Petržalská električka |
Električky na konečnej Jungmannova |
Základné informácie |
---|
Prevádzkovateľ | Dopravný podnik Bratislava |
---|
Dĺžka | 2,4 km |
---|
Parametre trate |
---|
Rozchod | 1 000 mm, 1 435 mm |
---|
Počet koľají | 2 |
---|
Napájacia sústava | 600 V DC |
---|
v úseku | Šafárikovo nám. - Petržalka, Jungmannova |
---|
Max. rýchlosť | 50km/h |
---|
Priebeh trate |
---|
|
Petržalská električka (alebo aj Prvá a druhá etapa nosného systému v Bratislave) je električková trať, ktorá spája najväčšie bratislavské sídlisko – Petržalku – so zvyškom mesta. Je založená na otvorenom koľajovom segregovanom systéme a vedie od Starého mosta po lokalitu Janíkov dvor, prevažne cez zelený nezastavný pás v strede sídliska. Prvá etapa v úseku Šafárikovo námestie – Jungmanova bola spustená 8. júla 2016, druhá (po koniec trate) je momentálne vo výstavbe.
História projektu
Počiatky
Projekt rýchlej električky má tú istú trasu a zastávky ako petržalská časť od 70. rokov plánovaného projektu ťažkého metra sovietskeho typu, ktoré sa koncom 80. rokov 20. storočia aj začalo stavať, ale kvôli nedostatku finančných prostriedkov, bola po roku 1988 stavba zastavená. Podrobnosti pozri pod Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.
Súčasný projekt rýchlej električky, ktorá pretne najväčšie európske sídlisko Petržalka, vznikol okolo roku 2003, keď magistrát mesta rozhodol, že metro sa v Bratislave (vzhľadom na jeho veľkú cenu) zatiaľ nahradí električkami s mimoúrovňovými križovatkami, pričom trať bude napojená na súčasnú sieť električiek.
Prvá etepa
Prvá etapa nosného systému MHD v Bratislave (neformálne Petržalská rýchlodráha) |
Základné informácie |
---|
Typ stavby | Duálna koľajová dráha pre električku a mestské vlaky |
---|
Trasa stavby | Šafárikovo námestie (Staré mesto) – Jungmannova (Petržalka) |
---|
Dĺžka stavby | cca 2,4 km |
---|
Rozpočet | 70 580 170 € |
---|
Objednávateľ | Mesto Bratislava |
---|
Staviteľ | Konzorcium MHD – Starý most (Eurovia SK, Eurovia CS a SMP-CZ)[1] |
---|
Začiatok výstavby | 1. november 2013 |
---|
Koniec výstavby | 15. december 2015 |
---|
Odovzdanie stavby do prevádzky | 8. júl 2016 |
---|
Pozri aj Cestný portál |
2006 – 2013: Prípravy na výstavbu trate električky
Petržalská električka sa reálne začala pripravovať až v roku 2005 kedy boli podané na posúdenie vplyvu na životné prostredie tri varianty: povrchový, nadzemný (na estakádach) a polozapustený. Ministerstvo životného prostredia odporučilo zrealizovať kombináciu pozemného a nadzemného variantu. Po tomto odporúčaní sa začalo s obstarávaním projektovej dokumentácie a potrebných štúdií na statiku Starého mosta a vyhlásila sa súťaž na spracovanie dokumentácie projektu. Najnovšie sa na základe požiadaviek Miestneho zastupiteľstva MČ Petržalka uvažuje o otvorenom celozapustenom (prakticky podpovrchovom) variante. V súvislosti s plánovanou investičnou výstavbou v blízkosti trate je možnosť "nadstavať" ju, čím sa stane prakticky podzemnou traťou a predišlo by sa rozdeleniu mestskej časti na dve polovice. Oproti tomu existujú aj požiadavky na realizáciu tzv. plytkého tunela, pričom povrch by ostal upravený ako mestský park. Aj v tomto prípade by išlo o prakticky zapustený variant.
Po podpise memoranda o spolupráci medzi železnicami a mestom v apríli 2007 sa rozdelili kompetencie výstavby trate. Úsek medzi zastávkami Janíkov dvor a Bosákova vybudujú železnice, a to v duálnom rozchode (1 000 aj 1 435 mm), aj s prispôsobenou dĺžkou a šírkou staníc pre širší typ rozchodu. Faktom však je, že vybudovať trať pre vlak aj električku je nereálne keďže vlaky používajú iný profil kolesa a napájanie ako električky v Bratislave. Dovtedy sa mesto zaviazalo vybudovať dočasnú 1 000 mm trať v úseku Bosákova – Šafárikovo námestie na zrekonštruovanom Starom moste. Tu sa napojí na existujúcu električkovú trať. Tu bude potrebné zdvojkoľajniť úsek Jesenského – Šafárikovo námestie a Námestie Ľudovíta Štúra – Šafárikovo námestie a pravdepodobne aj zrealizovať opravy niektorých tratí súčasnej siete.
