Rukojemnícka kríza v Buďonnovsku

Súradnice: 44°47′02″S 44°09′56″V

Rukojemnícka kríza v Buďonnovsku sa odohrávala od 14. do 19. júna 1995, keď veľká skupina čečenských militantov pod vedením Šamiľa Basajeva prepadla mesto Buďonnovsk v Stavropoľskom kraji na juhu Ruska, obsadila miestnu nemocnicu a zadržiavala v nej vyše 1500 rukojemníkov. Pri týchto udalostiach zahynulo podľa oficiálnych zdrojov minimálne 129 ľudí, vyše 400 ich bolo zranených^[1].

Páchatelia

Presný počet teroristov, ktorý sa na útoku zúčastnili je diskutabilný, najnižšie odhady hovoria o 80 ľuďoch, pravdepodobnejšie ich však bolo okolo 150, možno až vyše 200. Ich hlavným veliteľom a iniciátorom útoku bol Šamiľ Basajev, medzi ďalšími poprednými účastníkmi akcie boli aj povstaleckí velitelia Aslambek Abdulchadžiev, Aslambek Ismajlov, či Arbi Barajev. Okrem Čečenov sa na útoku zúčastnilo aj niekoľko desiatok arabských mudžahedínov veliteľa Ibn Al-Chattaba (ktorý sa však útoku nezúčastnil).

Útok

Väčšina teroristov na čele s Basajevom prenikla do mesta Buďonnovsk (vzdialeného od čečenských hraníc asi 110 km) na niekoľkých nákladných autách, vydávajúc sa za ruský vojenský konvoj prevážajúci rakvy s padlými vojakmi. Cez viaceré ruské bezpečnostné kontroly prešli aj vďaka úplatkom. Ďalšia časť teroristov už predtým infiltrovala mesto v menších skupinách. Po príchode do Buďonnovska okolo poludnia 14. júna ozbrojenci zaútočili najprv na miestnu policajnú stanicu, kde usmrtili väčšinu policajtov. Následne sa rozptýlili po meste a napadli viacero administratívnych a verejných budov, nad ktorými vyvesili čečenskú vlajku, zobrali mnoho ľudí v budovách aj na uliciach za rukojemníkov a strieľajúc po náhodných okoloidúcich sa s nimi začali presúvať k mestskej nemocnici.

Tú obsadili a zadržali v nej vyše 600 pacientov a 400 nemocničných zamestnancov, v budove navyše zhromaždili aj takmer 600 civilistov, ktorých zajali v meste. Krátko po obsadení teroristi vybrali z pomedzi rukojemníkov 6 mužov a na výstrahu ostatným ich pred hlavnou budovou nemocnice popravili. Po celej budove začali rozmiestňovať výbušniny.

15. júna teroristi predložili svoje požiadavky, medzi ktoré patrilo ukončenie prvej čečenskej vojny a primätie ruskej vlády k začatiu priamych rokovaní s čečenskými predstaviteľmi. Okolo ôsmej večer dal Basajev popraviť jedného rukojemníka a keď do nemocnice v nim požadovaný čas neprišli novinári, v ten istý deň dal popraviť ďalších piatich.

17. júna okolo 5. hodiny ráno sa ruské špeciálne sily pokúsili budovu obsadiť, narazili však na silný ozbrojený odpor teroristov, ktorý navyše využívali rukojemníkov ako ľudské štíty, v prestrelkách tak zahynulo mnoho civilistov a niekoľko vojakov. Napriek tomu sa ruským silám podarilo oslobodiť 61 ľudí. Po stiahnutí ruských jednotiek došlo k dočasnému zastaveniu paľby a teroristi prepustili vyše 150 detí a tehotných žien. O niekoľko hodín neskôr došlo ešte k ďalším dvom ruským pokusom o obsadenie budovy, tiež sa však skončili neúspešne a vyžiadali si ďalších mŕtvych. Čeliac patovej situácii a hrozbe ďalšieho narastania obetí sa ruská vláda rozhodla prikročiť k rokovaniam s teroristami.

Šamiľ Basajev v autobuse s rukojemníkmi pri návrate do Čečenska

18. júna došlo k telefonickým rozhovorom medzi ruským premiérom Viktorom Černomyrdinom a Šamiľom Basajevom, pri ktorých došlo ku kompromisnej dohode. Rusko pozastavilo ozbrojené akcie v Čečensku a prisľúbilo začiatok rokovaní s čečenskými predstaviteľmi. Teroristom bol tiež zaručený bezpečný návrat do Čečenska.

19. júna teroristi prepustili väčšinu rukojemníkov a vymenili ich za 123 dobrovoľníkov z radov novinárov, príbuzných rukojemníkov, poslancov Štátnej dumy, či oficiálnych predstaviteľov mesta a regiónu. Nastúpili s nimi do niekoľkých pripravených autobusov a presunuli sa do Čečenska, kde ich v dedine Zandak 20. júna všetkých prepustili.

Obete a následky

Udalosti v Buďonnovsku si podľa oficiálnych údajov vyžiadali na ruskej strane celkovo 129 obetí, z toho 18 policajtov a 17 vojakov^[1] (viaceré neoficiálne zdroje uvádzajú o niečo vyšší počet obetí), minimálne 415 ďalších ľudí bolo zranených, zahynulo tiež najmenej 11 teroristov.

Mnohí odborníci pokladajú útok na Buďonnovsk za rozhodujúci zvrat v udalostiach prvej čečenskej vojny. Teroristami vynútené pozastavenie ruskej ofenzívy, ktoré bolo neskôr po rokovaniach s čečenskými predstaviteľmi predĺžené až do októbra, dalo oslabeným čečenským povstalcom čas vojensky sa spamätať a lepšie sa pripraviť na následnú partizánsku protiofenzívu. Udalosti v Buďonnovsku zároveň šokovali ruskú verejnosť, viedli k silnej kritike ruskej vlády a k zvýšenému odporu voči čečenskej vojne. Všetky tieto aspekty nakoniec prispeli k odchodu ruských vojsk z Čečenska.

Z dovtedy málo známeho poľného veliteľa Šamiľa Basajeva sa po udalostiach v Buďonnovsku stal pre mnohých Čečenov národný hrdina, výrazne narástol jeho vojenský vplyv medzi povstalcami a neskôr začal byť považovaný za hlavného vodcu radikálneho krídla čečenských separatistov. Počas druhej čečenskej vojny sa stal organizátorom veľkého počtu teroristických útokov vrátane podobne závažných rukojemníckych kríz v r. 2002 v Moskve a v r. 2004 v Beslane. Basajev bol zabitý pravdepodobne jednotkami ruskej tajnej služby v roku 2006.

30. júna 1995 v dôsledku ruských neúspechov v bojoch s teroristami odišli do výslužby ruský vicepremiér Nikolaj Jegorov, riaditeľ FSB Sergej Stapašin, minister vnútra Viktor Jerin a gubernátor Stavropoľského kraja Jevgenij Kuznecov.

V nasledujúcich rokoch po útoku bolo zabitých aj viac ako 30 ďalších teroristov, ktorí sa ho zúčastnili, vyše 20 ich bolo zadržaných a Stravľopolským súdom odsúdených na dlhoročné väzenia. Mnoho z radových účastníkov teroristickej akcie sa však zadržať nepodarilo alebo neboli identifikovaní.

Referencie

1. Кассационное определение Верховного суда России от 19 марта 2003 г. N 19-кп002-98^{[nefunkčný odkaz]}.

Externé odkazy

• ASSAULT AT HIGH NOON Archivované 2010-10-08 na Wayback Machine