Skalka (1 231,6 m n. m.[1]) je vrch v hlavnom hrebeni Kremnických vrchov. Leží nad obcou Králiky, približne 8 km západne od Banskej Bystrice.[2] Vrcholom prechádza značená turistická magistrála, v sedle Tunel napojená na Cestu hrdinov SNP. Vrch je zďaleka identifikovateľný kvôli stožiaru vysielača Suchá hora.[3]
Poloha
Nachádza sa v strednej, atraktívnej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Flochovský chrbát.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Žiar nad Hronom a Banská Bystrica. Východná časť hrebeňa zasahuje na katastrálne územie Banskej Bystrice, západná patrí mestu Kremnica.[5] Vrch leží v hlavnom hrebeni pohoria a západne od vrcholu sa rozkladá rekreačné stredisko Skalka, prístupné cestou II/578 z Kremnice.[2]
Opis
Vrch je súčasťou hrebeňa, ktorý z južne situovanej Zlatej studne (1 265 m n. m.) vedie cez Mýtny vrch a zo Skalky pokračuje cez Kremnickú skalu severným smerom na Vyhnatovú (1 283 m n. m.) a Svrčinník (1 313 m n. m.).[6] Skalka je so zázemím rekreačného strediska a hustou sieťou značených trás atraktívnou a ľahko dostupnou časťou Kremnických vrchov. V susedstve sa severným smerom nachádza Kremnická skala (1 212 m n. m.), západným Zadné diely (1 178 m n. m.) a južným Mýtny vrch (1 221 m n. m.).[7] Severozápadné svahy sú pramennou oblasťou potoka Turček, ktorý odvádza vodu do rieky Turiec, južné odvodňuje potok Skalka a východné Tajovský potok do Hrona.
Oblasť Skalky je dostupná cestou z Kremnice a má hustú sieť značených turistických trás. Vrcholom vedie hrebeňová turistická magistrála, ktorá od Zlatej studne smeruje do sedla Tunel. Tu sa stretáva s Cestou hrdinov SNP, vedúcou z Krahúľ cez rekreačné stredisko, kde križuje viacero ďalších trás. Atraktívnymi cieľmi turistov sú ferrata a lanový most, v zimnom období lyžiarske a bežecké trate.[2]
Výhľady
Zalesnený hrebeň ponúka málo lokalít vhodných na rozhľad, nakoľko vrcholová časť Skalky je v neprístupnom areáli vysielača. Z odlesnených častí je však znamenitý výhľad a viditeľné sú mnohé vrchy pohoria, Zvolenská kotlina, Javorie, Poľana, Nízke Tatry a juhovýchodná časť Veľkej Fatry. Západným smerom možno vidieť časť Lúčanskej Fatry, Strážovských vrchov a Vtáčnika.[8]
Prístup
Referencie
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 57.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-10-23]. Dostupné online.
- ↑ TV vysielač Suchá hora [online]. structurae, [cit. 2009-09-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ TM 132 Kremnické vrchy (7. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- ↑ Kremnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-26]. Dostupné online.
Pozri aj
Externé odkazy