Automobil (iné názvy: auto, hovorovo: autiak, hovorovo príp. nesprávne: voz, hovorovo zastarano: motor, obyčajne pejoratívne: kára; v subštandarde [najmä ak je veľký, elegantný]: fáro, búrak[1]) je cestný dopravný prostriedok používaný na prepravu osôb alebo tovaru. Ide o typ motorového vozidla, ktoré je najčastejšie poháňané benzínovým, naftovým alebo elektrickým motorom.
Pôvod a etymologický význam slova
Slovo automobil pochádza z gréckeho άυτο („áuto“), samostatne a latinského mobilis vo význame pohyblivý. Často sa používa skrátený a hovorový tvar auto, v staršej slovenčine bol tiež používaný doslovný preklad slova automobil – samohyb. Automobil je teda etymologicky definovaný ako samostatne sa pohybujúci dopravný prostriedok, ktorý je nezávislý na koľajniciach a k jeho pohybu nie sú potrebné ťažné zvieratá alebo ľudská sila a je schopný sa po zemi pohybovať vďaka svojmu pohonu. Táto definícia však zodpovedá termínu motorové vozidlo. Slovo automobil sa používa v užšom význame.
História automobilov sa datuje do konca 18. storočia, kedy boli realizované prvé úspešné pokusy s vozidlami poháňanými parným strojom. K ich dôležitým konštruktérom patrili Škót James Watt a francúzsky vojak Nicolas Joseph Cugnot. Jeho parný stroj prepravil v roku 1769 štyroch pasažierov a pohyboval sa rýchlosťou približne 5 km/h. Parné stroje sa postupne zdokonaľovali. Zvrat nastal v druhej polovici 19. storočia, kedy sa konštruktérom podarilo vytvoriť prvé spaľovacie motory. Neskôr v rokoch 1862 až 1866Nicholas Otto vynašiel štvortaktný cyklus, čím umožnil vznik výkonnejších motorov.
Vlastný vývoj automobilových strojov začal v 80. rokoch 19 storočia. V tomto období Karl Benz a Gottlieb Daimler nezávisle od seba skonštruovali benzínový motor. Roku 1885 Karl Benz vyrobil trojkolesové vozidlo, prvý osobný automobil, ktorý sa verejne predával zákazníkom – Motorwagen. Štvordobý spaľovací motor bol chladený vodou a na rozdiel od iných "áut" to nebol len upravený konský koč. Benzov automobil bol od základu konštruovaný ako motorové vozidlo s oceľovým podvozkom.[3] Prvú diaľkovú jazdu s automobilom podnikla Bertha Benzová5. augusta1888, a to konkrétne cestu z Mannheimu do Pforzheimu. V roku 1897 Nemec Rudolf Diesel zostrojil prvý naftový motor.
Slávny Fordmodel T, masovo vyrábaný v rokoch 1908 až 1927
V 20. storočí sa automobily poháňané benzínom alebo naftou stali najvýznamnejším dopravným prostriedkom. Prvé autá boli vyrábané ručne a boli dosť drahé, takže si ich mohli dovoliť iba bohatí ľudia. Revolúciu vo výrobe a masovom rozšírení automobilov odštartoval v USA mladý mechanik Henry Ford v roku 1902 tým, že vymyslel systém montážnej linky a sériovo vyrábal ľudovo dostupné automobily, ktoré si mohla dovoliť každá rodina. Následne si založil automobilovú spoločnosť Ford. Slávny automobil Ford model T bol uvedený na trh v roku 1908 a bol vyrábaný až do roku 1927. Počas tohto obdobia sa vyrobilo 15 miliónov kusov áut tohto modelu.[3]
Na začiatku 20. storočia sa tiež objavili prvé elektromobily, ktoré sú výhodné z hľadiska efektivity prenosu energie a zároveň sú omnoho šetrnejšie k životnému prostrediu. V 20. rokoch minulého storočia sa vývoj spaľovacieho motora veľmi zrýchlil a automobily sa aj naďalej rýchlo zdokonaľovali. V 30. rokoch boli už v podstate vynájdené takmer všetky dnešné mechanické technológie, aj keď niektoré z nich boli neskôr niekým iným znovu objavené. Po vojne sa automobilový priemysel začínal spamätávať zo škôd spôsobených druhou svetovou vojnou a preorientovávať sa späť na civilný sektor. Na konci 40. rokov bol v podstate ustanovený dnešný dizajn a koncepcia vozidiel.
