Otáčkomer zobrazujúci počet otáčok za minútu s červeným poľom medzi 6000 a 7000 otáčkami
Otáčkomer je prístroj slúžiaci na meranie otáčok motora alebo iných rotačných telies a zariadení.[1] Jeho ukazovateľ uvádza počet otáčok za minútu na kalibrovanom analógovom alebo digitálnom displeji.
Prvé mechanické otáčkomery boli založené na meraní odstredivej sily, ako je tá, ktorá roztáča Wattov odstredivý regulátor. Za vynálezcu otáčkomera je považovaný nemecký inžinier Diedrich Uhlhorn, ktorý ho zostrojil v roku 1817. Od roku 1840 sa používal na meranie rýchlosti lokomotív.
Otáčkomery v automobiloch, lietadlách a iných dopravných prostriedkoch ukazujú počet otáčok kľukového hriadeľa motora a zvyčajne mávajú tzv. červené pole, ktoré upozorňuje na oblasť nebezpečných otáčok. Vodič alebo pilot tak môžu ubratím plynu znížiť otáčky motora a vrátiť sa do bezpečnej zóny. To je veľmi dôležité, pretože dlhé udržiavanie príliš vysokých otáčok motoru škodí. Dochádza pri ňom totiž k nedostatočnému mazaniu motora, čo má zvyčajne za následok prehrievanie jeho častí. Ak dôjde vplyvom zvýšených teplôt tiež k nedostatočnému chladeniu rotujúcich častí, môže sa motor aj zadrieť. Ale aj ak nedôjde k zadreniu, môže dlhodobý beh motora v príliš vysokých otáčkach spôsobiť zvýšené opotrebovanie súčiastok, ktoré si vyžiada neplánované a finančne nákladné opravy motora.
Referencie
↑ERJAVEC, Jack. Automotive Technology. [s.l.] : [s.n.], 2005. ISBN 1-4018-4831-1.
