Renesančná kultúra je etapa, ktorou začína novoveká kultúra; zahrňuje renesančné umenie, renesančnú filozofiu,... Rozhodujúcou tendenciou renesančnej kultúry je prechod od teocentrického k antropocentrickému chápaniu sveta.
V prvom ranom období, t. j. v 14. až 15. storočí má renesančná kultúra predovšetkým humanistický ráz a sústreďuje sa hlavne do talianskeho prostredia, v 16. storočí a v značnej časti 17. storočia ju charakterizuje najmä rozvoj prírodnych vied. Renesančný humanizmus v tomto období prechádza do ďalších európskych krajín.
Osobitosť renesančnej kultúry spočíva v tom, že sa charakterizuje ako kultúra humanistická, čím sa myslí jej celkové zameranie, jej vlastný svetonázor orientovaný na problémy slobodného a všestranného rozvoja osobnosti. Tak široko chápaný humanizmus je ideovým jadrom temer celej ľudskej civilizácie. Renesancia však do takto chápaného humanizmu prináša racionálny základ a jeho vedomé utvrdenie prostrednictvom svetského vzdelania, vedy a umenia.