Spišský Štvrtok je obec na Slovensku v okrese Levoča, v Prešovskom kraji.
Obec sa nachádza na juhozápadnom okraji Levočských vrchov[4] (severný okraj katastra) a v severozápadnej časti Hornádskej kotliny a jej podcelkov Hornádske podolie a Medvedie chrbty.[5] Spišský Štvrtok leží asi v polovici cesty medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou, pri križovatke európskej cesty č. 50 v trase diaľnice D1 a ciest I/18 na Levoču a regionálnej cesty II/536 do Spišskej Novej Vsi a na Gemer. Obcou preteká Štvrtocký potok.
Letanovce, Jánovce, Dravce, Hrabušice, Mečedeľovce
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263. Poloha obce spôsobila, že jej okolie bolo osídlené už od praveku. Najväčší význam má objav pravekého organizovaného mestečka v polohe Myšia hôrka, ktoré bolo opevnené najstarším murivom v strednej Európe a život v ňom pulzoval pred 3500 rokmi.
V okolí obce sa našli stopy osídlenia z mladšej doby bronzovej i železnej - halštatskej doby. V lokalite Pod Šibeničnou horou bolo objavené včasnoslovanské osídlenie, datované do obdobia od polovice 6. až do začiatku 7. storočia. Týmto nálezom sa posúva osídlenie Spiša Slovanmi, ktorých pobyt v oblasti bol doložený nálezmi z veľkomoravského obdobia (8. storočie).[6]
Akiste na mieste dnešnej obce bola stará trhová osada, v ktorej sa konali trhy vo štvrtok, z čoho pochádza aj jej meno. Po zaujatí okolia Maďarmi koncom 11. storočia bola obec pomenovaná podľa uhorského kráľa sv. Ladislava: Villa sancti Ladislai - Obec sv. Ladislava, čo tiež svedči o jej význame. Sv. Ladislav sa stal patrónom obce a jeho obrnená postava sa dostala aj do pečate, ktorá pochádza už z 15. storočia.
Symboly obce vychádzajú z historických prameňov a sú prejavom úcty k dedičstvu predkov. Problematiku i návrhy erbu i pečate odborne spracoval historik PhDr. Ivan Chalupecký v roku 1996. Obecné zastupiteľstvo s týmito návrhmi súhlasilo a symboly obce boli zaevidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S-124/97. Na základe toho už mohol obecný úrad dať vyhotoviť erb, vlajku a pečať a príležitostne ich aj používať.
Spišský Štvrtok mal vlastnú okrúhlu pečať už v 15. storočí. Jej základom bola postava sv. Ladislava so sekerou a gotickým kolopisom
Keď bola v roku 1906 možnosť obnoviť erby a pečate obcí a miest, Spišský Štvrtok neprejavil záujem o obnovenie pečate, ani erbu a naďalej s halapartňou v pravej ruke a ľavou rukou pridržiava dvojramenný kríž. Súčasne boli určené aj farby v erbe.
Vlajka obce pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (2/4), žltej (1/4) a zelenej (1/4 ) a má pomer 2:3. Ukončená j troma cípmi, t. j. dvoma zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.
Budova bývalého minoritského kláštora je ranobaroková, postavená po roku 1668, neskoršie upravovaná. Dvojpodlažná obdĺžniková budova, uprostred s rajskou záhradou. Okolo nej je chodba, z ktorej sú vstupy do jednotlivých miestností. Fasády sú hladké. V miestnostiach sú krížové hrebienkové, pruské klenby a rovné stropy.
V obci je kostol svätého Ladislava s kaplnkou Zápoľských. Kostol bol postavený ešte pred nájazdmi Mongolov, o čom svedčia združené románske okná na veži. Spočiatku to bol len drevený kostolík. Po zničení bol pri rekonštrukcii obce postavený už v románskom slohu. Po čase však nevyhovoval a tak v roku 1402 postavili nový jednoloďový gotický kostol, ktorý bol v rokoch 1693 - 1747 niekoľkokrát opravovaný. Z tohto obdobia pochádza aj jeho baroková klenba. Klenba presbytéria zo 14. storočia ostala gotická.
