Panstvo Makovica bolo feudálne panstvo v severovýchodnej časti Šariša.
Vzniklo začiatkom 14. storočia vyčlenením z kráľovského domínia Šariš, v súvislosti s výstavbou hradu Zborov, ktorý sa stal jeho sídlom a jeho vlastníci majiteľmi panstva. Panstvo sa začalo tvoriť okolo občiny Smilno, postupne sa rozrástlo o panstvá Kurima, Radoma, Stročín a vytvorilo obrovský majetkový komplex. Jeho hranice tvorili na juhozápade približne rieka Topľa a majetok mesta Bardejov, na východe potok Chotčianka a na severe poľské hranice.
V 2. polovici 14. storočia rozvinuli jeho majitelia Cudarovci na riedko osídlenom panstve rozsiahlu kolonizáciu na nemeckom práve, počas ktorého vzniklo mnoho severošarišských dedín. Roku 1427 boli na panstve 2 mestečká (Zborov, Kurima) a 59 dedín, ktoré mali 1 336 usadlostí. V 2. polovici 15. storočia vpády poľských vojsk na Slovensko tak spustošili Makovicu, že roku 1494 mala len 293 usadlostí.
Kolonizáciou na valašskom práve sa počet dedín do konca 17. storočia zvýšil na vyše 110 lokalít. Počas kolonizačného ruchu tu k pôvodnému slovenskému obyvateľstvu pribudlo nemecké, poľské, ale najmä rusínske obyvateľstvo, ktoré od začiatku 17. storočia tvorilo prevažnú väčšinu. Po porážke povstania Františka II. Rákociho sa panstvo rozdelilo na časť Aspremontskú, Erdödyovskú a Sirmaiovskú (Szirmayovskú). V 2. polovici 19. storočia sa panstvo stalo veľkostatkom, ktorý sa predajom zmenšil a jeho zvyšky odkúpil v r. 1898 štát od posledných majiteľov Clary Aldringerovcov.
Literatúra
