|
Veronika Terézia Racková
MUDr. Veronika Terézia Racková SSpS (* 8. január 1958, Bánov, Česko-Slovensko – † 20. máj 2016, Nairobi, Keňa) bola lekárka, sestra Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého (verbistka) a slovenská misionárka v Južnom Sudáne.[1]
Životopis
Jej rodičia sa volali Tomáš a Mária, rodená Hlavatá. Mala troch starších súrodencov – sestru Pavlu, vyštudovanú lekárku, brata Michala a brata kňaza Petra. Študovala na gymnáziu v Šuranoch. Neskôr študovala medicínu na Karlovej univerzite v Prahe. Po ročnej práci lekárky v Bánovciach nad Bebravou vstúpila do noviciátu v kláštore v Ríme, potom do Laupheimu v Nemecku. Dňa 1. novembra 1982 na sviatok Všetkých svätých, bola oficiálne prijatá do Kongregácie. Prvé sľuby zložila 15. augusta 1987. Dňa 6. februára 1994 zložila večné sľuby za prítomnosti slovenského arcibiskupa a verbistu Jána Bukovského SVD. V rokoch 2004 – 2010 bola provinciálna predstavená sestra Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého na Slovensku.[2]
Dňa 8. januára 2019 prezident SR Andrej Kiska jej udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti prevencie zdravia a misionárskej činnosti.[3]
Misionárska činnosť
Pôsobila v Taliansku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Írsku, Anglicku, ale aj v Indonézii a Ghane. Na misiách v Ghane v roku 1988 dostala pamätnú medailu od ministra zdravotníctva ako najlepšia lekárka v Afrike.
Južný Sudán
Od roku 2010 pôsobila v Južnom Sudáne. Misijná rozlúčka zo Slovenska pred cestou na misie sa konala v rodnej farnosti Bánov za prítomnosti emeritného biskupa Dominika Tótha. Na miesto misijného určenia pricestovala sr. Veronika aj so sr. Mercy z Ghany a sr. Isabellou z Indonézie. Spolu utvorili prvú misijnú komunitu sestier na území diecézy Yei. Bola potrebná znalosť arabčiny, kvôli moslimskému obyvateľstvu a tiež privyknutie si na africkú kultúru, tradície a mentalitu.
Ako vedúca lekárka pracovala v zdravotnom stredisku sv. Bakhity v meste Yei. Vykonávala ošetrovateľstvo a zdravotnú starostlivosť najmä pre ľudí s chorobou HIV a AIDS, tiež pre ľudí s rôznym postihnutím. Spolu so sestrami zrenovovali budovy a zakúpili zariadenia pre infekčné a psychiatrické oddelenie. Otvorila liečebný program pre mentálne postihnutých ľudí a pre pacientov s epilepsiou, či už v samotnom stredisku alebo na výjazdoch. Zdravotné stredisko sv. Bakhity úzko spolupracuje s miestnou diecéznou charitou Caritas.
Počas politických nepokojov v Južnom Sudáne sa snažila v spolupráci s inými organizáciami pomáhať obyvateľom v ohrození, či už obstaraním stravy, vody, liekmi, odbornou zdravotnou starostlivosťou, starostlivosťou o tehotné ženy, očkovaním detí, ale samozrejme aj spoločnou modlitbou. Misijné sestry pomáhali platiť školskú dochádzku pre detí bez rodičov. Neskôr sa sestrám podarilo zamestnať šesť nových kvalifikovaných zdravotníkov, čo umožnilo, že zachránili mnoho malých detí, ktoré rýchlo strácajú červené krvinky pri ťažkej malárii.
Vytrvalosť a oddanosť k misiám sr. Veroniky bola veľmi silná, keď z jedných rozhovorov počas občianskej vojny, povedala: „Pretože Ježiš tiež vytrval. Neopustil ľudí a ani miesto, keď nastali problémy. Ako jeho učeníčka ho nasledujem v sile Ducha Svätého. Nemôžem opustiť ľudí v Sudáne, pretože ich milujem.”
