PROFILBARU.COM

	Veľký Milič
	vrch
	Veľký Milič
Štáty	Slovensko, Maďarsko
Regióny	Košický, Boršodsko-abovsko; -zemplínska župa
Okresy	Košice-okolie, Šiatronovomestský
Obce	Skároš, Füzér
Pohorie	Slanské vrchy; Zempléni-hegység
Podcelok	Milič
Povodie	Bodrog
Nadmorská výška	895,0 m n. m. ;
Súradnice	48°34′36″S 21°27′30″V / 48,5767°S 21,4582°V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	z obce Slanská Huta
	Poloha v rámci Košického kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál
	Najvyšší bod podcelku Milič a maďarského pohoria Zempléni-hegység

Súradnice: 48°34′36″S 21°27′30″V / 48,5767°S 21,4582°V

Veľký Milič^[1] (maď. Nagy-Milic; 895,0 m n. m.)^[2]^[3]^[4] je vrch v Slanských vrchoch, krajinnom celku Matransko-slanskej oblasti.^[5] Leží na slovensko-maďarskej hranici nad obcou Slanská Huta, približne 14 km juhovýchodne od Košíc.^[6] Je tiež najvyšším vrchom maďarského pohoria Zempléni-hegység.

Poloha

Nachádza sa na južnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Milič.^[5] Vrch leží na štátnej hranici a pomedzí Košického kraja a Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy. Zasahuje do okresu Košice-okolie a Šiatronovomestského okresu a na katastrálne územie obce Skároš^[1] a Füzér. Najbližšími sídlami sú severne situované obce Slanská Huta a Nový Salaš, západne sa nachádza Skároš, Ždaňa a Trstené pri Hornáde, východne Kuzmice a Brezina a južne Pusztafalu a Füzér.^[3]^[6]

Opis

Veľký Milič leží na južnom okraji podcelku Milič, priamo na slovensko-maďarskej hranici, ktorá je zároveň hranicou Slanských vrchov a pohoria Zempléni-hegység. Je súčasťou hrebeňa, vedúceho od Bradla (840 m n. m.) juhovýchodným smerom cez Suchú horu (806 m n. m.) na Lipovec (620 m n. m.). Západne sa nachádza Hajagos-hegy (843 m n. m.), Poliaška (601 m n. m.) a Sereňa (645 m n. m.), severne Suchá hora (806 m n. m.), Dobrák (820 m n. m.), Bradlo (840 m n. m.), Medvedí vrch (563 m n. m.), Malý Milič (759 m n. m.) a Čierny vrch (458 m n. m.), východne Suchá hora (605 m n. m.), Skala (608 m n. m.) a Lipovec (620 m n. m.) a južne Oritahegy (798 m n. m.), Kis-Milic (892 m n. m.), Magas-hegy (672 m n. m.) a Hermanház-tető (878 m n. m.).^[6]^[3]

Západné svahy sú pramennou oblasťou potoka Trebeľa, východné odvodňuje jej prítok Miličský potok a Starý potok, smerujúce do Roňavy v povodí Bodrogu. Vodu z južných svahov odvádza Nagy-patak do riečky Bisó. Vrcholom vedie značený turistický chodník a severná časť masívu je súčasťou prírodnej pamiatky Miličská skala.^[6] Východne sa nachádza Národná prírodná rezervácia Veľký Milič. Približne 500 metrov od hlavného vrcholu sa na vedľajšom vrchole nachádza Károlyho rozhľadňa (maď. Károlyi-kilátó), ktorá poskytuje výhľady do krajiny. Rozhľadňa je vysoká 16,8 m a jej najvyššia dostupná časť pre turistov je vo výške 11 metrov.

Výhľady

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast^[7], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s redšou vegetáciou, no tiež neďalekej rozhľadne je možné pozorovať okolité vrcholy Slanských vrchov a Zempléni-hegységu, Košickú kotlinu, Východoslovenskú nížinu, Vihorlatské vrchy, Volovské vrchy a výnimočne aj Tatry.^[8]

Prístup

po zeleno značenej trase:
- od juhovýchodu z rázc. Čatorňa po hraničnom hrebeni
- od juhozápadu z blízkeho sedla Veľký Milič
po žlto značenej trase cez sedlo Veľký Milič:
- od severozápadu z Malej Márovky
- od severovýchodu zo sedla Malý Milič^[6]

Referencie

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 88.
↑ ^a ^b ^c Slanské vrchy – Dargov. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ Turistická mapa 117 Slanské vrchy – Dargov 1 : 50 000. 2. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-669-9.
↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-06]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online.
↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-12-06]. Dostupné online.
↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-12-06]. Dostupné online.