Je jednou z najvýraznejších osobností súčasnej tzv. „čiernej“ literatúry v Spojených štátoch, hoci by sa tento termín z etického hľadiska nemal používať, pretože je považovaný za hanlivý. Počas štúdia na Howardskej univerzite mnoho ľudí z jej okolia nedokázali správne vysloviť jej krstné meno, a preto sa rozhodla prijať pseudonym Toni.
Životopis
Narodila sa v štáte Ohio a prežila tu aj detstvo, ktoré bolo silne ovplyvnené africko-americkým folklórom, hudbou, rituálmi a mýtmi, čo neskôr prispelo k vymedzeniu charakteru jej prozaickej tvorby. Sama priznáva, že jej rodina bola vždy očarená niečím „nadprirodzeným“. Tento vplyv je najbadateľnejší v jej románe s otrokárskou témou "Milovaná", ktorý je príkladom magického naturalizmu v literatúre. Afroameričania, otrokárstvo, rasová problematika a to všetko v úzkej spojitosti so ženami. Takto jednoducho možno vymedziť tematické piliere prozaickej tvorby tejto spisovateľky.
Vyštudovala angličtinu a literatúru. Získala B.A. (titul bakalárky). Po ukončení štúdia a získaní titulu M.A. (titul magisterky) začala prednášať a vyučovať na viacerých amerických univerzitách. Počas profesionálneho pôsobenia na Howardskej univerzite sa spoznala s mladým architektom pochádzajúcim z Jamajky. Volal sa Harold Morrison a v roku 1958 sa za neho vydala. Manželstvo, z ktorého vzišli dvaja synovia, však trvalo iba krátko. Morrisonovci sa v roku 1964 rozišli. Po rozvode pracovala ako editorka vo vydavateľstve v New Yorku a ďalej prednášala na univerzitách. Počas osamelých večerov sa venovala písaniu.
Prvotinou so všetkými znakmi vyzretého literárneho diela, ktorou sa razom dostala do povedomia čitateľskej verejnosti a vzbudila pozornosť aj v kruhoch literárnej kritiky, bol román "Najmodrejšie oči". Dnes sa už mnohí osmeľujú označiť toto dielo z pera Toni Morrisonovej za kultový a svojim spôsobom aj prevratný román. Vyšiel v roku 1970. Od roku 1970 až do 1992 publikovala päť ďalších románov a iných prozaických alebo odborných prác. Dôkazom vysokej kvality a duchaplnosti diela Toni Morrisonovej sú mnohé, často medzinárodné, literárne ocenenia. V roku 1988 jej bola udelená Pulitzerova cena za už spomínaný román Milovaná. No azda najväčšie ocenenie, akého sa spisovateľovi môže dostať, je bezpochyby Nobelova cena za literatúru. Tú svoju Morrisonová získala v roku 1993, len rok po vydaní románu "Džez". Táto vysoká pocta je však ocenenie nielen pre autorku, ale aj pre celú afroamerickú spoločnosť, pretože Morrisonová bola prvá žena čiernej pleti, ktorá sa stala laureátkou Nobelovej ceny.
Toni Morrison je právom považovaná za prvú dámu africko-americkej literatúry, no zároveň je rovnako silnou osobnosťou literárnej a kultúrnej kritiky. Dôkazom toho je jej prednáška o humanistických hodnotách, ktorú predniesla na Michiganskej univerzite 7. októbra 1988 - Nevypodateľné veci nevypovedané: Prítomnosť Afroameričanov v americkej literatúre.
Niekoľko z jej románov sa ocitlo na výslní americkej literatúry: Najmodrejšie oči (The Bluest Eye), Beloved (Pulitzerova cena) a Pieseň o Šalamúnovi (Song of Solomon). Morisonovej diela sú pozoruhodné pre svoje epické témy, živý dialóg a bohatý detail pri opise afroamerických postáv.
Pieseň o Šalamúnovi (Song of Solomon; po slov. 1981) - je sága štyroch generácií amerických černochov, z ktorých prvá zažila ešte otrokárstvo. No protagonistom príbehu je najmladší Macon, prezývaný Ciciak, ktorý si hľadá svoje miesto v spoločnosti.
Láska (Love; po slov. 2005) - hnacou silou románu je manželský zväzok založený na ľudskej amorálnosti medzi päťdesiatdvaročným Billom Coseym a jeho manželkou, ešte dieťaťom, ktoré si kúpil za dvesto dolárov. V časoch, keď v Spojených štátoch zúrila rasová segregácia bol Cosey majiteľom vyhľadávaného luxusného hotela v jednom z najlepších prímorských letovísk. Coseyovci patrili k vyššej čiernej vrstve a tak aj po Coseyho smrti sú spomienky naňho pre miestnych neustále témou rozhovorov. Hotel už nefunguje a chátra, letovisko zíva prázdnotou, medzi dedičkami panuje nenávisť a vzájomne si znepríjemňujú život.
V útlom románe Láska nájdeme vraždu, podpaľačstvo, zohavenie mladého dievčaťa, fetišizmus, pedofíliu, znásilnenie tlupou tínedžerov a zneužitie mladistvých, prostitúciu, vydieranie, sadomasochizmus, defenestráciu i rozzúrený dav zaháňajúci sa vedrom ľudských výkalov. Ohavnosti však Morrisonová vyvažuje v každom svojom diele i láskavosťou. Tentoraz je to pekný vzťah medzi starými rodičmi a vnukom. Cez mikrovesmír rodinnej ságy píše o čiernej Amerike. Na rozdiel od predchádzajúcich románov, tento príbeh nie je o farbe pleti, ale o spoločenskom postavení, priateľstve, závisti a posadnutosti.
.svg)
