SNCASO SO-4050 Vautour bolo francúzske dvojmotorové stíhacie lietadlo, ktoré vyvinula spoločnosť SNCASO. Boli vyrobené tri verzie tohto stroja, ktoré slúžili ako bojové lietadlo, bombardér a nočná stíhačka. Išlo o prvé francúzske lietadlo, ktoré bolo schopné niesť jadrové bomby.
Vo francúzskych vzdušných silách slúžil Vautour až do roku 1979, kedy bol nahradený stíhačkou Mirage F1. Okrem francúzskeho letectva lietali tieto stroje aj pod vlajkou izraelských vzdušných síl.
História a konštrukcia
Vautour IIA
Keď v roku 1952 vydalo francúzske letectvo požiadavku na nové ťažké stíhacie lietadlo, prišla spoločnosť SNCASO s návrhom SO-4050. Bol to derivát experimentálneho lietadla SO-4000, ktoré bolo poháňané dvomi prúdovými motormi Rolls-Royce Nene 102. Pohonné jednotky boli umiestnené v gondolách pod krídlami, ktoré mali šípovitosť 35°.
Prvý prototyp S.O. 4050-01 prevzal konštrukciu od svojho predchodcu, avšak pôvodné motory boli nahradené francúzskymi Atar 101C. Každý z motorov s axiálnym kompresorom mal výkon 27,4 kN. Tento stroj prvýkrát vzlietol 16. októbra 1952, pilotovaný Jacques Guignardom. Prototyp slúžil ako základ pre dvojmiestnu verziu nočnej stíhačky Vautour IIN, z ktorej bolo nakoniec vyrobených 70 kusov. Lietadlá Vautour IIN boli vybavené radarom DRAC-25AI alebo DRAC-32AI a išlo o jedinú verziu, ktorá bola schopná pracovať v noci a použiť rakety.
Dňa 16. decembra 1953 vzlietol prototyp S.O. 4050-02, poháňaný motormi Atar 101D s výkonom 29,42 kN. Z tohto prototypu vzniká jednomiestny bojový variant Vautour IIA, určený na útoky proti pozemným cieľom. V tejto verzii bolo vyrobených 30 kusov, ktoré boli nakoniec poháňané motormi Atar 101E-3 s ťahom 36 kN.
Tretí prototyp S.O. 4050-03 sa vzniesol prvýkrát k oblohe dňa 5. decembra 1954. Vznikol z neho variant Vautour IIB, čo bol dvojmiestny bombardér, poháňaný dvojicou motorov Armstrong Siddeley Sapphire. Celkovo bolo v tejto verzii vyrobených 40 kusov, ktoré boli schopné niesť aj jadrové bomby AN-11 alebo AN-22. Neskôr bolo niekoľko týchto strojov prerobených na lietadlá pre elektornický boj a prieskumné lietadlá.
Sériová výroba stíhačiek Vautour sa rozbehla v roku 1956 a do francúzskeho letectva boli zaradené v roku 1958. V roku 1957 začalo Francúzsko dodávať Vautour IIA aj izraelskému letectvu, ktoré potrebovalo nahradiť zastarané lietadlá de Havilland Mosquito a Gloster Meteor. Nový stroj umožňoval zaútočiť na nepriateľské pozemné ciele aj na dlhé vzdialenosti. V službách izraelského letectva sa lietadlo dočkalo svojho ostrého bojového nasadenia. Vyradené bolo pomerne skoro, v roku 1971, keďže v dôsledku francúzskeho embarga chýbali Izraelu náhradné diely. Kvôli neschopnosti ďalších opráv a údržby boli lietadlá Vautour nahradené americkými strojmi F-4E.[3]
Operačné nasadenie
Arabsko-izraelské vojny
Dňa 5. júna 1967 sa 25 lietadiel Vautour podieľalo na preventívnom útoku na arabské letiská, nazvanom Operácia "Moked". Tieto stroje mali v tej dobe najväčší dolet zo všetkých lietadiel izraelských vzdušných síl. Preto uskutočnili nálety na najvzdialenejšie letiská, ako boli H-3 v Iraku alebo Luxor a Ras Banas v Egypte. Podarilo sa im zničiť veľa lietadiel Il-28 a Tu-16, odstavených na zemi. Počas týchto bojov stratil Izrael dve z lietadiel Vautour.[4]
Varianty
Vautour IIA: jednomiestna bojová verzia (vyrobených 30 kusov).
.jpg)
