PROFILBARU.COM

Schutzstaffel (známejšia pod skratkou SS, runami ᛋᛋ) vo voľnom preklade ochranný oddiel, bola polovojenská zložka nacistickej strany NSDAP v rokoch 1925 - 1945. Organizácia bola v Nemecku a na okupovaných územiach zodpovedná za represie a zločiny proti ľudskosti vrátane stráženia a prevádzky koncentračných táborov. Jej príslušníci organizovali a uskutočňovali na základe rozkazov najvyšších predstaviteľov nacistickej strany, často priamo Hitlera, brutálne zločiny proti podrobenému civilnému obyvateľstvu, vojnovým zajatcom v rôznych častiach Európy (okrem iného aj na Slovensku) ako aj proti oponentom NSDAP v Nemecku. SS organizovala a riadila nemeckú políciu, bezpečnostnú políciu (vrátane tajnej polície Gestapo) a spravodajskú službu Sicherheitsdienst (SD)^[1]. Súčasťou SS boli aj jednotky politickej armády Waffen SS, ktoré bojovali na fronte. Na čele SS stál od roku 1929 Heinrich Himmler. Po kapitulácii Hitlerovského Nemecka v roku 1945 bola táto najobávanejšia nacistická organizácia rozpustená a zakázaná. V Norimberskom procese bola odsúdená (spolu s Gestapom, SD a vedením NSDAP) ako zločinecká organizácia a mnohí jej členovia boli súdení ako vojnoví zločinci. Na rozdiel od ostatných pravidelných vojakov armády (Wehrmachtu) nosili príslušníci SS zvláštne uniformy (do roku 1939 čiernej a potom sivej farby).

Dejiny

Začiatky organizácie

Vznikla v roku 1923 ako elitná organizácia polovojenskej bojovej organizácie Sturmabteilung (SA - útočné oddelenie) z oddaných prívržencov Adolfa Hitlera. Pôvodne to bol 50 členný oddiel, ktorý slúžil ako ochranný oddiel rečníkov strany počas verejných zhromaždení, označovaný ako Stosstrupp Adolf Hitler (útočný oddiel Adolf Hitler). V novembri 1923 bol oddiel rozpustený po neúspešnom Mníchovskom puči. Organizácia bola znovuvytvorená v roku 1925 spolu s nacistickou stranou. Hitler vtedy vytvoril 8 člennú jednotku najprv nazvanú Stabswache (stráž veliteľstva), ktorú viedol jeho osobný šofér Julius Schreck, a ktorá sa skladala z bývalých členoch útočného oddielu. Schutzstaffel (SS - ochranný oddiel) bol spočiatku oficiálne podriadený priamo Hitlerovi, lebo nebolo jasné, či znovusformované oddiely Sturmabteilung (SA, tzv. hnedých košieľ), ktoré predstavovali hlavnú ozbrojenú zložku strany, mu budú naďalej lojálne. V roku 1926 však po dohode medzi Hitlerom a velením SA došlo k oficiálnemu podriadeniu SS pod SA. V roku 1929 sa stal veliteľom SS Heinrich Himmler, ktorý predtým prestúpil z SA do SS, kde dostal číslo člena 168. Ako veliteľ SS organizoval nábor do SS a organizácia, ktorá mala v roku 1929 len 280 členov, sa do konca roku 1932 rozrástla na približne 50 000 ľudí^[2].

