Pichliač potočný je trváca vlhkomilná bylina s hrubým podzemkom, vysoká 30 až 120 cm. Byľ je priama, jednoduchá alebo chudobne rozkonárená, dole listnatá a červenkastá, pod úbormi bezlistá.[4][5]
Dolné listy sú v obryse vajcovito kopijovité až elipsovité, zúžené do krídlatej stopky, hlboko perovito zárezové, úkrojky sú vajcovité až trojuholníkovité, zubaté až laločnaté. Prostredné listy sú so srdcovitou bázou objímavé, perovito dielne,
horné sú kopijovité. Všetky listy sú po obidvoch stranách zelené, na okraji mäkko ostníkaté.[4][5]
Červenofialové kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je rúrkokvetý úbor. Jednotlivé kvety v úbore sú obojpohlavné, rúrkovité, pravidelné, päťpočetné, dlhé 15 až 20 mm. Tyčinky sú peľnicami zrastené do rúrky okolo čnelky. Kalich je voľný, trváci, premenený na chocholec s perovitými štetinkami, dlhý 15 až 20 mm, slúžiaci na rozširovanie semien vetrom. Semenník je spodný a plodom je nažka veľká 4 až 5 mm. Zákrov je dlhý 15 až 20 mm, pozostáva z listeňov, ktoré sú sú priame, vonkajšie mäkko ostnaté, prostredné bez ostňov. Úbory s priemerom 25 až 30 mm sú vrcholové, po tri až päť, najväčší je priamo vztýčený, bočné na krátkych stopkách odstávajú v pravom uhle.[3][4][5]
Rozšírenie
Areál rozšírenia pichliača potočného zahŕňa mierne oblasti od Španielska cez západnú, strednú a juhovýchodnú Európu až po európske Rusko. Zavlečený je vo Švédsku.[2]
Pichliač potočný obsadzuje vhodné stanovištia od nížin až do horského stupňa. Rastie na brehoch potokov a riek, na vlhkých lúkach, rašeliniskách a pri prameniskách. Obľubuje vlhké, mokré, výživné, humózne i rašelinové, hlinitopiesočnaté pôdy. Kvitne od júna do júla.[4][5]
↑ abcdeCirsium rivulare (Jacq.) All. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ abKarol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 258.
↑ abcdeJosef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1113.
↑ abcdMichal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 318-319.
↑Anna Leskovjanská. Flóra Národného parku Slovenský raj. Spišská Nová Ves : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 22-23.