Opátstvo benediktínov s chrámem v roku 558 vysvätil parížsky biskup Germain[1]. Stavebný komplex bol drevený a okolo roku 1000 bol nahradený kamennými stavbami. Kostol bol prestavaný v románskom slohu na trojloďovú baziliku s hranolovou západnou vežou. Chrám sv. Petra slúžil až do 12. storočia ako farský. Okolo roku 1180 prevzal funkciu farského kostola novo vysvätený kostol sv. Sulpicia.
Opátstvo bolo zásadne prestavané v románskom slohu a ďalej upravované v 13. - 14. storočí. Počas revolúcie po roku 1789 boli stavby zbúrané a kostol využívaný ako pracháreň. Zo stredovekých stavieb sa dochoval kostol, časť krížovej chodby a bývalý opátsky palác, prestavaný v 19. storočí.
Štvrť bola obľúbeným miestom stretávania intelektuálov už od polovice 17. storočia. Býval tu aj matematik a filozof René Descartes, ktorého ostatky sú od roku 1819 uložené v miestnom kostole v kaplnke sv. Benedikta a v stene ho označuje čierna mramorová doska epitafu.
V kaviarni Café Landelle sa schádzali encyklopedisti Denis, Diderot[2], a neskorší reolucionári Marat, Danton a Guillotin. Vznikali tu prvé tlačiarne, antikvariáty a prvé kaviarne, Café Procope existuje dodnes.
Od roku 1921 sa okolo nakladateľstva Le Divan a rovnomennej literárnej revue, ktorú viedol Henri Martneau, schádzali literáti a výtvarníci. Ďalšia skupina pribudla po druhej svetovej vojne.
Celá štvrť preslávila ako parížske centrum intelektuálneho a kultúrneho života. V miestnych kaviarňach, baroch a nočných kluboch sa schádzali filozofi, spisovatelia, básnici a hudobníci, čo vo svojej knihe zaznamenal jeden z účastníkov - Boris Vian.[3] K ďalším známym menám patria Jean-Paul Sartre a Simone de Beauvoir, Jean-Luc Godard, François Truffaut, Juliette Gréco alebo Jacques Prévert. Aj keď tento charakter štvrť pomaly stratila, stále existujú kaviarne Les Deux Magots alebo Café de Flore a pivnica U Lippa, ktoré patril k najobľúbenejším u umelcov.