Himmler začal SS budovať podľa vzoru talianskej fašistickej organizácie čiernych košieľ. Do organizácie však implementoval aj prvky a rituály podobné historickým templárom alebo dokonca jezuitom^[3]. Do SS sa snažil získať ľudí, ktorí vyhovovali nacistickým predstavám o rasovej čistote (nordická rasa) a tiež schopných a vhodných členov SA. Keďže elitársky obraz SS, ktorý sa viditeľne odlišoval od masovej organizácie SA, lákal hlavne ľudí s vyšším spoločenským statusom, veľa z nových príslušníkov boli bývalí dôstojníci dobrovoľníckej polovojenskej organizácie Freikorps. Boli to často ľudia, ktorí sa pokúšali po neúspešnej civilnej kariére znovu dostať do armády. Himmler dostal za úlohu vybudovať z SS zložku, ktorá mala zlikvidovať vnútorných nepriateľov vnútri SA a strany ako celku. SS prebrala štruktúru SA, spočiatku jej príslušníci nosili aj rovnaké uniformy. Vo februári 1933 sa organizácia v plnej miere podieľala po požiari Reichstagu na prenasledovaní opozície.

Podriadenie bezpečnostného aparátu

20. apríla 1934 (v deň Hitlerových 45. narodenín) pri príprave noci dlhých nožov prebral Himmler od Göringa aj velenie Gestapa. Po noci dlhých nožov (30. júna 1934), kedy príslušníci SS na Hitlerov príkaz zatkli a popravili najmenej 85 osôb na čele s Ernestom Röhmom, význam SS vzrástol. Za tento úspech sa organizácia dočkala, okrem likvidácie konkurenčných hnedých košieľ, osamostatnenia v hierarchii nacistickej strany. Reorganizácia SS v tomto období si vyžiadala premenovanie SS-Gruppen na SS-Oberabschnitt (premenovanie zo "skupín" na "vrchné územné veliteľstvá" napr. SS-Oberabschnitt Elbe). Bývalé riaditeľstvo SS s potrebnými úradmi bolo organizované do troch a neskôr ôsmich SS hlavných úradov (SS-Hauptämter). Úrady neskôr ešte narástli a v roku 1944 predstavovali 12 samostatných úradov. Označenia jednotlivých úradov (personálny, vyšetrovanie, rasový a osídľovací) zostali zachované po celý zvyšok vojny až do zrušenia SS.

Časom si organizácia podriaďovala celý štátny aj bezpečnostný aparát nacistického štátu vrátane vyhladzovacej politiky. Do polovice roku 1934 SS získala kontrolu nad všetkými koncentračnými tábormi, teda aj tými, ktoré boli predtým pod kontrolou SA. Vznikla nová zložka SS-lebky (SS-Totenkopfverbände), ktoré mali na starosti iba koncentračné tábory. Totenkopfverbände boli pôvodne organizované do 6 Wachtruppen (strážnych oddielov) pre každý veľký koncentračný tábor. V roku 1935 boli Wachtruppen rozšírené na tzv. Wachsturmbanne a v roku 1937 na tri základné SS-Totenkopfstandarten (pluky). Takúto štruktúru si ponechali až do roku 1941, kedy po útoku na Sovietsky zväz počet táborov na okupovaných územiach výrazne narástol. Tieto zmeny si vyžiadali vytvorenie samostatného hospodársko-správneho útvaru SS tzv. Wirtschafts und Verwaltungshauptamt (SS-WVHA), ktorý začal členiť tábory na tri skupiny: pracovné, koncentračné a vyhladzovacie. Do konca 30. rokov boli príslušníci SS vyňatí z jurisdikcie civilných súdov a podliehali vlastným súdom SS.

V roku 1934 začali vznikať aj zárodky SS-Verfügungstruppe známych skôr ako Waffen-SS, keď bývalý armádny generál vo výslužbe Paul Hausser dostal za úlohu vyzbrojiť a vycvičiť podľa armádnych noriem 2 pluky (Standarten). Tieto mali byť neustále v pohotovosti k dispozícii pre osobnú potrebu Hitlera (jednotka osobnej stráže Leibstandarte). Hausser tiež založil dve dôstojnícke školy (Junkerschule) pre nových dôstojníkov SS.

