Povstalecká história je slovenský historicko – vojnový seriál seriál Československej televízie Bratislava. Na svoje pomery výpravné dielo (s rozpočtom 50 311 554 Kčs šlo o najdrahší a najnáročnejší projekt v dejinách ČST Bratislava[1]) zobrazuje obdobie vojnovej Slovenskej republiky, prípravy a priebeh Slovenského národného povstania. Seriál sa aj napriek vysokej remeselnej úrovni nedokázal vyhnúť ideologickému tlaku komunistického režimu a isté zobrazené „historické“ udalosti sú v ňom zavádzajúce a účelové.[2]
S návrhom seriálu prišiel historik a riaditeľ Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSS Viliam Plevza. Dielo nemalo zachytiť len reálne historické osobnosti i udalosti, ale pomocou viacerých fiktívnych postáv priblížiť atmosféru vojnových rokov. V seriáli vystupujú nielen vojaci, partizáni, dôstojníci pracovníci štátneho aparátu, ale aj robotníci, študenti, vidiečania atď. Viliam Plevza poskytol námet seriálu, scenár z väčšej časti pripravoval scenárista a spisovateľ Jozef Bob.[1]
Celý text scenáru posudzovala komisia zložená zo zamestnancov ÚML ÚV KSČ a oddelenia ÚV KSČ a jej závery boli preložené Sekretariátu ÚV KSČ v Prahe, ktorý okrem iného riešil, či sa v seriáli môže zobraziť postava vtedajšieho generálneho tajomníka ÚV KSČ a prezidenta ČSSR Gustáva Husáka. Členovia Sekretariátu mali výhrady voči celému projektu, nakoľko tento zobrazoval len slovenskú problematiku a nezahŕňal celú šírku československého národnooslobodzovacieho boja. Podľa predstáv Sekretariátu ÚV KSČ mal seriál začínať už v roku 1938 udalosťami Mníchova, prechodu KSČ do ilegality a rozbitia ČSR. Ďalšie návrhy zahŕňali zobrazenie odboja v Čechách a na Morave od marca 1939 až po pražské povstanie v máji 1945.[1]
Podľa Viliama Plevzu dal pozastaviť práce na projekte najmä Vasiľ Biľak (inak priamy účastník SNP). Zasadania Sekretariátu sa zúčastnil aj generálny tajomník KSČ a prezident Gustáv Husák, ten sa však k Povstaleckej histórii nevyjadril. Problém sa dostal aj do roviny slovensko-českých vzťahov.[1]
Filmovanie začalo 8. septembra 1982 a pokračovalo do 6. decembra 1983. Dokončovacie práce následne pokračovali až do augusta 1984, aby seriál mohol byť vysielaný na 40. výročie SNP. Rozpočet dosiahol podľa zachovaných dokumentov výšku 50 311 554 Kčs, čím sa Povstalecká história stala najdrahším a najnáročnejším projektom v dejinách ČST Bratislava.
Nakrúcanie prebiehalo okrem štúdií v Banskej Bystrici a v okolí, na Záhorí, Orave, Liptove a Horehroní. Natáčania sa zúčastnili herci z Bratislavy, Prahy a NDR. Bojové scény sa nakrúcali za účasti jednotiek Československej ľudovej armády.[1]
Osemdielny seriál Povstalecká história vysielala ČST na prvom celoštátnom programe pri príležitosti 40. výročia SNP od 27. augusta do 20. septembra 1984 vždy v pondelok a vo štvrtok. Seriál zarezonoval v celej československej spoločnosti, no väčšiu odozvu mal na Slovensku. Pozitívne ohlasy mal aj v hlavnom tlačovom orgáne ÚV KSČ Rudé právo.
Mnohé historické udalosti boli pod straníckym dohľadom pod vedením Vasiľa Biľaka, Jana Fojtíka a Ľudovíta Pezlára prispôsobené komunistickému výkladu slovenských dejín z prvej polovice 80. rokov a niektoré časti scenára sú takmer doslovným opisom pasáží zo Svedectva o Slovenskom národnom povstaní Gustáva Husáka.[1]
Scenár seriálu bol vydaný aj knižne pod rovnakým menom vo vydavateľstve Tatran a Naše Vojsko.[3] Knižná verzia obsahuje oproti sfilmovanej verzii viacero scén popisujúcich celkovú politickú a vojenskú situáciu. Zahŕňa aj dejovú líniu s poslancom HSĽS Františkom Slameňom až po jeho zatknutie partizánmi a neskôr sa spomína už len jeho smrť. Takisto sa spomínajú partizánske „akcie vo Vrútkach, Ružomberku, Ľubochni“, aj keď detaily nie sú uvedené, ako aj naznačuje boj o budovu Veliteľsta pozemného vojska v Banskej Bystrici. Knižná verzia obsahuje iný opis bitky o Telgárt (viď poznámku k 6. časti).
Nemecký vyslanec Hanns Ludin u prezidenta Tisa. Svadba Vila Schramma a Hanky Valentíkovej a ich odchod na pridelený statok do Kamenca. Kapitán Ján Stanek po návrate z východného frontu menovaný náčelníkom spravodajského oddelenia. Zároveň Stanek kontaktuje občiansky odboj. Minister obrany Čatloš chce cúvať zo spojenectva s Nemcami. Úspešná Novomeského intervencia u ministra vnútra Macha za prepustenie väznených komunistov. Septembrové jednanie ministra Čatloša s nemeckým generálom Schlieperom o stiahnutí slovenských divízií. Agrárnici sa rozhodnú ísť s komunistami, lebo exilový československý prezident Beneš vybral na vedúcu pozíciu v slovenskom odboji Vavra Šrobára. Na Slovensko príde správa o zajatí slovenských vojakov pri Melitopoli. Občianska odbojová skupina Flóra lavíruje medzi Šrobárom a agrárnikmi/komunistami. Moskovské rokovania prezidenta Beneša, podpis československo – sovietskej zmluvy. Klement Gottwald bojuje u Beneša za slovenské práva. Komunista Marek Čulen verbuje poručíka Marcelyho do komunistickej strany. V záverečnej scéne dielu podpisujú komunisti s agrárnikmi Lettrichom a Ursínym Vianočnú dohodu.