Share to: share facebook share twitter share wa share telegram print page

Povstalecká história

Povstalecká história
Slovenský názov Povstalecká história
Žáner dramatický seriál
Scenár Jozef Bob
Viliam Plevza
Réžia Andrej Lettrich
Titulná pieseň Svetozár Stračina
Krajina Československo Československo
Pôvodný jazyk slovenčina
Počet sérií 1
Počet častí 8 (zoznam častí)
Produkcia
Dĺžka časti 75 – 89 min.
Vysielanie
Pôvodné 27. august 1984
Československá televízia Bratislava
Prístupnosť 12

Povstalecká história je slovenský historicko – vojnový seriál seriál Československej televízie Bratislava. Na svoje pomery výpravné dielo (s rozpočtom 50 311 554 Kčs šlo o najdrahší a najnáročnejší projekt v dejinách ČST Bratislava[1]) zobrazuje obdobie vojnovej Slovenskej republiky, prípravy a priebeh Slovenského národného povstania. Seriál sa aj napriek vysokej remeselnej úrovni nedokázal vyhnúť ideologickému tlaku komunistického režimu a isté zobrazené „historické“ udalosti sú v ňom zavádzajúce a účelové.[2]

História vzniku

S návrhom seriálu prišiel historik a riaditeľ Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSS Viliam Plevza. Dielo nemalo zachytiť len reálne historické osobnosti i udalosti, ale pomocou viacerých fiktívnych postáv priblížiť atmosféru vojnových rokov. V seriáli vystupujú nielen vojaci, partizáni, dôstojníci pracovníci štátneho aparátu, ale aj robotníci, študenti, vidiečania atď. Viliam Plevza poskytol námet seriálu, scenár z väčšej časti pripravoval scenárista a spisovateľ Jozef Bob.[1]

Celý text scenáru posudzovala komisia zložená zo zamestnancov ÚML ÚV KSČ a oddelenia ÚV KSČ a jej závery boli preložené Sekretariátu ÚV KSČ v Prahe, ktorý okrem iného riešil, či sa v seriáli môže zobraziť postava vtedajšieho generálneho tajomníka ÚV KSČ a prezidenta ČSSR Gustáva Husáka. Členovia Sekretariátu mali výhrady voči celému projektu, nakoľko tento zobrazoval len slovenskú problematiku a nezahŕňal celú šírku československého národnooslobodzovacieho boja. Podľa predstáv Sekretariátu ÚV KSČ mal seriál začínať už v roku 1938 udalosťami Mníchova, prechodu KSČ do ilegality a rozbitia ČSR. Ďalšie návrhy zahŕňali zobrazenie odboja v Čechách a na Morave od marca 1939 až po pražské povstanie v máji 1945.[1]

Podľa Viliama Plevzu dal pozastaviť práce na projekte najmä Vasiľ Biľak (inak priamy účastník SNP). Zasadania Sekretariátu sa zúčastnil aj generálny tajomník KSČ a prezident Gustáv Husák, ten sa však k Povstaleckej histórii nevyjadril. Problém sa dostal aj do roviny slovensko-českých vzťahov.[1]

Filmovanie začalo 8. septembra 1982 a pokračovalo do 6. decembra 1983. Dokončovacie práce následne pokračovali až do augusta 1984, aby seriál mohol byť vysielaný na 40. výročie SNP. Rozpočet dosiahol podľa zachovaných dokumentov výšku 50 311 554 Kčs, čím sa Povstalecká história stala najdrahším a najnáročnejším projektom v dejinách ČST Bratislava.

Nakrúcanie prebiehalo okrem štúdií v Banskej Bystrici a v okolí, na Záhorí, Orave, Liptove a Horehroní. Natáčania sa zúčastnili herci z Bratislavy, Prahy a NDR. Bojové scény sa nakrúcali za účasti jednotiek Československej ľudovej armády.[1]

Osemdielny seriál Povstalecká história vysielala ČST na prvom celoštátnom programe pri príležitosti 40. výročia SNP od 27. augusta do 20. septembra 1984 vždy v pondelok a vo štvrtok. Seriál zarezonoval v celej československej spoločnosti, no väčšiu odozvu mal na Slovensku. Pozitívne ohlasy mal aj v hlavnom tlačovom orgáne ÚV KSČ Rudé právo.