Úmrtie
Dňa 16. mája 2016 po polnoci, keď sa vracala z nemocnice, po tom, ako prevážala tehotnú pacientku, na jej zdravotnícke auto zaútočili ozbrojenci a vážne ju zranili. Po dvoch operáciách roztrieštenej panvy v miestnej nemocnici bola prevezená vrtuľníkom do Nairobi v Keni na ďalšiu operáciu. Ošetrujúcim lekárom bol David Silverstein, MD. Ako páchatelia boli zadržaní traja vojaci zo Sudánskej ľudovej oslobodeneckej armády, ktorá má v oblasti zabezpečovať bezpečnosť civilistov počas noci. Minister informácií juhosudánskeho štátu Yei River Stephen Lodu Onesimo udalosť označil za „nedisciplinovaný a barbarský čin zo strany armády“.[4] Atentát na sr. Veroniku bol spáchaný len pár hodín po tom, ako bolo zverejnené posolstvo Svätého Otca Františka k 90. výročiu slávenia Svetových dní misií na tému „Misionárska Cirkev, svedkyňa milosrdenstva.“[5]
Sr. Veronika ihneď po zranení povedala Zachariasovi Angotuwi Sebitovi, generálnemu vikárovi diecézy Yei, ktorý prevážal zranenú sr. Veroniku do nemocnice: „Otče, strieľali do mňa bez dôvodu.“ Stále to je dôsledok občianskej vojny v Južnom Sudáne a bezdôvodnom zabíjaní obyvateľov.
Zomrela vo Svätom roku Božieho milosrdenstva v piatok 20. mája 2016 v Nairobi vo veku 58 rokov.[1] Biskup diecézy Yei, Erkolano Lodu Tombe, informoval všetkých obyvateľov Južného Sudánu o úmrtí sr. Veroniky v Katedrále Krista Kráľa v piatok poobede a tiež v Radio Easter reports.[6]
Posledné rozlúčky
Keňa
V Keni bola zádušná sv. omša za sestru Veroniku v pondelok 23. mája 2016 za prítomnosti jej rodnej sestry Pavly Ráckovej a sestry z misijnej komunity na Slovensku Kataríny Florkovej. Na sv. omši, ktorú celebroval etiópsky biskup, sa zúčastnili aj sestry pôsobiace v Etiópii a Južnom Sudáne, členovia Spoločnosti Božieho slova (verbisti) a predstavitelia slovenskej ambasády. Generálny vikár diecézy Yei, Zachariah Angotowa, v príhovore povedal: „Je mučeníčka. Zomrela pri výkone svojho povolania. Matka, ktorú neskoro v noci pre komplikovaný pôrod prevážala do nemocnice, prežila a jej deti – dvojičky tiež.” [7]
Južný Sudán
Pochovaná bola 27. mája 2016 v Južnom Sudáne v meste Yei na farskom cintoríne sv. Jozefa Lutaya. Sestra Eleonóra Cichon SSpS po pohrebe v Yei, napísala: „Bol to veľmi dlhý deň... Práve sme sa vrátili z pohrebu sestry Veroniky. Všetko sa skončilo pokojne a bol to nádherný pohreb. Skoro ráno sme ju odovzdali letištnej službe. Prevážali ju tým istým lietadlom, ktorým sme aj my cestovali. V Jube čakalo na letisku niekoľko rehoľníkov spolu so štátnymi predstaviteľmi. Pripravili malé lietadlo – na prepravu truhly a ôsmich ľudí – ktoré nás odviezlo do Yei. Spievali a modlili sa. Predniesli dva krásne príhovory. Keď sme leteli, bolo to akoby sestra dávala posledné zbohom miestu, ktoré tak milovala.Tu v Yei ju prevážali tým istým sanitným vozidlom, v ktorom bola postrelená. Popri ceste do kostola, ktorá trvala asi hodinu, všade stáli a pozdravovali ľudia. Nespočet áut, motoriek, ľudí... Možno povedať, že sestra Veronika sa sem chcela vrátiť. Bez jej pomoci by sa to nedalo. Boli tam aj policajti, ale požiadali sme ich, aby nemali zbrane – a oni to rešpektovali. Boli tam bez pištolí, i keď prišli aj vysokí štátni predstavitelia. Vo farnosti Latuya sme potom slávili omšu a po nej sme ju pochovali hneď vedľa kostola. Veľmi, veľmi vám ďakujem za vaše modlitby a spoločenstvo. Verím, že tu sestra vykoná zázraky...“[8]
Slovensko