2013 – 2016: Samotná výstavba
22. októbra 2013 podpísalo mesto Bratislava zmluvu o dielo na rekonštrukciou Starého mosta a vybudovanie električkovej trate do Petržalky s konzorciom MHD – Starý most, ktorého členmi sú firmy Eurovia SK, Eurovia CS a SMP-CZ. Projekt mal byť realizovaný do 22 mesiacov.[1] Starý most bol uzatvorený pre chodcov a cyklistov 2. decembra 2013.[2] Pôvodná oceľová konštrukcia mosta má byť odstránená do marca 2014.[3]
Od 20. januára 2014 začala úplná výluka MHD na Štúrovej ulici. Električky boli presmerované cez Jesenského a na svoje trasy sa majú vrátiť až po odovzdaní stavby v roku 2016. Autobusy z obratiska na Šafárikovom námestí boli presmerované na náhradné trasy a s obnovou konečnej zastávky sa nepočíta.[4]
Celá stavba električkovej trate v úseku Jungmanova – Šafárikovo námestie bola oficiálne dokončená 15. decembra 2015.
16. februára 2016 bola prvýkrát preskúšaná celá električková trať až do Petržalky. Skúšobných jázd sa zúčastnili električky Škoda 30 T ev. č. 7530 a súprava vozidiel Tatra T6 ev. č. 7927+7928. 18. februára sa potom konala skúška normálneho (1 435 m) rozchodu trate. Tejto skúšky sa zúčastnila električka Tatra T3 ev. č. 7819, špeciálne upravená pre tento účel.[5][6]
Uvedenie trate do prevádzky s cestujúcimi bolo spustené 8. júla 2016.
Vozidlá
Dopravný podnik Bratislava podpísal 18.7.2013 s českou spoločnosťou Škoda Transportation zmluvu na dodávku 15 obojsmerných električiek Škoda 30 T v hodnote 39,3 mil. €.[7] Dopravný podnik taktiež podpísal 30.7.2013 s tou istou spoločnosťou zmluvu na dodávku 15 jednosmerných električiek Škoda 29 T v hodnote 36,750 mil. € s opciou na ďalších 15 vozidiel.[8] Z väčšej časti (85 %) budú električky financované prostredníctvom nenávratného finančného príspevku z fondov EÚ v rámci Operačného programu Doprava.
Električky boli podľa zmluvy dodané do 24 mesiacov, prvé z nich, na ktorých prebiehali typové skúšky do 17 mesiacov od podpísania zmluvy.
Trasa
Začiatok električkovej trate je na križovatke Štúrovej s Jesenského. Jednokoľajná trať na Štúrovej ulici sa zdvojkoľajnila. Od Šafárikovho námestia vedie nová trať cez čiastočne novovybudovaný Starý most. Za mostom na existujúcom násype pri vyústení Viedenskej cesty je umiestnená zastávka Sad Janka Kráľa. Pokračovanie násypu popri bývalom štadióne Artmedia je odstránené a nahradené estakádou. Nová estakáda je vybudovaná aj ponad Eisteinovu ulicu, diaľnicu D1 a železničnú trať 132. Križovanie s Bosákovou ulicou je úrovňové, hoci podľa prvotných návrhov malo byť mimoúrovňové. Ukončenie prvej časti električkovej trate je v priestore pri Jantárovej ceste medzi križovatkami s ulicami Bosákova a Rusovská cesta.[9] Trať nie je ukončená obratiskom, ale len koľajovou spojkou, čo spôsobuje, že sem nebudú môcť zachádzať jednosmerné električky.
K 3. septembru 2021 mesto Bratislava nemalo podpísanú zmluvu na výstavbu predĺženia petržalskej trate.[10]
Zastávky na trati prvej etapy
- Šafárikovo námestie – Presun pôvodnej zastávky z polohy severnej od križovatky s Dobrovičovou ulicou do priestoru pri parčíku. Prvotný zámer predpokladal polohu zastávku až na Štúrovej ulici.
- Sad Janka Kráľa, Divadlo Aréna – Na vyústení Starého mosta na petržalskom brehu.
- Farského – Juhovýchodne od križovatky.
- Jungmannova – Severne od križovania s Rusovskou cestou pred ukončením trate.
V prvotných návrhoch električky sa objavovala aj zastávka Einsteinova na estakáde nad železničnou traťou, ktorá by umožňovala prestup na vlaky.
Druhá etapa
Druhá etapa nosného systému bude pokračovať koridorom v strede Petržalky pozdĺž Jantárovej cesty, pričom bude dvakrát križovať Chorvátske rameno. Jej výstavba sa začala v novembri 2021 a pôvodný termín ukončenia bol koniec roka 2023, ale mesto ohlásilo, že ťažkosti spojené s výstavbou predĺžia výstavbu. Nový termín celkového ukončenia je leto 2025, no testovacia prevádzka električkovej trate má začať už v predstihu v decembri 2024.
Galéria
-
Stav zastávky Farského v októbri 2015
-
Škoda 30 T určená na trať v Petržalke
-
Stav konečnej zastávky
Jungmanova v októbri
2015
-
Miesto, kde sa pôvodne mala realizovať stavba obratiska
-
Výstavba estakády Artmedia
-
Električka
Tatra T3 s 1435 milimetrovými podvozkami po absolvovaní skúšky normálneho rozchodu električkovej trate do Petržalky
Pozri aj
Referencie
Externé odkazy