V roku 1668 sem gróf priviedol minoritov, ktorým postavil ranobarokový kláštor. Takmer celé barokové vnútorné vybavenie pochádza za začiatku 18. storočia: hlavný oltár sv. Ladislava, oltáre sv. Františka a sv. Antona Paduánskeho, kazateľnica, krstiteľnica, a pod. Z pôvodného gotického zariadenia sa zachovala len pieta zo 14. storočia, ktorá je umiestnená v presbytériu a maľba Usnutie Panny Márie z roku 1450, ktorá bola na hlavnom gotickom oltári. Veža kostola je postavená v prechodnom románsko-gotickom slohu a má združené románske okná. Svoje pôvodné zakončenie stratila na konci minulého storočia, keď jej počas opráv kaplnky dali dnešný ihlanovitý vrchol.
Gotická poschodová kaplnka bola vybudovaná v roku medzi rokmi 1456 - 68 rodmi Henckel de Quintoforo a Thurzo de Bethlenfalva aj keď sa jej výstavba pripisuje Štefanovi Zápoľskému, dedičnému spišskému županovi, uhorskému palatínovi. Potvrdzujú to aj dochované stredoveké erby Gregora Scepwsÿ de Bethlenfalva a jeho nevlastného brata, budínskeho prepošta Jána Fodor ktorý v roku 1456 spoločne získali armálnu listinu. Podľa nového pokroku v štúdiu archívnych prameňov bola jej stavba uspôsobená aj k profánnej funkcii - k zasadaniu kongregácií Spišských kopijníkov a provincii Spišských miest. Architektonicky stavba kaplnky súvisí s viedenskou svätoštefanskou hutou, kde sa našli náčrtky kaplnky zo Spišského Štvrtku. Stavebná myšlienka kaplnky typu francúzskych palácových kaplniek sa dá odvodzovať z diela majstra Puchsbauma. Sieňové priestory kaplnky sú zakončené na troch stranách osemuholníka. Dolná i horná kaplnka je zaklenutá sieťovou rebrovou klenbou, v dolnej rebrá hruškovitého profilu dosadajú bezprostredne na prípory, ktoré sa spájajú s profilovaným ostením okien. Pod oknami je bohatá slepá arkatúra.
V západnej časti sa nachádza zemepánska empora. Poprsnica je zdobená kružbami. Kružby okien sú pseudogotické, z čias regotizovania v rokoch 1899 až 1901. Na vitrážach v hornej kaplnke sú erby Uhorska, Horného Uhorska, Dolného Uhorska, cisára Františka Jozefa I., cisárovnej Alžbety, ostrihomského arcibiskupa Ferenca Kolosa kardinála Vaszaryho, spišských biskupov Pála Szmrecsányiho a Györgya Császku, banskobystrického biskupa Arnolda Ipolyi-Stummera, košického biskupa Zsigmonda Bubicsa, vacovského biskupa Károlya Emmánuela Csákyho a za oltárom erb rodu Zápoľských. Z priestoru pod chórom hornej kaplnky vedie kamenné schodište do dolnej kaplnky, odkiaľ je valené zaklenutou chodbou spojenie s bývalou kláštornou budovou.
Vonkajšok kaplnky je bohato členený opornými piliermi s fiálami s krabmi. Hlavný oltár krídlového typu je pseudogotický z konca 19. storočia, uprostred gotický obraz Smrť Panny Márie, tempera na dreve z obdobia okolo roku 1450. Je to zvyšok bývalého gotického hlavného oltára kostola a pripisuje sa norimberskému maliarovi Tucherovského oltára. Neskorogotický reliéf Piety z polovice 16. stor. pochádza z okruhu dielne majstra Pavla z Levoče, v dolnej kaplnke je Pieta, neskorobaroková polychrómovaná ľudová drevorezba z konca 18. stor.
Rímskokatolícky - Námestie Slobody 4 E-mail farnosti: [email protected] Duchovný správca: PhDr. Adam Baran, OFMConv (* 1964)