Mnohé historické udalosti boli pod straníckym dohľadom pod vedením Vasiľa Biľaka, Jana Fojtíka a Ľudovíta Pezlára prispôsobené komunistickému výkladu slovenských dejín z prvej polovice 80. rokov a niektoré časti scenára sú takmer doslovným opisom pasáží zo Svedectva o Slovenskom národnom povstaní Gustáva Husáka.[1]

Scenár seriálu bol vydaný aj knižne pod rovnakým menom vo vydavateľstve Tatran a Naše Vojsko.[3] Knižná verzia obsahuje oproti sfilmovanej verzii viacero scén popisujúcich celkovú politickú a vojenskú situáciu. Zahŕňa aj dejovú líniu s poslancom HSĽS Františkom Slameňom až po jeho zatknutie partizánmi a neskôr sa spomína už len jeho smrť. Takisto sa spomínajú partizánske „akcie vo Vrútkach, Ružomberku, Ľubochni“, aj keď detaily nie sú uvedené, ako aj naznačuje boj o budovu Veliteľsta pozemného vojska v Banskej Bystrici. Knižná verzia obsahuje iný opis bitky o Telgárt (viď poznámku k 6. časti).

Obsadenie

Herec Postava Povolanie Poznámky
Michal Dočolomanský Gustáv Husák člen V. ilegálneho ústredného výboru KSS V čase vzniku seriálu prezident ČSSR
Elo Romančík Karol Šmidke člen V. ilegálneho ústredného výboru KSS, predseda Slovenskej národnej rady
Leopold Haverl Laco Novomeský člen V. ilegálneho ústredného výboru KSS
Radoslav Brzobohatý Ján Golian (generál) Veliteľ povstaleckej 1. čs. armády na Slovensku
Václav Stýblo Jozef Tiso prezident vojnovej Slovenskej republiky
Milan Drotár Vojtech Tuka predseda vlády vojnovej Slovenskej republiky do 5. septembra 1944
Vlado Durdík Alexander Mach minister vnútra vojnovej Slovenskej republiky
Ivan Letko Ferdinand Čatloš minister obrany vojnovej Slovenskej republiky
Ján Greššo Pavol Marcely kapitán, príslušník 2. čs. paradesantnej brigády
Andrej Hryc Ján Stanek kapitán, veliteľ obranného úseku Plesnivec
Alexander Kučerenko Piotr Alexejevič Veličko sovietsky partizán, veliteľ partizánskej brigády M. R. Štefánika
Vladislav Müller kapitán Bradáč slovenský partizánsky veliteľ V reáli ide o komunistami popraveného Viliama Žingora[pozn. 1]
Vladimír Brabec Jozef Lettrich predstaviteľ občianskeho odboja, člen SNR
Štefan Kvietik Peter Valentík otec Hanky Valentíkovej
Dušan Jamrich Vilo Schramm dôstojník, odbojár manžel Hanky Valentíkovej
Ivan Rajniak Štefan Ďurjan gardista
Ivona Krajčovičová Hanka Valentíková študentka manželka Vila Schramma

Série

Séria Časti Pôvodne vysielané Slot Stanica
Premiéra série Finále série
1 8 27. august 1984 20. september 1984 Pondelok a štvrtok 1. program (celoštátny) Československej televízie

Časti

1. séria (2023)

# Názov Premiéra
Československo
1
1
Hra s ohňom
27. august 1984
2
2
Obrat
30. august 1984
3
3
Veľký projekt
3. september 1984
4
4
V skrytom bode varu
6. september 1984
5
5
Augustové dni
10. september 1984
6
6
Hromy divo bijú
13. september 1984
7
7
Na život a na smrť
17. september 1984
8
8
Blízko je deň
20. september 1984