Dňa 28. mája 2016 sa konala zádušná sv. omša v kaplnke Ducha Svätého, Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého v Ivanke pri Nitre, ktorú celebroval vojenský biskup František Rábek. Biskup vyjadril, že „vidíme, že jej posledné okamihy života boli zasvätené samaritánskej službe.“ Na sv. omší sa zúčastnili rehoľné spolusestry zo Slovenska a Poľska, sestry z iných spoločenstiev a všetci, ktorí poznali sr. Veroniku a všetci, ktorí chceli byť účastní na zádušnej sv. omší. Sr. Katarína Florková SSpS sa podelila o svoje zážitky a dojmy z poslednej rozlúčky v Nairobi, na ktorých sa zúčastnila aj s rodnou sestrou sr. Veroniky, Pavly. [9]
Dňa 30. mája 2016 sa konala zádušná sv. omša vo Farskom kostole sv. Michala Archanjela v jej rodisku v Bánove, ktorú celebroval trnavský arcibiskup Ján Orosch, predseda Rady pre misie pri Konferencií biskupov Slovenska. Arcibiskup označil túto chvíľu za „neprekonateľnú“, lebo má tú česť slúžiť slávnostnú svätú omšu „za mučeníčku v jej rodisku.“ Povedal, že Bánovčania na ňu môžu byť právom hrdí. Na sv. omší sa zúčastnil Mons. Jozef Jarab, rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku, páter Pavol Kruták SVD, provinciál slovenských verbistov, rehoľné spolusestry, sestry z ostatných spoločenstiev a kňazi, starostka obce Bánov, ako aj priatelia a spolužiaci sr. Veroniky. Na záver rodná sestra Pavla sa obrátila na svoju sestru Veroniku prosbou „o súcitnú Božiu lásku pre tých, ktorí Ťa zranili a ktorým si iste odpustila.“[10]
Spomienky na sr. Veroniku
- Sr. Maria Theresia Hörnemann, generálna predstavená Kongregácie v Ríme: „Drahí bratia a sestry, pozdravujem vás s láskou na sviatok Matky Jozefy! Všetci sme sa modlili za zázrak pre sestru Veroniku Rackovú a ona bojovala o život. Je nám veľmi ľúto, že vás dnes musíme informovať, že napriek všetkým snaženiam lekárskeho tímu sestra Veronika zomrela. Dala svoj život a svoju smrť za ľudí v Južnom Sudáne. Spojme sa v modlitbe, aby sa jej krv a smrť stali semenom zasiatym pre väčší mier pre ľud Južného Sudánu i celého sveta.“
- Misijná kongregácia služobníc Ducha Svätého na Slovensku: „Všetci sme sa modlili o zázrak pre sr. Veroniku Theresiu a ona bojovala za svoj život. Je nám veľmi ľúto, že dnes, napriek snahám lekárskeho tímu, odišla. Darovala svoj život a smrť za ľudí Južného Sudánu. Zjednoťme sa v modlitbe, aby jej krv a smrť bola ako zasiate semeno a prinieslo väčší pokoj ľudom v Južnom Sudáne a na celom svete. Vkladáme ju do lásky Trojjediného Boha, ktorého milovala až do konca!“
- Sr. Lucia Slušná, provinciálna predstavená na Slovensku: „Ďakujeme Vám, že sprevádzate dušu sr. Veroniku Theresie svojimi modlitbami. Sme veľmi vďačné za všetky prejavy sústrasti, spolucítenia so stratou našej milovanej spolusestry sr. Veroniky Theresie. Odišla tak rýchlo, ale odišla hrdinsky. Ďakujme Pánovi za jej svedectvo, obetu a prekrásnu lásku k životu. Nech je odmenená milosrdným Otcom za všetky skutky dobra, lásky, námahy a sebazapierania. Nech sa teší v prítomnosti toho, ktorého milovala a ktorého nasledovala až po vrchol obety.“[7]
- Stanislav Zvolenský, arcibiskup Bratislavskej arcidiecézy a predseda Konferencie biskupov Slovenska prejavil svoju účasť na bolestí, ktoré sestry prežívajú, uistil o svojich modlitbách za zosnulú sr. Veroniku, jej príbuzných a celú Kongregáciu v telefonickom rozhovore so sr. Luciou Slušnou, provinciálnou predstavenou na Slovensku.
