanalizácie, ktoré ale vôbec neprebehli.[94]

Misia Európského parlamentu došla k záveru, že malí slovenskí farmári podľa zistení čelili vyhrážkam, zastrašovanie a nezáujmu úradov a polície. Drvivú väčšinu európskych peňazí určených pre poľnohospodárov získava (často podvodne) niekoľko málo veľkých koncernov. Slovenská vláda pritom podľa záverov misie také prostredie zastrešovala a podieľala sa na šikanovaniu malých poľnohospodárov.[95]

Europoslanec Ivan Štefanec (KDH) k tomu neskôr povedal, že všetky podvody mali spoločné znaky – neporiadok vo vlastníckych vzťahoch na platobnej agentúre a zneužívanie moci jej vtedajšieho vedenia na čele s Jurajom Kožuchom. Podľa jeho slov tiež ľudia ako Kožuch zabezpečovali prosperitu len im blízkym osobám a okrádali slovenských farmárov.[96]

V októbri 2019 vtedajší komisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan pri rokovaní kontrolného výboru vyhlásil, že všetky podnety využili a rieši ich. Prvé výsledky mali vtedy priniesť 96 obvinenia a nutnosť vrátiť 5,9 milióna eur a číslo nebolo konečné.[97]

Kultúrne odkazy

V septembri v roku 2018 vyadalo vydavateľstvo Ikar knihu Arpáda Soltésza s názvom Sviňa, inšpirovanú udalosťami vedúcimi k vražde spisovateľovho mladého kolegu. V roku 2019 podľa nej Mariana Čengel Solčanská a Rudolf Biermann nakrútili rovnomenný celovečerný hraný film, ktorý mal premiéru vo februári 2020.[98][99]