Zoznam častí

No. # Názov Premiéra
Československo
1 1 „Hra s ohňom“ 27. august 1984
Roky 1942 – 1943.Vykreslenie atmosféry vojnovej Slovenskej republiky, zoznámenie sa s rodinami Valentíkovcov, Laciakovcov, Schramovcov, Ďurjanovcov. Odchod slovenských vojakov na východný front, konflikty slovenských vojakov s Nemcami, načrtnutie bojov Rýchlej divízie na Kaukaze. Rota nadporučíka Marcelyho sa počas ústupu z Kaukazu pri osade Ponežukaj dá do boja s nemeckou jednotkou a prechádza nadšene na sovietsku stranu.[pozn. 2]
2 2 „Obrat“ 30. august 1984
Apríl – august 1943. Zatýkanie komunistov príslušníkmi ÚŠB, mučenie Roberta Donátha. Pplk. Golian a kapitán Ján Stanek na východnom fronte. Prihovor komunistu Mareka Čulena k prebehlíkom zo slovenskej Rýchlej divízie. Porada prezidenta Jozefa Tisu, ministra obrany Čatloša, ministra vnútra Macha a predsedu vlády Vojtecha Tuku o stiahnutí slovenskej armády z východného frontu. Na Slovensko prichádza zo Sovietskeho zväzu komunistický emisár Karol Šmidke s úlohou zorganizovať komunistickú stranu oslabenú zatýkaním a aktivizovať odboj.
3 3 „Veľký projekt“ 3. september 1984
August – december 1943. Porada V. ústredného výboru KSS (Šmidke, Husák, Novomeský), odklon od politickej línie sovietskeho Slovenska k spolupráci všetkých (aj nekomunistických) protifašistických síl.

Nemecký vyslanec Hanns Ludin u prezidenta Tisa. Svadba Vila Schramma a Hanky Valentíkovej a ich odchod na pridelený statok do Kamenca. Kapitán Ján Stanek po návrate z východného frontu menovaný náčelníkom spravodajského oddelenia. Zároveň Stanek kontaktuje občiansky odboj. Minister obrany Čatloš chce cúvať zo spojenectva s Nemcami. Úspešná Novomeského intervencia u ministra vnútra Macha za prepustenie väznených komunistov. Septembrové jednanie ministra Čatloša s nemeckým generálom Schlieperom o stiahnutí slovenských divízií. Agrárnici sa rozhodnú ísť s komunistami, lebo exilový československý prezident Beneš vybral na vedúcu pozíciu v slovenskom odboji Vavra Šrobára. Na Slovensko príde správa o zajatí slovenských vojakov pri Melitopoli. Občianska odbojová skupina Flóra lavíruje medzi Šrobárom a agrárnikmi/komunistami. Moskovské rokovania prezidenta Beneša, podpis československo – sovietskej zmluvy. Klement Gottwald bojuje u Beneša za slovenské práva. Komunista Marek Čulen verbuje poručíka Marcelyho do komunistickej strany. V záverečnej scéne dielu podpisujú komunisti s agrárnikmi Lettrichom a Ursínym Vianočnú dohodu.