- Ján Orosch, arcibiskup Trnavskej arcidiecézy a predseda Rady KBS pre misie: „Ctihodná sestra Veronika, ste žena, ktorá naplno žila svoje rehoľné zasvätenie sa Kristovi skrze službu bratom a sestrám v núdzi a za Krista ste položili aj svoj vlastný život po útoku ozbrojencov v Južnom Sudáne. Vďaka za Váš obrovský príklad, ktorým ste svedčili a mnohých povzbudili na ceste za Ježišom, ktorý ‚neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.‘ (Mt 20,28) Smútiac vzdávame úctu Vašej pamiatke, avšak máme nádej, že sa spolu s Vami pri vzkriesení tela opäť stretneme v našej nebeskej vlasti. Odpočívajte v pokoji!.“
- Emmanuel Sebit SJ, generálny sekretár diecézy Yei, označil atentát za tragický incident, ktorý šokoval celú krajinu, „smrť sestry Veroniky rozrušila všetkých.“
- Andrej Kiska, prezident Slovenskej republiky: „Sestra Veronika, skláňame sa pred Vašou pamiatkou. A ďakujeme Vám, ako aj stovkám ďalších dobrovoľníkov v zahraničí za to, že ste ukázali láskavú stránku našej krajiny.“
- Prezident Kiska 23. mája 2016 počas Svetového humanitárneho samitu v Istanbule: „Áno, dokonca aj v našej, bohatej časti sveta sú ľudia a politici, ktorí vravia, že máme dostatok svojich problémov a že každý by sa mal postarať o seba sám. Ale sú iní – ľudia, politici, krajiny –, čo považujú pomoc druhým za svoju morálnu povinnosť. A dokonca pri nej riskujú svoje životy. Sestra Veronika bola jednou z tých, ktorí z pomoci druhým nespravili len svoju morálnu povinnosť, ale zmysel svojho života. Dovoľte, aby som na tejto pôde zdôraznil potrebu ochrany humanitárnych pracovníkov. V ich mene vyzývam všetky vlády a štáty, aby rešpektovali ich prácu a životy.[11]
- Hugo Gloss, manážer rozvojovej a humanitárnej pomoci Slovenskej katolíckej charity: “Čo sa týka ochrany humanitárnych pracovníkov, aj laikov, aj odborníkov, podľa medzinárodného humanitárneho práva títo ľudia používajú zvýšenú ochranu, a teda aj bojujúce strany by mali brať ohľad na to, že je to zdravotnícky personál, resp. humanitárny personál, a tým pádom by sa nemali stávať terčom ani úmyselných, ani neúmyselných útokov.“
- Katolícke noviny (21) zo dňa 29. mája 2016 zaradili do svojho vydania článok o smrti sr. Veroniky s názvom „Žila i zomrela v službe.“
- František Rábek, vojenský biskup na Slávnosti Božieho tela 29. mája 2016 v Bratislave, vyzdvihol sr. Veroniku ako príklad slúžiacej lásky v misijnej službe.
