V rokoch 1825 – 30 študoval u Antoniego Brodowského a Antoniho Blanka vo Varšave. Zúčastnil sa Novembrového povstania a po jeho potlačení odišiel do emigrácie do Francúzska. S touto krajinou zostal spojený celý život. Najskôr býval v Avignone a potom sa presťahoval do Paríža, kde pokračoval v štúdiu maliarstva u Leona Cognieta. Na jeho tvorbu mali veľký vplyv Ary Scheffer, Ingres, Couture a Delacroix. Priatelil sa s Mickiewiczom a Chopinom, ktorého mal v osobitnej obľube a maľoval fantazijné ilustračné obrázky k jeho múzickým dielam. Tvoril pastely, akvarely i miniatúry. Maľoval francúzsku krajinu, portréty i alegorické výjavy. Na jeho obrazoch je zrejmý cit pre farbu.
Hlavné diela
Rozbitkowie (1846)
Chopinova polonéza – ples v Hoteli Lambert v Paríži (1849 – 1860 niekoľko verzií), Poznaň)
Posledné chvíle Chopina (1850)
Chopin u klavíru (asi 1847)
Zábava poľských roľníkov (1861)
portréty Chopina a ďalších poľských emigrantov vo Francúzsku
Literatúra
Aleksandra Melbechowska-Luty. Teofil Kwiatkowski (1809—1891). Wrocław-Warszawa-Kraków: Instytut Sztuki Polskiej Akademii Nauk, Zakład Narodowy imienia Ossolińskich, 1966.
Maria Grońska. Teofil Kwiatkowski (1809—1891). W stulecie śmierci. Wystawa monograficzna ze zbiorów polskich. Warszawa, Towarzystwo im. Fryderyka Chopina, 1991