4 4 „V skrytom bode varu“ 7. september 1984
Marec – august 1944. Príchod styčného dôstojníka londýnskej vlády Jaroslava Krátkeho („Zdeny“), komunisti zatiaľ nemajú spojenie. Na Slovensko prichádzajú sovietski utečenci z nemeckých koncentračných táborov. Pplk. Ján Golian je poverený Slovenskou národnou radou aj benešovskými stúpencami pripravovať odbojovú akciu. Zrážka partizánov so žandármi. Komunisti sú za celonárodné povstanie a vítajú partizánov. Partizáni sa vyzbrojujú prepadom žandárskej stanice. Letecký výsadok prvých partizánov zo ZSSR. Kapitán Stanek priniesol odbojárom Čatlošovo memorandum. Odlet prvého, Golianovho lietadla do ZSSR, bez predstaviteľov Slovenskej národnej rady. Slovenská národná rada preto prijíma ponuku letieť Čatlošovým lietadlom a záverečná scéna zobrazuje odlet Karola Šmidkeho s plánom povstania a Čatlošovým memorandom k Sovietom.
5 5 „Augustové dni“ 10. september 1984
Zoskoky partizánskych parašutistov, Veličko začína budovať partizánsky rajón. Partizáni zatýkajú Valtra Sojku, slovenského Nemca, riaditeľa Lesnoplodu. Vlasovskí banditi terorizujú Kamenec a ohrozujú aj nemecké deti. Veličko nariadi partizánom ich likvidáciu a tú vykonajú partizán Nikola s Laciakom.[pozn. 3] Slovenská vláda vyhlasuje stanné právo, do podhorských dedín prichádza armáda, no proti partizánom nezasahuje, dochádza k zbrataniu vojakov a partizánov. Bombardovanie Dubovej. Veličko vyhlásil v Sklabini Československú republiku. Stretnutie Husáka s Veličkom, kde Husák žiada o strpenie a vysvetľuje koncept celonárodného povstania. Čatloš vyhlási cvičný poplach v Bratislave, no neodhodlá sa k prevratu a jednotky sa stiahnu do kasární. Partizáni vstupujú do Martina, blokujú tunely na Turci, obsadzujú podbrezovské železiarne. Nemci sa pripravujú na obsadenie Slovenska. Golian sa sťažuje na Veličkove aktivity provokujúce Nemcov. Golian priznáva, že spolupracuje aj so SNR aj s Londýnom. Beneš v Londýne trvá na presadzovaní autority londýnskej vlády. Šmidke jedná v Moskve a vysvetľuje Čatlošovo memorandum. Alexander Mach volá do Ružomberka, major. Vesel tvrdí, že má situáciu v rukách. 28. augusta sa Nemci rozhodnú obsadiť Slovensko. Generál Turanec prilieta do Banskej Bystrice a je zatknutý propovstaleckými dôstojníkmi. Jozef Tiso vyzve generála Čatloša prečítať prejav o príchode Nemcov. Ján Golian vyhlasuje heslo Začnite s vysťahovaním. Členovia SNR sa presúvajú do Bystrice. Pplk. Mirko Vesel číta Proklamáciu vojenského revolučného vedenia. Povstanie začína.
6 6 „Hromy divo bijú“ 13. september 1984
September 1944. Nemecká skupina Schill 1. septembra odzbrojuje bratislavskú posádku. Kapitán Stanek odchádza do Bystrice. Generál Gottlob Berger prichádza za Jozefom Tisom, sľubuje potlačenie povstania. Jozef Tiso odchádza na jednu noc do Viedne. Bradáčovi partizáni odrazia Nemcov v Rajeckej doline. Husák a Slovenská národná rada prichádzajú do Bystrice, Husák kritizuje Goliana za zlyhanie povstania na východe, Golian sa sťažuje na Benešove intervencie. Príde informácia o Talského dezercii cez front. Valentík s partizánmi príde do banky vynúti si vydanie pol milióna korún „na Povstanie“.[pozn. 4] Slovenská národná rada preváži nad Šrobárovým Ústredným národným výborom. Zo ZSSR prilieta Šmidke s informáciou o sovietskej pomoci. Golian upadá do paniky, prorokuje, že povstalci vydržia najviac týždeň. Čatloš utečie do Banskej Bystrice, no povstalci odmietnu jeho žiadosť o rozhlasové vysielanie a pošlú ho do zajatia Jegorovovej brigády. Golian vysiela Staňka na Telgárt, aby zachránil situáciu. Vojtech Tuka dostal mŕtvicu, je sformovaná nová vláda Slovenskej republiky. Stanek zvráti ústup povstalcov a vykoná úspešný protiútok pri Telgárte, ktorý osobne vedie a zastrelí v horiacej dedine Lammera, veliteľa nemeckých síl, sudetského Nemca, ktorého pozná osobne ešte zo štúdií na československej vojenskej akadémii, o ktorom sa dozvie pri vypočúvaní nemeckého zajatca.