Referencie

  1. ↑ a b sme.sk. Dve nábojnice a žiadne stopy zápasu (celé vyhlásenie prokurátora). SME (Bratislava: Petit Press), 2018-03-26. Dostupné online [cit. 2018-03-26]. ISSN 1335-4418.
  2. ↑ a b c d HABO, Tibor; PETROVIČ, Ján. Kočner nemusí byť posledným obvineným v kauze Kuciak [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-03-15]. Dostupné online.
  3. ↑ KRBATOVÁ, Lucia. Vo Veľkej Mači Kuciaka veľmi nepoznali, susedia nič podozrivé nepočuli. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-03-17]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ CUPRIK, Roman; KAPITÁN, Peter. Gašpar: Vražda Kuciaka pravdepodobne súvisela s jeho prácou. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-02-26]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ Vyšetrovanie vraždy J. Kuciaka sa zameriava na dva okruhy jeho práce [online]. aktuality.sk, [cit. 2018-09-17]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  6. ↑ NICHOLSON, Tom. Slovakian journalism’s darkest day. POLITICO, 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-09-02]. (po anglicky)
  7. ↑ KELLÖOVÁ, Laura; PETROVIČ, Ján; VÝBEROVÁ, Petra. Súd prijal obžalobu v prípade Kuciak. Proces sa začne v januári. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-12-19. Dostupné online [cit. 2019-12-20].
  8. ↑ a b c d PETROVIČ, Ján. Prečo oslobodili Kočnera a Zsuzsovú spod obžaloby vraždy Jána Kuciaka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Krimi. Dostupné online [cit. 2020-09-14].
  9. ↑ HORSKÝ, Michal. Andruskóova dohoda znižuje hodnovernosť jeho výpovede. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-09-05. Dostupné online [cit. 2020-09-14]. ISSN 1336-197X.
  10. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Najvyšší súd zrušil Kočnerovi nevinu. Kauza Kuciak sa vracia na Špecializovaný trestný súd. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-06-15. Dostupné online [cit. 2023-05-20]. ISSN 1339-844X.
  11. ↑ SITA. Vražda Kuciaka mieri opäť na súd, prípad spojili s prípravou vrážd prokurátorov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-02-14. Dostupné online [cit. 2023-05-20]. ISSN 1335-4418.
  12. ↑ KOVÁČ, Peter. Nový verdikt v kauze Kuciak: Zsuzsová je vinná, Kočnera prvostupňový súd opäť oslobodil. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-05-19. Dostupné online [cit. 2023-05-20]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ Jeho prvý článok bol publikovaný 14. októbra 2015. Týkal sa podvodov pri predaji vojenskej techniky na Ukrajine ukrajinského podnikateľa Sergeja Bondarčuka, pri ktorých mu v rokoch 2005 – 2008 asistovala aj slovenská spoločnosť AEROPROGRES spol. s r. o., ktorá mala na Ministerstve obrany SR výlučné práva na opravu vojenskej techniky počas prvej Ficovej vlády. Pozri: KUCIAK, Ján. Kauza: Do megapodvodu na Ukrajine sú zapletení aj Slováci. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2015-10-14. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. . Pre úplný zoznam článkov pozri: Ján Kuciak. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2018-03-01]. Archivované 2018-03-01 z originálu. .
  14. ↑ JANOUŠ, Václav; JANOUŠEK, Artur. Šéfredaktor Aktuality.sk: Totálně nepravděpodobná věc, že zavraždí analytika. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-02-28. Dostupné online [cit. 2018-03-01].
  15. ↑ a b c d e KERN, Miro. Polícia sa pustila po talianskej stope a zatýkala na východe, objavujú sa čudné verzie. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1339-844X.
  16. ↑ a b c d e f Vražda novinára a jeho priateľky / Nevyčerpané eurofondy [online]. Bratislava: TA3, 2018-02-26, [cit. 2018-03-01]. Dostupné online. Archivované 2018-03-01 z originálu.
  17. ↑ PÁLKA, Adam. Ak vražda Kuciaka súvisí s jeho prácou, je Čižnár pripravený na Slovensku 'rozpútať peklo'. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1336-197X.
