PROFILBARU.COM

	Súľovská kotlina
	geomorfologická časť; Súľovských skál
	Súľovská kotlina
Štát	Slovensko
Regióny	Žilinský, Trenčiansky
Okresy	Bytča, Považská Bystrica
Obce	Súľov-Hradná, Prečín
Nadradená ; jednotka	Súľovské skaly
Susedné ; jednotky	Súľovské skaly
Súradnice	49°08′S 18°35′V / 49,14°S 18,59°V
Najnižší bod	koryto Domanižanky
- výška	cca 350 m n. m.
Dĺžka	12 km, SV – JZ
Šírka	3 km, Z – V
	Poloha kotliny na Slovensku
	Wikimedia Commons: Súľovská kotlina
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°08′S 18°35′V / 49,14°S 18,59°V

Súľovská kotlina je geomorfologickou časťou Súľovských skál.^[1] Leží na území okresov Bytča a Považská Bystrica a v jej severnej časti leží obec i hrad Súľov.

Polohopis

Súľovská kotlina zaberá centrálnu časť Súľovských skál, ktoré sú podcelkom Súľovských vrchov. Kotlinu obkolesuje veniec hôr, ktorý narušujú len tiesňavy riek Domanižanka v južnej, Manínsky potok v strednej a Hradnianka v severnej časti, odvádzajúce vodu západným smerom do Váhu.^[2]

Osídlenie

Kotlina je stredne husto osídlená a nachádzajú sa tu obce Súľov-Hradná, Vrchteplá, Bodiná, Prečín, Počarová a Zemianska Závada.^[2] Okolie obce Súľov sa písomne spomína už v roku 1193, čím patrí k najstarším sídlam regiónu. Ten v minulosti spravovalo panstvo z blízkeho Súľovského hradu.

Doprava

Južnou časťou kotliny a obcou Prečín vedie cesta II/517 (Rajec – Považská Bystrica, na ktoré sú napojené sídla v celej juhozápadnej časti územia. V strednej časti ležiaca Vrchteplá je malebnou Manínskou tiesňavou prístupná po ceste III. triedy 1967 s mestom Považská Bystrica a do severne situovaného Súľova je prístup cestou III/2003 cez Jablonové.

Turizmus

Centrálna časť Súľovských vrchov patrí medzi vyhľadávané turistické lokality. Jedinečné skalné mestá a útvary a málo dotknutá príroda Súľovských skál, čoby územia v CHKO Strážovské vrchy, sú atraktívne a dobre dostupné pre celoročnú turistiku. V severnej časti sa v blízkosti Súľova nachádza ruina Súľovského hradu, no tiež viacero jaskýň. Hustá sieť turistických chodníkov je sedlami prepojená s okolitými kotlinami a obcami. Celá oblasť je vyhľadávaná aj horskými cyklistami, ktorí využívajú lesné a poľné cesty a chodníky.

Turistické trasy

po červenej trase z Považskej Bystrice cez Manínsku tiesňavu a Vrchteplú do rázcestia Pod Roháčom s pokračovaním k hradu Hričov
po zelenej trase:
- z Hlbokého nad Váhom cez rázcestie Pod Roháčom na Žibrid
- z Jablonového cez Súľovský hrad a Súľov do Vrchteplej
po modrej trase:
- zo Súľova cez Roháčske sedlo do Podhoria
- z Vrchteplej cez Bodinú do Domaniže
- z Hrabového do sedla pod Bradou
po žltej trase:
- z Vrchteplej do Rajca
- zo Súľova cez sedlo Patúch do Zbyňova
- z rázcestia Lúka pri Kamennom hríbe k jaskyni Šarkania diera a sedlom Pod Roháčom do Lietavskej Závadky^[2]

Referencie

↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-19]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-21]. Dostupné online.