17. júna 1936 bol Himmler menovaný za veliteľa všetkých zložiek nemeckej polície. Iba formálne bol podriadený ministrovi vnútra Wilhelmovi Frickovi. Nacisti postupne ovládli všetky zložky polície a podriadili ich svojej ideológii. Uniformovanej (poriadkovej) polícii Ordnungspolizei (Orpo) velil SS Obergruppenführer Kurt Daluege. Ostatné policajné zložky, hlavne kriminálna polícia Kriminalpolizei (Kripo), bezpečnostná polícia Sicherheitspolizei (Sipo) a tajná štátna polícia Gestapo mali jednotné velenie organizované v bezpečnostnej službe Sicherheitsdienst (SD). Veliteľom tejto organizácie bol Reinhard Heydrich. Operácie Gestapa riadil Heinrich Müller. Velenie všetkých zložiek polície tak plne prevzala polovojenská organizácia nacistickej strany. V septembri 1939 boli všetky zložky bezpečnostnej polície s výnimkou uniformovanej poriadkovej polície (Orpo) podriadené Hlavnému ríšskemu bezpečnostnému úradu Reichssicherheitshauptamt (RSHA), ktorý riadil Heydrich.

V roku 1937 bola zriadená akadémia tzv. SS-Junkerschule v Bavorskom Bad Tölz.

Druhá svetová vojna

V predvečer vojny sa začali pohotovostné oddiely SS rozrastať. V roku 1939 sa Waffen-SS skladalo zo 4 plukov (asi 18 000 mužov)^[4]. Zo strážcov táborov SS Totenkopfverbände bola v tomto období organizovaná samostatná divízia SS Totenkopf, ktorá bola zaradená k Waffen-SS. V roku 1943 mali Waffen-SS 450 000 mužov^[5]. V dobe svojho najväčšieho rozmachu v decembri 1944 predstavoval početný stav Waffen-SS 38 divízií (asi 950 000 mužov), z toho 8 tankových. Jednotky Waffen-SS, mali rôzne kvality, ale predovšetkým tankové divízie (Leibstandarte Adolf Hitler, Das Reich, Totenkopf a Wiking), prednostne zásobované najmodernejšími zbraňami, predstavovali jedny z najúčinnejších jednotiek na všetkých bojiskách. Vojaci Waffen-SS patrili medzi najobávanejších a najfanatickejších bojovníkov. Odmietali sa vzdať aj v beznádejných situáciách. V boji často preukazovali príkladnú odvahu, a to aj napriek tomu, že ich velenie nasadzovalo často na najnebezpečnejšie úseky frontov, prípadne ich kvôli kvalitnej výzbroji umiestňovalo do čela útočných zoskupení. Nie všetky divízie Waffen-SS však boli elitnými jednotkami. Mnohé ani neboli tvorené Nemcami, ale príslušníkmi kolaborujúcich národov ako boli Valóni, Flámi, Nóri, Lotyši, Estónci, Ukrajinci, Rusi alebo Chorváti. Príslušníci iných ako nemeckých národov tvorili asi polovicu početného stavu týchto jednotiek^[5].

Cez vojnu SS vytvorilo zvláštne oddiely nazývané Einsatzgruppen. Tieto jednotky mali špeciálne úlohy, medzi najznámejšie z nich patrila fyzická likvidácia nepriateľov režimu. Tieto jednotky po vpáde do ZSSR viedli v tyle nemeckých armád krutý teror namierený proti civilnému obyvateľstvu, hlavne proti Židom. V roku 1943 sa v týchto jednotkách, ktorých bojové nasadenie možno považovať za veľmi diskutabilné až kontraproduktívne, nachádzal približne rovnaký počet mužov ako v 6. armáde, ktorá bola porazená pri Stalingrade^[5]. Šiesta armáda v októbri 1942, v období vrcholiacich bojov o Stalilngrad, mala 17 divízií s dovedna asi 334 000 mužmi.