  18. ↑ TÓDOVÁ, Monika; KERN, Miro; FOLENTOVÁ, Veronika. Investigatívneho reportéra Aktualít Jána Kuciaka a jeho partnerku zavraždili, vláda núka milión eur za odhalenie páchateľov. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-02-26]. ISSN 1339-844X.
  19. ↑ Zavraždili investigatívneho reportéra Aktuality.sk Jána Kuciaka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-02-26].
  20. ↑ a b lm. Všetko, čo vieme o vražde novinára Jána Kuciaka. Šéf polície prezradil podrobnosti. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-02-28]. ISSN 1336-1996.
  21. ↑ KONÍK, Juraj. Po vražde Kuciaka a Kušnírovej urobili Gašpar a Kaliňák toľko chýb, že už to je dosť na ich odchod. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-11. Dostupné online [cit. 2018-03-11].
  22. ↑ a b c d Vražda slovenského novináře: Zabíjela jedna zbraň, stále ji hledáme, řekl policejní prezident [online]. Praha: Český rozhlas, 2018-02-28, [cit. 2018-03-16]. Dostupné online.
  23. ↑ SITA; TASR. Fico odmieta zneužívanie tragickej vraždy Kuciaka na politický boj. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2019-12-12]. ISSN 1335-4418.
  24. ↑ Ponuka milióna eur za informácie o vražde Jána Kuciaka bola podľa Pellegriniho asi inšpirovaná Maltou. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-06-14. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. ISSN 1339-844X.
  25. ↑ a b c SIVÝ, Rudolf. Od vraždy Jána a Martiny až po záverečné reči: ako vyzeralo vyšetrovanie a súdny proces (chronológia). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-09-03. Dostupné online [cit. 2020-09-03].
  26. ↑ SITA. Opozícia spúšťa petíciu za odstúpenie Kaliňáka a policajného šéfa. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-02-27. Dostupné online [cit. 2019-12-12]. ISSN 1335-4418.
  27. ↑ V prípade vraždy Jána Kuciaka môže pomôcť aj FBI [online]. tvnoviny.sk, [cit. 2018-03-01]. Dostupné online.
  28. ↑ a b JABRIK, Peter; ROČEŇOVÁ, Zuzana; OTRIOVÁ, Jana; ČERMÁKOVÁ, Judita; SABO, Kristián. Polícia udrela na východe. Pozrite si raziu na Zemplíne. Korzár Dolný Zemplín (Bratislava: Petit Press), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1335-4418.
  29. ↑ PAPCUNOVA, Renata. Vyzva EU Parlamentu: Poslite nezavisly tim na vysetrenie vrazdy Kuciaka a korupcie na SK [online]. change.org, [cit. 2018-03-01]. Dostupné online.
  30. ↑ Vraždu Jána Kuciaka by mohol riešiť medzinárodný tím. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-01].
  31. ↑ ČUNDERLÍKOVÁ, Jana. Kuciakov brat: Chceme zahraničných vyšetrovateľov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-01].
  32. ↑ a b JANOUŠ, Václav; JANOUŠEK, Artur. Šéfredaktor Aktuality.sk: Totálně nepravděpodobná věc, že zavraždí analytika. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-02-28. Dostupné online [cit. 2018-02-28].
  33. ↑ FOSCHINI, Giuliano. Slovacchia, arrestati sette italiani per l'omicidio del giornalista Kuciak [online]. repubblica.it, 2018-03-01, [cit. 2018-03-02]. Dostupné online.
  34. ↑ SABADOS, Katarina. Three Arrested for the Murder of Jan Kuciak and His Fiancee – OCCRP [online]. occrp.org, [cit. 2018-03-02]. Dostupné online.
  35. ↑ TREND.sk, SITA. Antonina Vadalu zadržala NAKA, celkom zatkli 7 osôb. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1336-2674.
  36. ↑ a b Pravda.sk, SITA, TASR. Vražda Kuciaka a Kušnírovej bola úkladná a na objednávku. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-09-17. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. ISSN 1336-197X.
  37. ↑ Prípad vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (chronológia). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-09-27. Dostupné online [cit. 2018-11-05].
  38. ↑ TASR. FOTO VO VNÚTRI: Tento muž by mal mať informácie o Kuciakovej vražde. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-09-17. Dostupné online [cit. 2018-09-17].
