Samo (* ? – † 658/659) bol pôvodne kupec z Franskej ríše, ktorý sa v roku 623 stal vodcom kmeňového zväzu Slovanov existujúceho v 7. storočí a označovaného ako Samova ríša. O jeho živote a osobnosti je len veľmi málo dokladov, niekoľko stručných zmienok obsahuje Fredegarova kronika. V slovenskej historiografii sa považuje za jedného z prvých významných panovníkov uceleného štátneho útvaru, rozprestierajúceho sa na území dnešného Slovenska.
Životopis
Primárnym zdrojom o živote Sama je štvrtá, posledná kniha Fredegarovej kroniky, ktorá má sama o sebe nejednoznačný pôvod a autora (resp. autorov), viď článok o tomto prameni. V tomto zdroji sa uvádza, že mal dvanásť žien z pokolenia Slovanov, s ktorými mal dvadsaťdva synov a pätnásť dcér.[1]
Fredegar uvádza, že Samo pochádzal z kraja Senonago, čo podľa niektorých zdrojov zodpovedá územiu dnešného belgického mesta Soignies, prípadne mesta Sens vo Francúzsku. Na slovanské územie prišiel v spoločnosti ďalších franských kupcov zrejme začiatkom 20. rokov 7. storočia. Miestne kmeňové kniežatstvá si ho za vodcu (uvádza sa titul rex – kráľ) zvolili v roku 623 po tom, čo sa vyznamenal účasťou v slovanskom povstaní proti Avarom. Útvar, ktorému vládol, sa rozkladal medzi ich kaganátom a Franskou ríšou a zahŕňal časti územia viacerých dnešných stredoeurópskych štátov, primárne Česka, Rakúska a Slovenska. Aj keď išlo o nový štátny útvar, v porovnaní so svojimi dvoma veľkými susedmi malý, na čele so Samom dokázal fungovať a odolávať viac než 30 rokov. Pričinil sa o to pravdepodobne aj mier, ktorý od roku 626 medzi Avarmi a Slovanmi zavládol.[2]
Znakom Samových vodcovských schopností bola porážka austrázijských vojsk franského kráľa Dagoberta I. v bitke pri Wogastisburgu roku 631 alebo 632. Ozbrojený stret bol ťažiskovou udalosťou konfliktu Frankov so Samovou ríšou, ktorý sa odohral začiatkom 30. rokov 7. storočia. Podľa Fredegarovej kroniky sa spor vyhrotil po tom, čo Slovania na svojom území pobili a olúpili franských kupcov. Bitke malo predchádzať stretnutie Sama s Dagobertovým vyslancom, na ktorom panovník Slovanov odmietol franské požiadavky o finančnú náhradu.[1] Po víťazstve pri Wogastisburgu Slovania dokonca podnikli viacero ozbrojených vpádov do Franskej ríše, až na územie dnešného Durínska. Pravdepodobne po porážke austrázijského vojska sa k Samovmu zväzu pridali aj Lužickí Srbi a ich knieža Dervan, ktorí pred tým podliehali pod franskú zvrchovanosť.[3]
O Samovom neskoršom živote neexistujú spoľahlivé historické pramene, aj samotná Fredegarova kronika dovtedy opisuje skôr udalosti a reálie vo vzťahu ku Franskej ríši. Po jeho smrti v roku 658 alebo 659 sa nadkmeňový útvar, ktorému panoval, s najväčšou pravdepodobnosťou rozpadol na menšie jednotky.
Pozri aj
Referencie
- ↑ a b Kronika tzv. Fredegara scholastika [online]. 2006-01-11, rev. 2006-01-11, [cit. 2020-01-07]. Dostupné online. (čeština)
- ↑ Kršák a kol., s. 61
- ↑ Kršák a kol., s. 62
Literatúra
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Samo na nemeckej Wikipédii.
