Pichliač úzkolistý[4] (lat. Cirsium brachycephalum)[3] je dvojročná vlhkomilná bylina z čeľade astrovité (Asteraceae). Jeho prirodzený areál zahŕňa mierne oblasti strednej a juhovýchodnej Európy.[3]
Opis
Pichliač úzkolistý je dvojročná vlhkomilná bylina s priamou a tuhou byľou, len hore rozkonárená, na dolnej časti nesúvislo ostnato krídlatá, vysoká 80 až 110 cm.[5]
Prízemné listy sú zúžené do dlhej krídlatej stopky. Dolné byľové sú dlho zbiehavé, úzko podlhovasté až čiarkovito kopijovité, laločnaté až perovito zárezové. Prostredné sú úzko kopijovité, krátko zbiehavé, sediace, úkrojky sú vajcovité, zakončené ostňom dlhým do 4 mm. Najvyššie sú čiarkovité. Všetky listy sú holé.[5]
Purpurové kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je rúrkokvetý úbor. Jednotlivé kvety v úbore sú obojpohlavné, rúrkovité, pravidelné, päťpočetné, dlhé 7 až 10 mm. Tyčiniek býva zvyčajne päť, s peľnicami zrastenými do rúrky okolo čnelky. Kalich je voľný, trváci, premenený na chocholec s perovitými štetinkami, dlhý 5 až 8 mm, slúžiaci na rozširovanie semien vetrom. Semenník je spodný a plodom je nažka veľká do 3 mm. Vajcovitý zákrov s priemerom do 10 mm tvoria priame listene. Vonkajšie sú tuhé, prostredné s odstávajúcim tuhým tŕňom dlhým do 3 mm.
Úbory sú v hustom chocholíku sediace alebo krátko plstnato stopkaté.[5]
Rozšírenie
Areál rozšírenia pichliača úzkolistého zahŕňa Česko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a severnú časť Balkánskeho polostrova.[3]
Na Slovensku sa vyskytuje od Záhorskej a Podunajskej nížiny, cez Ipeľskú brázdu až po Východoslovenskú nížinu.[5]
Ekológia
Pichliač úzkolistý obľubuje mokré a zaplavované lúky s hlinitými pôdami. Kvitne od júna do septembra.[5] Na Slovensku sa považuje za ohrozený taxón.[1]
Galéria
Referencie
- ↑ a b Feráková, Maglocký, Marhold. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Centrum ochrany prírody a krajiny Banská Bystrica, 2001. S. 52.
- ↑ a b Verh. Zool.-Bot. Vereins Wien 7: 99 (1857)
- ↑ a b c d e Cirsium brachycephalum Juratzka [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-03-21]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Karol Marhold, František Hindák. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava : Veda, 1998. ISBN 80-224-0526-4. S. 420.
- ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1116.
Iné projekty
Externé odkazy
