Bisnovat R-40 (s kódovým označením NATO AA-6 Acrid) je protilietadlová riadená strela dlhého dosahu vyvinutá v konštrukčnej kancelárii Bisnovat. Je to pravdepodobne prvá sovietska strela vzduch-vzduch 2. generácie. Táto strela bola primárne vyvíjaná pre záchytné stíhacie lietadlo MiG-25.[1]
Vývoj
Práce na novej protilietadlovej strele dlhého dosahu, ktorá mala nahradiť staršiu R-4, začali v konštrukčnej kancelárii M. Bisnovata počiatkom roku 1962. Strela disponuje vysokým pomerom ťahu k hmotnosti, vďaka čomu dosahuje maximálnu rýchlosť až 5 M. Táto rýchlosť spôsobuje extrémny aerodynamický ohrev, preto bol pri vývoji po prvýkrát ako konštrukčný materiál použitý titán. S použitím titánu bolo spojených množstvo technických problémov, ktoré bolo treba vyriešiť. Novinkou bolo tiež použite keramických materiálov na výrobu krytu radarovej sústavy. Strela je len o málo väčšia ako jej predchodca, ale má podstatne dlhší dosah, ktorý pri základnej verzii predstavuje 30 km. V septembri1969 boli z lietadla MiG-25 po prvýkrát úspešne odpálené dve strely R-40R na bezpilotný MiG-17 letiaci vo výške 600 m. V nasledujúcom roku boli tieto rakety zavedené do výzbroje Vojenských vzdušných síl ZSSR.
Po prelete poručíka Viktora Bielenka s Migom-25 zo Sovietskeho zväzu do Japonska v septembri 1976 sa MiG-25 podrobil modernizácii, ktorá okrem iného znamenala výmenu radarového systému lietadla. Pre tento radarový systém bola skonštruovaná nová strela R-40D, ktorá má dlhší dosah, zvýšenú citlivosť hlavice, zlepšenú odolnosť proti rušeniu a vibráciám a schopnosť zostreliť nízko letiaci cieľ na pozadí zeme.
počas konfliktov na Blízkom východe používal strely R-40 Irak a veľmi pravdepodobne aj Sýria.
17. januára 1991 zostrelil MiG-25, pilotovaný poručíkom Zuhajrom Dávúdom, strelou R-40TD americký F/A-18C Hornet, pilotovaný Scootom Speicherom.[2][3] Bol to jediný zostrel Irackých vzdušných síl počal operácie Púštna búrka.
23. decembra 2002 zostrelil iracký MiG-25 strelou R-40 americké bezpilotné lietadlo MQ-1 Predator, ktoré vykonávalo prieskumný let nad Irakom. MQ-1 bol vyzbrojený dvomi raketami AIM-92 Stinger a tiež vystrelil. Kým Stinger minul, raketa R-40 si pripísala ďalší presný zásah.[4]
↑Sadik, A., Zampini, D. "Tretij Den' (i posledujuschie…)" ["The Third Day (and beyond…)"]. Aviacija i vremja [Aviation and Time] No. 6 (2005).
↑Miller, Mark. „Death of a Fighter Pilot.“ The New York Times 15. september 1992: op-ed page. & Intelligence Community Assessment of the Lieutenant Commander Speicher Case. 27. marec 2001. FOIA Electronic Reading Room. CIA. 10. september 2006
↑Krane, Jim. „Pilotless Warriors Soar To Success.“ CBS News 25. apríl 2003. [1]