  39. ↑ a b c Pravda.sk; ŠTEFÚNOVÁ, Ivana; Pravda; SITA; TASR; ČTK. NAKA zadržala podozrivých z vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-09-27. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. ISSN 1336-197X.
  40. ↑ KAPITÁN, Peter. Ako dostal mobil vrahov Kuciaka a čo všetko o nás vie štát. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2019-11-25. Dostupné online [cit. 2020-09-14]. ISSN 1336-2674.
  41. ↑ PÁLKA, Adam; Pravda.sk; FILOVÁ, Katarína; HUTKO, Dominik; Pravda. Tóth údajne špehoval novinárov pre Kočnera. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-10-22. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. ISSN 1336-197X.
  42. ↑ SIVÝ, Rudolf. Obhajkyňa potvrdila: Andruskó označil Kočnera za objednávateľa vraždy [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-01-02]. Dostupné online.
  43. ↑ Teraz.sk/TASR. VIDEO: Mariana K. obvinili z vraždy J. Kuciaka a M. Kušnírovej. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-14. Dostupné online [cit. 2019-03-15].
  44. ↑ Aktuality.sk. Kočnera obvinili z objednania vraždy Jána Kuciaka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-03-14. Dostupné online [cit. 2019-03-15].
  45. ↑ BURČÍK, Matúš; KREMPASKÝ, Ján. Kočner si mal likvidáciu Kuciaka objednať pre jeho novinársku prácu. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-03-14. Dostupné online [cit. 2019-03-15]. ISSN 1335-4418.
  46. ↑ DEBNÁR, Ján. Pri vražde Kuciaka môže Kočnera usvedčiť komunikácia s vplyvným podnikateľom [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-03-15]. Dostupné online.
  47. ↑ a b JANEŠÍKOVÁ, Nina; HOLKA, Marek. Kauza Kuciak: Súd oslobodil Kočnera a Zsuzsovú, prokurátor sa odvolal na Najvyšší súd. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-09-03. Dostupné online [cit. 2020-09-14]. ISSN 1336-1996.
  48. ↑ a b c KELLÖOVÁ, Laura. Vražda Kuciaka: Andruskóovi neuverili, Tóth mal predsudky. Prečo Kočnera a Zsuzsovú oslobodili? (písomný rozsudok). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Správy. Dostupné online [cit. 2020-10-06].
  49. ↑ cho, TASR. Kuciakovi kolegovia sa zhodli, že Kočner mal motív na vraždu: Kauzu Donovaly. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-01-21. Dostupné online [cit. 2020-10-16]. ISSN 1336-1996.
  50. ↑ VAGOVIČ, Marek. NA ROVINU s prokurátorom Žilinkom: Kočner mal byť odsúdený za objednávku vraždy. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Domáce správy. Dostupné online [cit. 2020-10-16].
  51. ↑ Kauza Donovaly: správy k téme. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2020-10-16].
  52. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Minúta po minúte: Najvyšší súd zrušil nevinu Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej [online]. Denník N, 2021-06-15, [cit. 2021-09-02]. Dostupné online.
  53. ↑ CUPRIK, Roman; KAPITÁN, Peter. Gašpar: Vražda Kuciaka pravdepodobne súvisela s jeho prácou. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-02-26]. ISSN 1335-4418.
  54. ↑ TURČEK, Martin; KUCIAK, Ján. Ďalšie zvláštne prevody okolo Kočnera. Súd chce zmazať firmu s dlhom 10 miliónov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-02-09. Dostupné online [cit. 2018-02-28].
  55. ↑ BÁRDY, Peter. Kočner zastrašoval novinára. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2017-09-06. Dostupné online [cit. 2018-02-28].
  56. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Tom Nicholson: Kuciaka mohla zavraždiť talianska mafia s väzbami na slovenských politikov. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-02-27]. ISSN 1339-844X.
  57. ↑ kl. Novinár Ivan Mego posunul Kuciakovi tému talianskej mafie. Už to mal skoro hotové, tvrdí. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1336-1996.
  58. ↑ KUCIAK, Ján. Talianska mafia na Slovensku. Jej chápadlá siahajú aj do politiky. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-02-28. Dostupné online [cit. 2018-02-28].
  59. ↑ KUCIAK, Ján. Talianska mafia na Slovensku. Jej chápadlá siahajú aj do politiky. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1335-4418.