V roku 1942 SS dalo tábory vo svojej správe pod dozor hlavnej hospodárskej správy (WVHA). Tábory a v nich umiestnené osoby boli následne používané ako zdroj lacnej, otrockej pracovnej sily. Osoby držané v týchto táboroch mali byť nadmernou prácou vyčerpané na smrť.

Zložky SS počas vojny

Pred začiatkom druhej svetovej vojny boli príslušníci SS rozdelení do štyroch zložiek, ktoré sa zachovali až do konca vojny^[3]:

Základ SS tvorili Allgemeine-SS, ktorá bola nebojovou najpočetnejšou zložkou SS. Jednotky Allgemeine-SS sa členili na pluky (Standarten), ktoré sa organizovali do väčších celkov známych ako Abschnitte a Oberabschnitte. Značná časť príslušníkov Allgemeine-SS slúžila v iných zložkách správy štátu, nacistickej strane a niektorých oddeleniach Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA) (ako boli SD, Gestapo a Kripo). Príslušníci Allgemeine-SS boli považovaní za rezervy ozbrojených zložiek nemeckého štátu alebo Waffen-SS. Príslušníci SS mali odlišné hodnosti ak slúžili v organizácii Allgemeine-SS a prípadne aj v jednotkách Waffen-SS.
Waffen-SS (Zbrane SS) predstavovali tri zložky, jednak Hitlerovu osobnú ochranku (Leibstandarte); frontové vojenské jednotky nacistickej strany (SS-Verfügungstruppen), ktoré sa spolu s oddielmi pozemnej armády (Heer) zúčastnili bojov druhej svetovej vojny. Tesne pred začiatkom vojny a počas útoku na Poľsko mali oddiely SS nízky početný stav a predstavovali jednotky o rozsahu plukov. Ich početný stav v priebehu vojny narastal a ku koncu vojny predstavoval (aspoň formálne) 38 divízií. Treťou podstatnou zložkou Waffen-SS boli oddiely SS-Totenkopfstandarten, ktoré boli zodpovedné za nacistické pracovné, koncentračné a vyhladzovacie tábory.
Germanische-SS (Germánske-SS) bola formálne samostatná zložka SS. Prakticky však podliehala Allgemeine-SS. Germánske-SS predstavovali regionálne organizácie SS na okupovaných teritóriách alebo v spojeneckých krajinách.
SS Mannschaft (záložné SS) bola zložka vytvorená na sklonku vojny. Tvorili ju branci, ktorí mohli slúžiť ako stráže koncentračných táborov alebo v administratíve organizácie.

Hodnostné značenie a uniformy

SS sa odlišovali od ostatných zložiek nemeckých ozbrojených síl svojou samostatnou štruktúrou vojenských hodností, označením jednotiek aj uniforiem. Uniforma SS sa odlišovala najmä čiernou kravatou a čiernou čiapkou so znakom lebky s prekríženými hnátmi (nem. Totenkopf). Znakmi SS boli dva biele „blesky“ ᛋ (runové znaky „S“ - sowulo) na čiernom pozadí.

Po prepustení Hitlera z väzenia v roku 1925 začal organizovať polovojenské oddiely. Jeden z veliteľov (Gerhard Roßbach) získal v Rakúsku veľké množstvo hnedého súkna, ktoré bolo určené na tropické uniformy. Z tohto súkna boli šité prvé uniformy a preto Hitlerovi polo-ozbrojení prívrženci zo Sturmabteilung dostali pomenovanie hnedokošeliari (Musolini mal čiernokošeliarov). V roku 1926 len vyšší velitelia mávali počas pochodov označenie hodnosti, väčšina členov mala rôzne neštandardné hnedé oblečenie (košele) často bez hodnosti. V roku 1929, po tom čo sa stal veliteľom SS, vydal Himmler prvé nariadenie týkajúce sa uniforiem a hodností.^[6] Uniforma zostala hnedá a dopĺňala ju čierna (výložky, opasok, topánky).

