Pi je plochý nefritový disk s kruhovým otvorom v strede. Pi z obdobia neolitu sú nezdobené, zatiaľ čo pi pochádzajúce z neskorších období, napríklad z dynastie Čou, sú na povrchu zdobené (najmä šesťuholníkový vzor), motívmi zobrazujúcimi božstvá predstavujúce alebo spojenými s oblohou ako aj vlastnosti sily, ktorú chce nositeľ vyvolať, alebo stelesniť.
Ako prácne vyrobené predmety, pi svedčia o koncentrácii moci a materiálov v rukách elity.[3]
Význam
Neskoršie tradície spájajú pi s nebom a cchung so zemou. Disky pi sa opakovane objavujú zobrazené s nebeským alebo zemských motívom čo naznačuje, že kruhový tvar má symbolický význam.
Funkcia
Od tých najstarších čias boli pi pochovávané s mŕtvymi ako symbol nebies alebo Slnka,[2] ktorý ich mal pomôcť dostať sa do posmrtného sveta alebo "neba" a s cchungom, ktorý telo mŕtveho spájal so zemou.[3] Slávnostne ich ukladali na telo do hrobov osôb vysokého spoločenského postavenia. V neolitických pohrebiskách sa pokladali na alebo blízko žalúdka, brucha a hrudníka.[3]
Nefrit, podobne ako pi, sa v čínskej histórii používal ako dôležitý symbol hodnosti a na označenie jednotlivca morálnej kvality. Používal sa pri náboženských obradoch a iných úkonoch, pi ako obradný predmet symbolizoval hodnosť cisára, kráľa, vojvodu, markíza, vikomta a baróna so štyrmi rôznymi kuej a dvoma rôznymi diskami pi.
Počas vojen v dynastii Čou (asi 1046 - 256 pred Kr.) boli pi disky patriace vodcom porazených síl odovzdané víťazovi na znak podriadenosti.
Nefritové disky boli nájdené položené na mŕtvolách v hroboch kultúry Chung-šan (cca. 3800 - 2000 pred Kr.).[1]
Veľkolepé pohreby pre elitu neboli pre dynastie Šang a Čou nezvyčajné. Z hrobov elity bolo vykopaných množstvo predmetov.[4] V jednom hrobe bolo nájdených 33 cchung a 25 pi.[1][4]
Vedci si nie sú istý ich presným použitím ani významom.[5]
Cisár Čchien-lung a pi
V roku 1790 dal cisár Čchien-lung z dynastie Čching na starodávne pi vyryť posolstvo. Na disk napísal aj deň a rok. Cisár Čchien-lung predpokladal, že pi je stojan na misku a tak našiel misku a vyryl do nej správy, ktoré sa zhodovali s tými na disku. Tento disk bol tiež použitý pri pohrebe cisára Čchien-lunga a pri pohreboch iných vysoko postavených ľudí. Toto pi sa teraz nachádza v zbierke Britského múzea.[6]
↑ abJade cong and bi (article) | China [online]. Khan Academy, [cit. 2023-12-06]. Dostupné online. (po anglicky)
↑MACGREGOR, Neil. A History of the World in 100 Objects. First American. vyd. New York : Viking Press, 2011. ISBN 978-0-670-02270-0. S. 589. (angličtina)