Navádzacia hlavica rakety Vympel R-77 na airshow MAKS2009
Vympel R-77 (RVV-AE) (s kódovým označením NATO AA-12 Adder) je protilietadlová riadená strela stredného dosahu s aktívnym radarovým navádzaním, vyvinutá v konštrukčnej kancelárii Vympel. V súčasnosti je to najlepšia ruská raketa na stredné vzdialenosti. Je to ruská odpoveď na americkú protilietadlovú raketu AIM-120 AMRAAM, vďaka čomu získala prezývku "Amraamski"[1], a to aj napriek tomu, že sa na túto strelu vôbec nepodobá. Vo svojich schopnostiach prekonáva všetky staršie typy, vrátane najnovšej verzie osvedčenej rakety R-27 (R-27AE).[2]
Vývoj
Vývoj tejto strely siaha až do roku 1982 k projektu RVV-AE. Tento projekt bol v Rusku známy pod prototypovým označením Izdelije 170. Na verejnosti sa prvýkrát predstavila na výstave leteckej techniky v Minsku vo februári 1992. Zaslúženú pozornosť, nielen laickej verejnosti, ale aj západných odborníkov, získala najmä vďaka netradičným konštrukčným prvkom, ktoré sa dovtedy neobjavili na žiadnej inej protilietadlovej rakete. Predovšetkým išlo o použitie zadných riadiacich prvkov v tvare mriežky, ktoré radikálnym spôsobom zvyšujú manévrovateľnosť rakety. Pri prudkých manévroch vo vysokej rýchlosti sa vynára ďalšia silná stránka tejto rakety a tou je maximálne povolené preťaženie, ktoré predstavuje až 45g. Ďalšou prednosťou netradičných riadiacich prvkov je údajné zníženie efektívnej rádiolokačnej odrazovej plochy. Táto fundamentálne nová konštrukcia vytvára výborné predpoklady na úspešné zasiahnutie aj extrémne manévrujúceho cieľa za nepriaznivých poveternostných podmienok a to aj na pozadí zeme, prípadne vodnej plochy.
Vývoj tejto protilietadlovej strely je však poznačený tragickou udalosťou, ktorá sa odohrala v ranom štádiu existencie tejto rakety, v roku 1986. Počas testovacích strelieb bola z MiGu-23 odpálená raketa R-77 na diaľkovo ovládaný vrtuľník Mi-6, ale navádzacia sústava rakety uzamkla iný cieľ. Bolo ním dopravné lietadlo Antonov An-26 leteckej spoločnosti Aeroflot, ktoré malo väčšiu radarovú odrazovú plochu a nenachádzalo sa na rušivom pozadí zeme. Raketa toto lietadlo zostrelila. V tom čase sa na jeho palube nachádzalo 26 pasažierov, všetci zahynuli.[3]
V roku 2003 bol zahájený vývoj modernizovanej rakety R-77, ktorá bola v Rusku známa ako "Izdelije 170-1". Už o dva roky neskôr boli vyrobené prvé štyri prototypy a v roku 2006 začala etapa štátnych skúšok. Testovanie letových vlastností rakety však mohlo byť plnohodnotne započaté až v roku 2010, kedy začala sériová výroba stíhačiek Su-35S. Raketa RVV-SD, ako je dnes pomenovaná verzia "Izdelije 170-1", bola totiž primárne určená práve pre tieto moderné stíhačky generácie 4++.
Verzie
R-77 (RVV-AE) – základná verzia s dosahom 100 km
R-77E – exportná verzia s dosahom 75 km
R-77PD – verzia s pridaným náporovým motorom, s dosahom 160 km (R-77M)
RVV-SD (Izdelije 170-1) – modernizácia rakety RVV-AE, ktorá je obdobou americkej AIM-120C. Je vybavená dopplerovským rádiolokátorom 9B-1103М, ktorý umožňuje jej aktívne navádzanie v záverečnej fáze letu. Má výrazne zvýšený výkon vysielača, citlivosť prijímača, aktualizovaný softvér, lepšiu odolnosť voči rušeniu a mala by byť schopná zasiahnuť cieľ z prednej polosféry až na 110 km.[4]
Izdelije 180 – najnovšia verzia, ktorá sa v súčasnosti vyvíja a je určená pre stíhačky 5. generácie T-50. Mala by byť vybavená novým navádzacím systémom, moderným raketovým motorom 542U a k zmenám dôjde pravdepodobne aj v rozmeroch rakety, keďže má byť umiestnená vo vnútornej šachte novej stealth stíhačky.
India[5] - objednala prvé rakety R-77 v roku 1996 na vyzbrojenie lietadiel Su-30 MKI. Po Kargilskej vojne sa objednalo viac, ako 2000 týchto rakiet a do roku 2011 ich ich dodali asi 1000. Audit, ktorý sa vykonal po niekoľkých rokoch ukázal, že takmer polovica striel nebola schopná zasiahnuť cieľ. Výsledky testov ukázali, že životnosť striel bola nižšia, ako uvádzal výrobca.[6]
Rusko - v auguste 2015 zverejnilo Ministerstvo obrany Ruskej federácie na svojich stránkach informáciu o tendri na zaobstaranie rakiet „Izdelije 170-1“. Požadovaný počet rakiet nie je známy, no zverejnili celkovú cenu za objednávku, ktorá predstavuje sumu 13,2 mld. rubľov. Určili sa aj lehoty na dodanie, pričom prvá várka by mala byť dodaná najneskôr do 25. novembra 2016 a druhá do 25. novembra 2017.[7]