Neskôr v rokoch 1933 - 1939 nosili príslušníci SS charakteristické čierne uniformy. Navrhli ich SS-Oberführer Prof. Karl Diebitsch a dizajnér SS-Sturmhauptführer Walter Heck.

Tieto uniformy, po začiatku vojny neboli ďalej používané. Vymenené boli väčšinou za uniformy zemito sivej farby (Erdgrau^[7], farba RAL 7002) alebo armádnej poľnej sivej (sivo-zelené). Čierne uniformy nariadil Himmler odoslať policajným a podporným (kolaborantským) jednotkám na okupovaných územiach. Počas vojny organizované jednotky Waffen-SS nosili rovnaké uniformy ako regulárna armáda, líšili sa iba maskovacími poľnými uniformami^[3]. Tieto uniformy mali obojstrannú kamufláž. Z jednej strany jesennú, z druhej buď zimnú alebo jarnú. V roku 1944 začali Waffen SS používať výhradne univerzálnu obojstrannú uniformu, namiesto klasickej armádnej vlnenej.

Uniformy pre SS vyrábal rad výrobcov, ktorým vydalo povolenie Ríšske zásobovacia kancelária - Reichszeugmeisterei (RZM). Uniformy vyrábala napríklad aj firma Hugo Boss.

Zločinná politika

Príslušníci SS sa na rôznych úrovniach organizácie štátu podieľali na zločinnej politike vedenej Adolfom Hitlerom a nemeckou nacistickou stranou NSDAP. SS sa s pomocou organizácie Volksdeutche Mittelstelle podieľali na rozvratnej činnosti v nepriateľských krajinách, napr. pri získaní moci v Rakúsku a neskôr na území Česko-Slovenska v Sudetoch alebo v Poľsku. Najviac zločinov vykonali príslušníci SS na okupovaných územiach, najmä počas vojnového ťaženia na východ hlavne v Sovietskom zväze a Poľsku. Niektoré zložky SS mali za úlohu spravovať dobyté územia, ako ozbrojená vojenská polícia. K obyvateľstvu sa správali často mimoriadne kruto, dopustili sa mnohých zločinov, vytvorili si miestnych kolaborantov a boli hlavnými organizátormi masakrov civilného obyvateľstva hlavne na území bývalého ZSSR. Organizácia SS bola zodpovedná za realizáciu Hitlerovej vízie tzv. konečného riešenia židovskej otázky.

Norimberský súd a SS

Po skončení druhej svetovej vojny boli viacerí vodcovia Nacistického Nemecka, vrátane významných vodcov SS zatknutí a súdení za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ktoré organizovali. Norimberský proces (prebiehajúci od 14. novembra 1945 do 1. októbra 1946) označil SS za zločineckú organizáciu a postavil ju mimo zákon. Himmler spáchal ešte pred súdom 23. mája 1945 samovraždu kyanidovou kapsulou. Iní príslušníci SS však boli súdení za vojnové zločiny.

Referencie

↑ Kolektív autorov, 1960, SS v akcii. Dokumenty o zločinoch SS. Naše vojsko, Praha, s. 19-24
↑ Longerich, P., SS and the Police.in Laqueur, W., 2001, The Holocaust Encyclopedia. Yale University Press, New Haven, s. 603-613
↑ ^a ^b ^c Axelrod, A., Encyclopedia of World War II. Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 714-716
↑ Kuľkov, E.N. SS, Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2012-10-27]. Dostupné online. (po rusky)
↑ ^a ^b ^c Winchester, Ch., Ostfornt. Hitler's War on Russia. Oxford : Osprey Pbl., 1998. s. 95
↑ Uniforms and insignia of the Schutzstaffel [online]. wikivisually.com, [cit. 2017-08-08]. Dostupné online. (anglicky)
↑ Erdgrau [online]. wikivisually.com, [cit. 2017-08-08]. Dostupné online. (ruský)