- Na budove Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, kde sr. Veronika absolvovala kurz tropickej medicíny pred odchodom na misie do Sudánu, dňa 18. októbra 2016 odhalili pamätnú tabulu v spolupráci s Vladimírom Krčmérym a Františkom Neupauerom[12]
Citáty sr. Veroniky
- „Naša misia v spolupráci s inými uschopňuje našu Božiu rodinu stávať sa väčšou, silnejšou, bohatšou a radostnejšou. Potrebujeme sa navzájom ale nadovšetko potrebujeme Ježiša, aby nás miloval, zjednocoval, viedol, potešoval, osvecoval, učil a bol vždy pri nás. Nech je on Kráľom našich sŕdc počas oslavy jeho narodenia a v budúcom roku. S ním v našich srdciach aj tma bude svetlom.“[13]
- „Milí priatelia, moja prítomnosť na juhu Sudánu ma učí ceniť si mier, život v rodine, zdravotnú starostlivosť, možnosť vzdelávať sa. Tiež si uvedomujem, aké je vzácne, že na Slovensku máme kňazov, môžeme sa denne zúčastňovať na svätej omši, pristupovať k sviatostiam. V porovnaní s krajinami tretieho sveta nech nič pre vás nie je samozrejmosťou. Vážme si život i rodinu. Buďme solidárni s ľuďmi v núdzi. Ďakujem za spolucítiace srdcia, modlitby a milodary. Ste predĺženou rukou v našej spoločnej misii. Pamätáme na vás v modlitbách.“[14]
- „Toto je pre mňa najzmysluplnejšia misia, v akej som kedy bola. Ešte nikdy som sa v živote nestretla s ľuďmi, ktorí by tak hrozne trpeli po všetkých stránkach. Obdivujem ich, že sú silní a nevzdávajú to. Som presvedčená, že Boh ich nesmierne miluje a nás – misionárky a misionárov ku nim posiela, aby mohli pocítiť túto Jeho lásku a ešte viac mu dôverovať, že On je náš Spasiteľ a Ten, ktorý nás prišiel vyslobodiť z jarma hriechu a otroctva, aby sme boli slobodnými deťmi a mali život v hojnosti. V tejto misii si tiež viac a viac uvedomujem Ježišovu misiu v zmysle jeho nasledovania až na vrchol Kalvárie s nádejou na vzkriesenie a na večný život. On si ma formuje vo všetkých situáciách a mne stačí len jedno – že On je vždy so mnou/s nami. To je moja istota, nádej a radosť. Ďakujem v mene našej komunity v diecéze Yei za pomoc všetkým našim dobrodincom a uisťujem ich našimi modlitbami i naďalej. Modlime sa, aby Pán zapálil svojím Svätým Duchom srdcia veriacich, aby sme spoločne a v radosti ohlasovali Evanjelium slovom i životom.“[15]
Video
- Memories of Sr. Veronika Theresia SSpS - Spomienky na Sr. Veroniku Teréziu SSpS [online]. Worldssps Rome, 2016-05-26, [cit. 2016-05-31]. Dostupné online.
- Slovakian missionary of South Sudan – Slovenská misionárka v Južnom Sudáne [online]. 2016-05-22, [cit. 2016-05-24]. Dostupné online.
- Zomrela Slovenka, ktorú postrelili v Južnom Sudáne [online]. TA3, 2016-05-20, [cit. 2016-05-20]. Dostupné online. Archivované 2016-05-21 z originálu.
- Vojaci z Južného Sudánu vážne zranili slovenskú misionárku [online]. TA3, 2016-05-17, [cit. 2016-05-20]. Dostupné online. Archivované 2016-05-18 z originálu.
- SAFi 2014: Moje ÁNO! – sr. Veronika Theresia Racková [online]. TV LUX, 2015-01-19, [cit. 2016-05-20]. Dostupné online.
- Vlastná cesta (75) Veronika Terézia Rácková [online]. TV LUX, 2012-10-28, [cit. 2016-05-20]. Dostupné online.
Články
- V Južnom Sudáne žiadajú ukončiť násilie s odkazom na sestru Ráckovú [online]. TKKBS, 2016-07-13, [cit. 2016-07-13]. Dostupné online.
- Vy doma ste predĺženou rukou našich misií [online]. Katolícke noviny, 2011-04-13, [cit. 2016-05-25]. Dostupné online. Archivované 2018-03-16 z originálu.
- Nové misionárky zo Slovenska [online]. Katolícke noviny, 2004-10-31, [cit. 2016-05-25]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
Iné projekty
Referencie
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Veronika Terézia Racková na českej Wikipédii.
|
|
