Vasilij Pavlovič Aksionov (rus.Василий Павлович Аксёнов; * 20. august1932, Kazaň, Rusko - † 6. júl2009, Moskva) bol ruský spisovateľ a disident v období vlády komunizmu v ZSSR. Aksionov používal aj pseudonym „Grivadij Gorpožaks“ spoločne so spisovateľmi O. Gorčakovom a G. Poženianom. Je držiteľom vyznamenaní francúzskeho ministerstva kultúry „Ordre des Arts et des Lettres“ a „Russkij buker“ (Ruská Bookerova cena).
Mladosť
Vasilij Aksionov sa narodil v rodine Jevgenije Solomonovny Ginzburgovej a Pavla Vasilieviča Aksionova ako tretie dieťa a zároveň jediný spoločný potomok rodičov. Jeho matka Jevgenija Solomonovna bola novinárkou, kandidátkou historických vied a napísala biografický román o sovietskych gulagoch „Krutoj maršrut“ (Krutý pochod ). V roku 1937 ju aj manžela - inak funkcionára komunistickej strany - poslali do gulagu v Magadane na desať rokov. V románe opisuje opätovné stretnutie so synom Vasilijom, ktorého od veku piatich rokov držali v štátnom sirotinci. V roku 1938 ho tam našiel jeho strýko a do roku 1948 ho vychovávala príbuzná. Od 1948 mu bolo dovolené úradmi ísť bývať k matke na Kolymu.
Kariéra lekára
Odtiaľ odišiel študovať do Petrohradu - vtedajšieho Leningradu, kde skončil v 1956 štúdium na „Leningradskom lekárskom inštitúte“. Pracoval ako lekár v „Baltickom morskom námorníctve“, ako karanténny lekár na Ďalekom severe, v Karélii, v Leningradskom morskom obchodnom prístave a klinike TBC, tiež bol konzultantom v „Moskovskom vedecko-výskumnom inštitúre tuberkulózy“.
Kariéra spisovateľa
V roku 1960 vydal novelu „Kolegovia“ (rus. „Kollegi“) , ktorú napísal v roku 1959. Podľa nej bola inscenovaná hra a tiež film. Nasledoval román „Звёздный билет“ (1961), tiež sfilmovaný pod názvom „Moj mladšij brat“. Od tejto chvíle vydával každý rok, novelu „Pomaranče z Maroka“ (Apeľsiny iz Marokko) v 1962, Porá, moj drug, porá v 1963, zborník autorov, ktorých nechceli vydávať pod názvom „Katapult“ v 1964 a v 1965 hru „Stále v predaji“ (Vsegda v prodaže) v divadle Sovremennik, tiež novelu „Na polceste k Mesiacu“ (1966).
V roku 1968 mu vyšla satiricko-fantastická novela „Preplnený sud“ (rus. „Zatovarennaja bočkotara“).
V 60. rokoch 20. storočia sa stal Aksionov novinárom a členom redakcie časopisu „Junosť“ a venoval sa historicko-biografického žánru a preložil Doctorowov román „Ragtime“ do ruštiny.
5. marca1966 demonštroval na Červenom námestí v Moskve na protest proti zamýšľanej rehabilitácii J. V. Stalina. Medzi 1967-1968 podpísal niekoľko petícií na obranu disidentov. V tomto prípade dostal napomenutie od moskovského „Zväzu spisovateľov ZSSR“.
V 70. rokoch 20. storočia po skončení uvoľnenia pomerov sa prestali diela Aksionova vydávať v rámci ZSSR. Romány "Popálenina„ (rus. Ožog) a „Ostrov Krym“ si musel autor sám vydať, pretože nedostal na ne dotáciu od štátu. Autor dostal prívlastky ako „nesovietsky“ a „nenárodný“.
V rokoch 1977-78 sa začali vydávať jeho romány v zahraničí, hlavne v USA.
V roku 1978 sa stal spoluvydavateľom necenzurovanej antológie „Metropol“, ktorú museli vydať v USA, pretože ho nechceli v ZSSR povoliť. Všetkým účastníkom antológie nariadili prerábky svojich diel, Popova a Jerofejeva vyhodili zo „Zväzu spisovateľov ZSSR“ a v decembri 1979 oznámili svoj odchod zo zväzu aj Aksionov, Inna Lisnianskaja a Semjon Lipkin.
22. júla1980 odcestoval Aksionov z vlasti rovno do USA a následne bol zbavený sovietskeho štátneho občianstva. V USA zostal do roku 2004, kedy sa vrátil do vlasti. V Spojených štátoch vyučoval ruskú literatúru na rôznych univerzitách až do roku 2009. Počas emigrácie spolupracoval s „Hlasom Ameriky“ a „Rádiom Sloboda“. Počas tohto obdobia v USA spisovateľ tvoril a vydával (pozri zoznamy nižšie). V roku 1990 mu vrátili sovietske občianstvo.
Hrob Vasilia Aksionova
Po páde ZSSR
Aksionov sa usídlil vo Francúzsku v Biarritzi odkiaľ navštevoval Moskvu.
V roku 1992 vydal trilógiu „Moskovská sága“, ktorá bola sfilmovaná aj prerobená do formy televízneho seriálu.
Politicky podporoval gajdarovské reformy a Jeľcinovu politiku.
V roku 2004 uverejnil v časopise „Október“ román „Volteriánci a volteriánky“ , ktorý bol ocenený Bookerovou cenou Ruska.
V roku 2009 po chorobe trvajúcej rok a pol zomrel [1]v moskovskej nemocnici. V októbri 2009 bol vydaný in memoriam román Utajovaná strasť. Román o šesťdesiatnikoch. (rus. Таинственная страсть. Роман о шестидесятниках). Je to biografický román, ktorého dôležitými postavami sa stali významní spisovatelia - súpútníci Vasilija Aksionova.
