Severoamerická dohoda o voľnom obchode (angl. North American Free Trade Agreement, skratka NAFTA) je obchodná dohoda spájajúca Kanadu, Spojené štáty americké a Mexiko do zóny voľného obchodu.
Dohoda o NAFTA bola podpísaná 17. decembra 1992 v hlavných mestách členských štátov - USA, Kanady a Mexika prezidentmi týchto krajín. Následne na to dohodu ratifikovali národné parlamenty a dohoda o NAFTA nadobudla účinnosť 1. januára 1994.
Podpísaním a ratifikáciou dohody o NAFTA došlo k hospodárskemu zjednoteniu územia s rozlohou vyše 21 mil. km2 s približe 400 mil. obyvateľov. Najdominantnejšou krajinou v rámci NAFTA sú USA, ktoré vytvárajú približne 90% celkovej produkcie troch členských krajín.
Objemom HDP (11,4 bil. USD) je NAFTA najväčším hospodárskym združením sveta. Jej ekonomiky predstavujú tretinu svetového HDP, 19% svetového vývozu a 25% dovozu.
Dohoda o vytvorení pásma voľného obchodu medzi týmito tromi krajinami bola prvou dohodou o voľnom obchode, ktorú medzi sebou uzatvorili priemyselne vyspelé krajiny (USA a Kanada) a rozvojová krajina (Mexiko).
Vzniku NAFTA predchádzala dohoda o voľnom obchode medzi USA a Kanadou, tzv. CUSFTA, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 1989. CUSFTA sa v podstate stala základom pre vznik NAFTA. NAFTA je však rozšírenou a zdokonalenou podobou CUSFTA, NAFTA zahŕňa z veľkej časti záväzky Mexika zaviesť taký stupeň liberalizácie obchodu a investícií, aký bol dohodnutý medzi USA a Kanadou pred rokom 1998.
Hlavné zvláštnosti NAFTA spočívajú v skutočnosti, že:
Najvýznamnejšie ustanovenia NAFTA sa týkajú šiestich hlavných oblastí:
Hlavné ciele NAFTA sú uvedené v článku 102 Dohody:
Hlavné orgány NAFTA: Na rozdiel od Európskej únie NAFTA na svoju činnosť nevytvorila celý rad nadnárodných orgánov ani žiaden právny orgán, ktorého právo by bolo nadriadené právu jednotlivých členských štátov.
Už od svojich začiatkov bola NAFTA terčom rôznych kritikov, pretože dochádzalo už pred jej vznikom k mnohým kontroverziám. Transnacionálne korporácie podporovali vznik a fungovanie NAFTA, pretože dúfali, že nižšie colné tarify a postupné odstraňovanie prekážok voľného obchodu zvýšia v časovom horizonte niekoľkých rokov ich zisky. Na druhej strane pracovné zväzky, najmä v USA a Kanade, nesúhlasili so vznikom tohto zoskupenia, pretože predpokladali, že dôjde k výraznému zníženiu zamestnanosti pre posun výroby do Mexika, kde je nižšia cena pracovnej sily ako v dvoch severných štátoch. Problémy neobišli ani Mexiko, kde mexickí farmári boli tiež proti vzniku NAFTA pre značné subvencie do poľnohospodárstva v USA. Báli sa, že americké subvencie vyvolajú tlak na ceny mexických poľnohospodárskych produktov. Nižšie ceny poľnohospodárskej produkcie by znamenali zánik veľkého množstva mexických farmárov, ktorí by neboli schopní konkurovať "lacnejšej" americkej produkcii. Ďalšie kritické hlasy zneli aj z mnohých mimovládnych organizácii pre ochranu životného prostredia, sociálnu spravodlivosť a iných, ktoré tvrdili, že NAFTA bude mať nepriaznivé mimoekonomické vplyvy na zdravie, životné prostredie, a atď.
V súčasnej dobe sa NAFTA veľmi často spomína v súvislosti s pojmom maquiladoras.
Všeobecným cieľom tohto zoskupenia bolo odstránenie prekážok (clá a obmedzenia) v obchode s tovarom do 10 rokov medzi USA a Kanadou a do 15 rokov medzi nimi a Mexikom.