[pozn. 5] Nemeckí pohraničníci prekazia prechod hraníc skupinou českých odbojárov snažiacich sa pripojiť k povstaniu. Partizáni následne prepadnú nemecký hraničný bod. Sovieti posielajú pomoc, ostatní spojenci neprispievajú, ustala letecká činnosť a londýnska vláda tiež neposkytuje podporu. Na zasadnutí Slovenskej národnej rady občiansky blok brzdí aktivitu komunistov. Občiansky blok vytvára Demokratickú stranu. Zjednocovací zjazd komunistov a sociálnych demokratov 17. septembra v Banskej Bystrici. Himmler vysiela na Slovensko Hermanna Höfleho ako nového veliteľa nemeckých síl a ten plánuje útok. Na letisku Kroscienko sa zhromažďuje 2. čs. paradesantná brigáda na presun na Slovensko. Bradáčovi partizáni 25. septembra sú vytlačení nemeckými tankami z Rajeckej doliny.
7 7 „Na život a na smrť“ 17. september 1984
September – október 1944. SNR rieši stratu Turca a Husák viní armádu. Pristávajú lietadlá s parabrigádou, no prelety sú obmedzované počasím. Prilieta aj Jan Šverma a Alexej Nikitič Asmolov. Stanek odmieta Golianov rozkaz presunúť sa z Telgártu na iný úsek, nakoľko Nemci by mohli byť za dva dni v Bystrici. Hrozí dokonca tým, že jeho ľudia vystrieľajú štáb.[pozn. 6] Stanek, Husák kritizujú slabé odhodlanie obyvateľstva v Bystrici. Nemci obsadzujú Kamenec. Odlet delegácie SNR do Londýna, prílet Viesta, ktorý preberá povstalecké velenie, prílet ministra londýnskej vlády Jana Nemca, ktorý sa dostáva do konfliktu so SNR a obviňuje Šrobára zo zrady. Parabrigáda útočí, no je tankami prinútená k ústupu. Minister Nemec v Banskej Bystrici uznáva neudržateľnosť myšlienky o jedinom československom národe. Naopak Beneš v Londýne odmieta argumentáciu delegácie SNR. 15. októbra zjazd závodných výborov v Podbrezovej. Informácia o maďarskej kapitulácii vlieva nádej. Nemci ale kapituláciu prekazili a zahájili generálnu ofenzívu. Nemecké tanky prerážajú povstaleckú obranu pri Tisovci. Viest navrhuje ústup do hôr, na Donovaly, Poľanu a do východných Nízkych Tatier. Delegácia londýnskej vlády žiada o odlet. Nemci popravujú povstalcov zajatých v Tisovci, vrátane Vila Schramma, ktorého identifikuje vlasovec zajatý partizánmi v 5. dieli a väznený v Sklabini.[pozn. 7]
8 8 „Blízko je deň“ 20. september 1984
Október 1944 – marec 1945. Komunisti sa chystajú na odchod na Donovaly. Gottwald posiela z Moskvy Husákovi telegram o narodení syna. Nemci bombardujú ustupujúce povstalecké kolóny. Komunisti vyčítajú Viestovi neorganizovaný ústup a zlyhanie armády. Komunisti organizujú prechod vojakov k partizánskym jednotkám. Viest zbavuje armádu prísahy a opúšťa Donovaly aj vojsko, dobrovoľníci z radov vojakov majú bojovať v malých jednotkách.[pozn. 8] Nemecké tanky obsadzujú Donovaly. Jozef Tiso ďakuje Hermannovi Höflemu za oslobodenie Banskej Bystrice, slúži zádušnú omšu, prednáša prejav na námestí a vyznamenáva nemeckých vojakov. Povstalci ustupujú z Donovalov na základňu Jegorovovej brigády. Šmidke odchádza so synom do ilegality. Generáli Viest a Golian boli zajatí. 2. čs. parabrigáda sa mení na partizánsku brigádu, prísaha brigády. Husák sa skrýva u farára Bortela v Hornej Lehote. Po útoku Nemcov partizáni ustupujú v ľadovej víchrici cez Chabenec, Jan Šverma na pochode umiera. Zobrazené sú nemecké perzekúcie, väznenie povstalcov, odchod do zajatia, ale aj partizánsku popravu gardistu. Partizáni ale začínajú nové operácie. Rota kapitána Marcelyho sa dostala do boja v Slovenskom Rudohorí. Slovensko je postupne oslobodzované. V marci 1945 prijíma Beneš v Moskve komunistov, sociálnych demokratov a zástupcov SNR pri rozhovoroch o budúcej československej vláde. Rokovania o košickom vládnom programe, akcentovanie slovenských požiadaviek predstaviteľmi SNR a Gustávom Husákom, kde Gottwald podporuje slovenské požiadavky. Záverečná rekapitulácia.

