Oceány Zeme Svetový oceán (zo starogr. Ὠκεανός Ókeanos svetové more , skrátene oceán ) je súhrn vodnej hmoty na povrchu Zeme s výnimkou vôd na súši (t. j. vo vodných tokoch a vodných plochách ) a vody viazanej v mineráloch a horninách (t. j. najmä podzemná voda ), biosfére a v atmosfére (t. j. vo forme vodnej pary ).[ 1]
Pokrýva takmer tri štvrtiny (71 %) povrchu Zeme a takmer polovica jeho vôd má hĺbku nad 3 000 m. Delí sa na päť vzájomne prepojených, ale inak pomerne uzavretých, veľkých častí nazývaných oceány : Tichý oceán (Pacifik), Atlantický oceán , Indický oceán , Severný ľadový oceán a Južný oceán .
Geologicky je oceán definovaný typom stenšenej zemskej kôry (tzv. oceánska kôra ).
Údaje o svetovom oceáne:
rozloha: 361 miliónov km²
objem: 1 370 miliónov km³
priemerná hĺbka: 3 790 m Celková hmotnosť hydrosféry je okolo 1,4×1021 kg, čo je asi 0,023 % celkovej hmotnosti Zeme .
Oceány
Rozloha (mil. km²)
Podiel
na rozlohe oceánov v %
Podiel
na rozlohe Zeme v %
Tichý oceán
155,557
43,04
30,51
Atlantický oceán
76,762
21,24
15,06
Indický oceán
68,556
18,97
13,45
Južný ľadový oceán
20,327
5,62
3,99
Severný ľadový oceán
14,056
3,90
2,76
Vnútorné a okrajové moria všetkých oceánov dokopy
26,161
7,23
5,13
Celé vodstvo na Zemi
361,419
100
70,9
Referencie
↑ oceán světový. In Havrlant, M. – Buzek, L. – Wahla, A. – Vencálek, J. Geografický terminologický slovník . 1. vyd. Ostrava : Pedagogická fakulta v Ostravě, 1982, s. 140-141. „veškerá vodní hmota na Zemi s výjimkou vod na souši a vody vázané v nerostech, biosféře a vodnáích par v atmosféře“ .
Pozri aj