  60. ↑ CHMÚRNY, Maroš. Podozrivý č.1: Tom Nicholson? [online]. blog.sme.sk, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  61. ↑ Vo virtuálnom priestore si zvykám na... – Lucia Ďuriš Nicholsonová [online]. [Cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  62. ↑ DEBNÁR, Ján. Policajti tvrdia, že majú horúcu stopu v prípade vraždy Jána Kuciaka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-02-28. Dostupné online [cit. 2018-03-01].
  63. ↑ TASR. Polícia spravila razie a zaistila jedného človeka. So zbraňami šiel do Veľkej Mače. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-02-28. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1336-1996.
  64. ↑ vj. Slepá ulička. Zadržaný z drogového prostredia s vraždou Kuciaka nesúvisí, potvrdil Gašpar. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1336-1996.
  65. ↑ TASR. Radovan Bránik: Kuciak narazil na obrovskú korupciu, stopa na taliansku mafiu nedáva zmysel. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1336-1996.
  66. ↑ TREND.sk. Bránik prišiel s novou teóriou o Kuciakovi. Bárdy jeho slová razantne poprel. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1336-2674.
  67. ↑ Aktuality.sk odmietajú, že by vedeli o „justičnej stope“ pri vražde Jána Kuciaka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-02].
  68. ↑ Vyhlásenie šéfredaktorov k vražde Jána Kuciaka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-02-26. Dostupné online [cit. 2018-02-28].
  69. ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Ľudia budú v piatok pochodovať vo viac ako 20 mestách (prehľad pochodov). Denník N (Bratislava: N Press), 2018-02-28. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1339-844X.
  70. ↑ TÓDOVÁ, Monika; GEHREROVÁ, Ria. Organizátori veľkého pochodu za Jána Kuciaka zvolali na piatok nové zhromaždenie. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-05. Dostupné online [cit. 2018-03-10]. ISSN 1339-844X.
  71. ↑ Death of investigative journalist sparks mass protests in Slovakia. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2018-03-09. Dostupné online [cit. 2018-03-10]. ISSN 0261-3077.
  72. ↑ DEMIGER, Matúš; KRAJANOVÁ, Daniela; ČIMOVÁ, Denisa. Slovensko zažilo najväčšie demonštrácie v histórii. V Bratislave bolo podľa odhadov 50-tisíc ľudí. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-09. Dostupné online [cit. 2018-03-10]. ISSN 1339-844X.
  73. ↑ a b Rok 2018 na fotografiách | Domov.sme.sk [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-01-01]. Dostupné online.
  74. ↑ REHÁK, Oliver. A to je všetko? Na rukách máte krv. Z Koncertu pre Jána a Martinu zneli silné odkazy (video). Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-04. Dostupné online [cit. 2018-03-10]. ISSN 1339-844X.
  75. ↑ REHÁK, Oliver. Organizátori Koncertu pre Jána a Martinu: Aj nám záleží na tom, v akej krajine žijeme. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-01. Dostupné online [cit. 2018-03-01]. ISSN 1339-844X.
  76. ↑ a b Zažili sme najväčšie protesty od roku 1989 [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-01-02]. Dostupné online.
  77. ↑ a b c Protest Za slušné Slovensko organizátori zrušili. Pochodovať chcú vysokoškoláci [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-01-02]. Dostupné online.
  78. ↑ KOLEKTÍV AUTOROV. My sme tí, na ktorých sme čakali. [s.l.] : Artforum, 2018. ISBN 9788081502491.
  79. ↑ PÁLKOVÁ, Šárka; ŠKRAŇKOVÁ, Petra; VESELÁ, Linda. Kiska chce novou vládu nebo předčasné volby. Fico to rezolutně odmítl. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-03-04. Dostupné online [cit. 2018-03-16].
  80. ↑ Compiled by Spectator staff. UPDATED: Fico won't step down, accuses Kiska of joining opposition. The Slovak Spectator (Bratislava: The Rock), 2018-03-04. Dostupné online [cit. 2019-12-12]. ISSN 1335-9843.
