Pichliač lepkavý[3] (lat. Cirsium erisithales)[2] je trváca bylina z čeľade astrovité (Asteraceae). Jeho prirodzený areál zahŕňa Európu od Španielska po Ukrajinu a Bielorusko.[2]
Opis
Pichliač lepkavý je trváca bylina so šikmým podzemkom, vysoká 60 až 120 cm. Byľ je priama, hore chudobne rozkonárená a lepkavo vlnatá.[4][5]
Dolné listy sú husté, od polovice stonky rýchlo sa zmenšujúce. Bylinné sú zúžené do krídlatej a uškatej stopky. Sú podlhovasto elipsovité, perovito strihané, ploché, páperisté, tmavozelené. Segmenty sú v 8 až 12 pároch, podlhovasté až elipsovité, laločnaté alebo zubaté, s ostňami do 2 mm. Horné sú sediace, objímavé a hlboko perovito laločnaté.[4]
Svetložlté, zriedka červenkasté kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je rúrkokvetý úbor.
Jednotlivé kvety v úbore sú obojpohlavné, rúrkovité, pravidelné, päťpočetné, dlhé 15 až 20 mm. Tyčiniek býva zvyčajne päť, s peľnicami zrastenými do rúrky okolo čnelky. Kalich je voľný, trváci, premenený na chocholec s perovitými štetinkami, dlhý 15 až 20 mm, slúžiaci na rozširovanie semien vetrom. Semenník je spodný a plodom je nažka veľká 4 až 5 mm.
Zákrov je v priemere do 30 mm a pozostáva z listeňov, ktoré sú kopijovité, žliazkaté, s ostnatým odstávajúcim vrcholom. Ovisnuté úbory sú na konci konárikov jednotlivé alebo zoskupené po 2 až 5, na báze s malými podpornými listami.[4]
Rozšírenie
Areál rozšírenia pichliača lepkavého zahŕňa Európu od Španielska po Ukrajinu a Bielorusko. Zavlečený je vo Veľkej Británii.[2]
Na Slovensku sa vyskytuje od stredného Považia a Babej hory celými vyššími časťami Karpát s výskytom až do výšok 2 000 m n. m. Ďalej na východ až po Bukovské vrchy a Vihorlat a tiež v Slovenskom krase a Slovenskom raji.[4][6]
Ekológia
Pichliač lepkavý obsadzuje vhodné stanovištia od od pahorkatín do subalpínskeho stupňa. Zvyčajne rastie na okrajoch lesov, zväčša na trávnatých a skalných svahoch a pozdĺž potokov. Obľubuje vlhké, výživné, vápenaté, humózne pôdy. Kvitne od júla do septembra.[4][5]
Galéria
-
Zákrov a kvetný úbor.
-
Listové segmenty.
Referencie
- ↑ a b Annus Hist.-Nat. 2: 62 (1769)
- ↑ a b c d e Cirsium erisithales Scop. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-03-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 258.
- ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1113.
- ↑ a b Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. – Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 152-153.
- ↑ Anna Leskovjanská. Flóra Národného parku Slovenský raj. Spišská Nová Ves : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 28.
Iné projekty
Externé odkazy