Poznámky

  1. Napriek tvorcami deklarovanej snahe zachytiť verne historické udalosti (v postave vystupujú desiatky historických osôb) sa seriál neubránil ideologickému tlaku komunistického režimu. Viliam Žingor, odsúdený komunistickým režimom na smrť a popravený obesením 18. december 1950 v „Procese proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom“, čiastočne rehabilitovaný v roku 1968, v seriáli ako jedna z mála historických postáv nevystupuje pod vlastným menom, ale ako „Bradáč“.
  2. V reáli bola rota npor. Marcelyho 27. januára 1943 sovietskymi silami zajatá. Zo 40 mužov sa neskôr šiestim podarilo uniknúť a vrátiť sa za slovenské línie[4]:16-29.
  3. Príchodom partizánov na Slovensko sa začalo obdobie postupnej degradácie zákonnosti a dochádzalo k páchaniu veľkého množstva zločinov. Komunistická historiografia tabuizovala partizánske zločiny, vrátane tých páchaných Veličkovou jednotkou. Sovietski partizáni v hláseniach pre ÚŠPH pripisovali zločiny „vlasovcom“.[5]
  4. Komunistická historiografia tabuizovala partizánske a povstalecké zločiny. Rekvirovanie financií partizánmi však bolo vnímané komunistami pozitívne.
  5. Boje o Telgárt boli jedným z prvých povstaleckých protiútokov, kde povstalci Nemcov zastavili. Seriál ale preberá nekriticky naratív kpt. Staneka, ktorý hlásil 436 mŕtvych Nemcov pri strate 11 mŕtvych, 23 ranených a 13 nezvestných povstalcov. V knižnej verzii sa kpt. Stanek boja osobne nezúčastňuje (v skutočnosti ho tiež riadil len na diaľku), no po boji nachádza v Telgárte beštiálne zavraždených povstaleckých vojakov zajatých Nemcami pri obsadení dediny. Tento nemecký zločin ale opisuje len Stanek, žiadne iné publikácie ho nespomínajú. Knižná verzia kopíruje Stanekove pamäte. Sfilmovaná verzia vypúšťa zmienku o beštiálnej poprave povstalcov a presúva výsluch zajatého nemeckého vojaka a zmienku o Lammerovi pred samotný boj, aby sa osobný zápas Staneka s Lammerom počas povstaleckého útoku stal jednou z vrcholných scén tohto dielu.[6]:201-232
  6. V tom čase čelil Stanekov obranný úsek Plesnivec len minimálnym nemeckým silám, nakoľko väčšinu jednotiek Nemci stiahli k Dukle. Stanekovo odmietnutie bolo flagrantným porušením rozkazu a vojenskej subordinácie. Napriek tomu sa generál Golian neodvážil Staneka potrestať.[6]
  7. V reáli by takýto zajatý vlasovec prevezený do Sklabine skončil zrejme v partizánskom hrobe. V Sklabini bolo pri exhumáciach hrobov popravených partizánmi Veličkovej brigády napočítaných minimálne 149 obetí.[7]
  8. Generál Viest armádu nerozpustil, nariadil prechod na partizánsky spôsob boja v malých jednotkách.[8] Tento rozkaz sa však už nepodarilo jednotkám doručiť.[9]:138

Referencie

  1. a b c d e f ČERNÁK, Tomáš. Povstalecká história – ako vznikol seriál? [online]. N Press, s. r. o., 2014-08-13, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online. Archivované z originálu.
  2. Povstalecká história (oficiálny text distribútora) [online]. Česko-Slovenská filmová databáze, [cit. 2025-03-28]. Dostupné online.
  3. BOB, Jozef. Povstalecká história. 1. vyd. [s.l.] : Tatran, Naše vojsko, 1984.
  4. LACKO, Martin. Generál s legendou na začiatku kariéry (Pavol Marcely a jeho pád do zajatia v januári 19443 na Kaukaze). Vojenská história (Bratislava: Vojenský historický ústav), roč. 2009, čís. 4, s. 16-29. Dostupné online. ISSN 1335-3314.
  5. Prečan, Vilém, ed. (1966), „140 1944, august 19. [Kijev] - Zpráva Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia predsedovi KSČ Klementovi Gottwaldovi v Moskve o situácii v slovenskej armáde a o rozmachu partizánskeho hnutia na Slovensku“, Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, str. 302 
  6. a b Zhrdzavená legenda „Železného kapitána“ (Necenzurovaný obraz Jána Juraja Staneka). In: TOMÁŠ, Klubert. SLOVENSKÁ REPUBLIKA 1939 – 1945 očami mladých historikov III. / Povstanie roku 1944 /. [s.l.] : Katedra histórie FF UCM Trnava, 2004. ISBN 80–89034–75–6 Chybné ISBN.
  7. NEMČOK, Jozef. Cesta smrti a života, alebo útek z partizánskeho hrobu v Sklabini. Krakov : Spolok Slovákov v Poľsku / Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2015. ISBN 978-83-7490-836-8.
  8. Prečan, Vilém, ed. (1966), „504. 1944, október 27. Donovaly - Zvláštny operačný rozkaz veliteľa 1. československej armády na Slovensku gen. Viesta o prechode armády na partizánsky spôsob boja“, Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, str. 773 
  9. LACKO, Martin. Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava : Slovart spol. s r.o., 2008. ISBN 978-80-8085-575-8.

Externé odkazy

Prefix: a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9

Portal di Ensiklopedia Dunia

Kembali kehalaman sebelumnya