  81. ↑ KERN, Miro. Fico vidí za tlakom na Kaliňáka pokus o prevrat a Sorosa. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-05. Dostupné online [cit. 2018-03-16]. ISSN 1339-844X.
  82. ↑ kl. Soros reaguje na Fica pre HN: V Kiskovom prejave ani demonštráciách nehrám žiadnu úlohu. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-03-05. Dostupné online [cit. 2018-03-16]. ISSN 1336-1996.
  83. ↑ ZLÁMALOVÁ, Lenka. Prezident, média a neziskovky zneužili vraždu. Echo24.cz, 2018-10-19. Dostupné online [cit. 2018-11-13]. (po česky)
  84. ↑ a b TURČEK, Martin. Kočner stretnutie s Bugárom na Maldivách plánoval. Dohadoval sa s oligarchom Czuczom. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Slovensko. Dostupné online [cit. 2020-06-25].
  85. ↑ a b c TASR; KUZMÁNY, Andrej; KOVÁČ, Peter; KRBATOVÁ, Lucia; ORVISKÁ, Veronika. Fico podá demisiu, novým premiérom môže byť Pellegrini (minúta po minúte). SME (Bratislava: Petit Press), 2018-03-14. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. ISSN 1335-4418.
  86. ↑ TERENZANI, Michaela. UPDATED: Fico is ready to resign tomorrow. The Slovak Spectator (Bratislava: The Rock), 2018-03-14. Dostupné online [cit. 2019-12-12]. ISSN 1335-9843.
  87. ↑ Gašpar je šiestou 'významnou hlavou', ktorá padla. Ktorá abdikácia vás prekvapila najviac?. Pravda (Bratislava: Perex), 2018-04-17. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. ISSN 1336-197X.
  88. ↑ a b c HANÁK, Peter. Odstúpili 2018. Zoznam ľudí, ktorí tento rok skončili vo funkcii [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-01-05]. Dostupné online.
  89. ↑ Jankovská si so sebou ťahala staré kauzy, ale vždy to ustála. Mala blízko aj k Harabinovi [online]. slovensko.hnonline.sk, [cit. 2020-11-09]. Dostupné online.
  90. ↑ Policajný prezident Gašpar: Sám z funkcie neodídem [online]. Pravda.sk, 2018-04-17, [cit. 2020-11-09]. Dostupné online.
  91. ↑ Odchod Gašpara je podľa Kisku minimum. Prospeje polícii, mieni Most-Híd [online]. Pravda.sk, 2018-04-17, [cit. 2020-11-09]. Dostupné online.
  92. ↑ DANIŠ, Dag. 7 dní v kocke / Ide do tuhého. Padať budú ďalšie hlavy [online]. www.postoj.sk, [cit. 2020-11-09]. Dostupné online.
  93. ↑ Na Slovensko príde špeciálna misia z Európskeho parlamentu. Vyšetrovať bude okolnosti Kuciakovej vraždy [online]. slovensko.hnonline.sk, [cit. 2021-10-13]. Dostupné online.
  94. ↑ ČTK. Na Slovensku se zneužívají zemědělské dotace, upozorňují europoslanci [online]. euractiv.cz, 2019-02-19, [cit. 2021-10-13]. Dostupné online. (po česky)
  95. ↑ EU dala za pravdu zavražděnému novináři Kuciakovi, zemědělské dotace provází mafiánské praktiky - Seznam Zprávy [online]. www.seznamzpravy.cz, [cit. 2021-10-13]. Dostupné online.
  96. ↑ AKTUALITY.SK. Podvody s agrodotáciami na Slovensku riešili na pôde europarlamentu [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-10-13]. Dostupné online.
  97. ↑ Komise a OLAF dál prošetřují kauzy sledované Jánem Kuciakem [online]. ceskamedia.cz, [cit. 2021-10-13]. Dostupné online. Archivované 2021-10-23 z originálu. (cz-SK)
  98. ↑ Sviňa. Česko-Slovenská filmová databáze (Praha: POMO Media Group). Dostupné online [cit. 2024-02-29].
  99. ↑ DUDOVÁ-BAŠISTOVÁ, Mária. Film Sviňa natočili za dva mesiace. Bolo to odporné, hovorí Čengel Solčanská. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-02-20. Dostupné online [cit. 2024-02-29]. ISSN 1335-4418.

Literatúra

  • VAGOVIČ, Marek, a kol. Umlčaní : Príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Bratislava : Ringier Axel Springer Slovakia, 2018. 304 s. ISBN 978-80-89854-12-7.
  • Kolektív autorov. My sme tí, na ktorých sme čakali : príhovory zo zhromaždení občianskej iniciatívy Za slušné Slovensko: jar 2018. Bratislava : Artforum, 2018. 320 s. ISBN 978-80-8150-249-1.
  • KELLÖ KALINSKÁ, Laura. Vražda Jána a Martiny : Vyšetrovanie. Bratislava : Ringier Slovakia Media, 2024. 240 s. ISBN 978-80-690-5208-6.

Pozri aj

Externé odkazy

Strategi Solo vs Squad di Free Fire: Cara Menang Mudah!