Prírodná pamiatka Rohožník - lom v Dubči, ktorú tvoria dva samostatne stojace opustené lomy, nachádzajúce sa medzi Dubečkom a Dubčom, v kopcoch na pravom brehu Říčanského potoka. Obe lokality spája úzky pruh ochranného pásma. Územie je súčasťou prírodného parku Říčanka a slúži ako objekt exkurzného charakteru.[2]
História
Pôvodný názov Rohožníka bol Rohozný vrch. Skoršie pomenovanie bolo odvodené od rákosia, ktoré hojne rástlo v mokradiach skôr obklopujúcich kopec a ktorému sa vo staročeštine hovorilo rohoz. Z tohto názvu sa dá usudzovať, že oblasť bola obývaná už v dávnych dobách. V 19. a 20. storočí sa tu intenzívne ťažil kameň. Počas archeologického prieskumu, ktorý tu prebiehal v 50. rokoch 20. storočia, boli nájdené početné zvyšky keramiky vyrábané kočovníkmi. Vďaka tomu bola oblasť vyhlásená archeologickou kultúrnou pamiatkou, čo kopec zrejme zachránilo pred úplným vyťažením. Z nálezov vyplynulo, že Rohožník bol jedným z najstarších osídlených miest v okolí. Sídlisko tu vzniklo pravdepodobne už v eneolite, asi 2000 rokov pred Kr., a s prestávkami existovalo až do včasného stredoveku.[3]
Dôvod vyhlásenia
Odkrytá, odlišnosť medzi ordovikom (skalecké kremence) a kriedou (perucké vrstvy).[4]
Geológia
M-vrása v Rohožník
Chrbát Rohožník sa skladá z hornín libeňského súvrstvia ordoviku. Z nich najtvrdšie sú lavice řevnických kremencov, miestami až 420 centimetrov hrubé. Z kremencových odkryvov možno vyčítať vývoj usadzovania hornín v tejto časti pražskej panvy. Na kremence nepravidelne nasadajú zlepence peruckých vrstiev a pieskovce, ktoré sú zrejme pozostatkom sladkovodných jazier, ktoré sa tu nachádzali skôr, ako ich zalialo druhohorné more. Vrstvy řevnického kremenca sú preložené tiež ílovitou bridlicou. Z tohto striedania možno odvodiť zmeny pomerov v ordovickom mori. V čase usadzovania kremencov bolo hlbšie a sedimentácia pokojnejšia. V ďalšom období došlo k horotvorným pohybom, ktorých dôsledkom bolo zvrásnenie miestnych hornín. Tieto intenzívne pohyby sú dobre viditeľné v menšom lome na výraznej vráse v tvare písmena M. Mohutná kremencová lavica vo vedľajšom lome však týmto vrásneniam odolala.
Z kameňa vyťaženého v Rohožníku sa predtým vyrábali mačacie hlavy, ktorými bola v minulosti vydláždená značná časť ulíc v Prahe. V súčasnosti ich je možné nájsť už len na niekoľkých miestach.[4][5]
Flóra
Na skalných ostrohách lomov sa darí spoločenstvám okrajov skál na kyslom podklade. Na trávnatej ploche sa zachovali zvyšky teplomilného spoločenstva. Rastie tu ometlina, šalvia a kosáčik, ostrica včasná a dúška panónska. Najviac plošne rozšírené je tu spoločenstvo s dominantným a expanzívnym ovsíkom obyčajným, ktoré obsadzuje suchšie, slnečné svahy a plošinu. Rastie ale aj na dnách lomov a na vlhších a zatienených miestach. Na svahu orientovanom na juhozápad rastú spoločenstvá drolín s sklerantom trvácim a na hlbšej pôde trávniky s kostravou žliabkatou a nátržníkom strieborným. Slnečné plochy sú ohrozované náletom kríkov, predovšetkým hlohu, ruže, trnky a bazy, ktoré sa musia odstraňovať.[2][6]
V ochrannom pásme bol vysadený porast borovice čiernej. V oblasti lomu v Dubči sa vyskytujú náletové dreviny, ktoré sú odstraňované pri asanačných zásahoch.[2]
Referencie
↑Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-11-24]. Dostupné online. (po česky)
