Kremence patria medzi zrelé sedimenty, veľkosť ich veľmi dobre opracovaných zŕn sa pohybuje od 2 do 0,05 mm. Obsahujú hlavne kremenné zrnká, ktoré tvoria až 95% všetkých zŕn[1]. Farba je svetlá od sivej cez žltkastú po červenkastú. Štruktúra zvykne byť zubovitá až mozaikovitá. Tmel býva kremitý.
Vznik
Ordovické kremence Swan Peak, blízko Tony Grove Lake, Cache County, Utah, USA.
Vznikajú v plytkom morskom - pobrežnom alebo riečnom prostredí s vysokou dynamikou alebo sú to eolické sedimenty. Podstatné je aj intenzívne prekremenenie - vylúhovanie nestabilných zŕn[2], vápnitých, ílovitých a kremitých sedimentov[3]. Pri prekremenení dochádza k spojeniu kremitého cementu so zrnami kremeňa, tak že je opticky kontinuitne orientovaný. Pri silnej litifikácii kremencov dochádza k intersticiálnemu rozpúšťaniu zŕn na miestach ich vzájomného styku. Petrologická zrelosť je dôsledkom veľmi dokonalej chemickej alebo mechanickej erózie, pravdepodobne i viacnásobného prepracovania počas trasportu. K ich vzniku mohlo dôjsť viacnásobným zvetraním a opätovným usadením na inom mieste vo viacerých cykloch[1].
Pomerne veľkú hrúbky kremenných arenitov sa nachádzajú na viacerých miestach USA a Kanady. Časté sú tiež vo viacerých oblastiach severoeurópskych a východoamerických kaledónskych pohorí. Odzrkadľujú tu dlhé etapy kratonizácie, alebo krátke obdobia tektonickej stabilizácie po orogénnych udalostiach[1]. Známe sú ich geomorfologické prejavy v Južnej Amerike, kde tvoria známe stolové hory (tzv. tepuy). V niektorých sa vyvinuli i jaskyne. Kremence v Českom masíve tvoria skalecké a drabovské souvrstviepražskej panvy, neogénne uloženiny pri Lounách, Moste a Zlivi[4].