Automobilky v Česku najznámejšieho koncernu Volkswagen
V oblasti technológií našlo široké uplatnenie nezávislé zavesenie kolies a vstrekovanie palivariadené elektronikou. Na prelome 60. a 70. rokov sa začali masívne používať plastové materiály, ktoré nahradili drevo, oceľ a iné materiály. Tento trend pretrval dodnes. 80. a 90. roky 20. storočia boli v znamení zvyšovania výkonu a zväčšovania jednotlivých modelov. Najúspešnejšie auto všetkých čias sa stalo VW Beetle – 20 miliónov vyrobených kusov do roku 1983. Dôležitejšiu úlohu začala hrať bezpečnosť. Autá začali prechádzať nárazovými testami a Euro NCAP zaviedol metodiku hodnotenia bezpečnosti vozidla pomocou hviezdičiek (5 hviezdičiek znamená najlepšiu bezpečnosť).[4]
Roku 1985 sa v Európe prvýkrát predávajú vozidlá vybavené katalyzátorom výfukových plynov. Ten znižuje emisie automobilov, ale vyžaduje bezolovnatý benzín. V USA sa tento systém používal už skôr. V tom istom roku sa na európsky trh dostávajú aj prvé automobily s palubným počítačom, ktorý má priniesť vodičovi viac informácií o vozidle.[4]
Do nového tisícročia vstúpili automobilky so snahou ponúknuť vozidlá všetkých tried - vznikli tak rôzne karosárske varianty modelov a ďalšie modelové rady. Keďže konkurencia vo výrobe automobilov je veľká, modely jednotlivých automobiliek sa stále porovnávajú a každý koncern sa snaží byť o krok napred. V posledných rokoch sa automobilky snažia znižovať spotrebu a emisie CO2. Úzko s tým súvisí zníženie hmotnosti vozidiel a znižovanie objemov motorov. Taktiež sa kladie dôraz nielen na ekologickú prevádzku a výrobu vozidiel, ako aj na ich recyklovateľnosť. Trendom poslednej doby sú rôzne elektronické pomôcky ako je napr. adaptívny tempomat, dažďové senzory, bezklúčové štartovanie, nočné videnie, parkovací asistent a mnoho ďalších.
Súčasnosť
Počet osobných automobilov vo svete na 1000 obyvateľov:
601+
501 – 600
301 – 500
151 – 300
101 – 150
61 – 100
41 – 60
21 – 40
11 – 20
0 – 10
Automobil je v dnešnej dobe neodmysliteľnou súčasťou nášho moderného života. Najčastejšie býva poháňaný:
Okrem neoceniteľných predností a výhod však rozvoj automobilizmu prináša aj negatívne vplyvy a dopady na celú súčasnú spoločnosť, ale i budúce generácie – od hluku a vibrácií, cez znečisťovanie ovzdušia a vody, tvorbu odpadu a zaberanie pôdy, až po psychologické účinky.[5]
Nadmerná spotreba až plytvanie neobnoviteľnými prírodnými, najmä energetickými zdrojmi vyvoláva nutnosť hľadania účinných opatrení na zníženie zaťaženie životného prostredia a potrebu využívania obnoviteľných zdrojov. Príslušné orgány a výrobcovia motorových vozidiel k tejto problematike nie sú ľahostajní. Technický rozvoj smeruje správnym smerom a okrem iného sa orientuje najmä na: vývoj nových druhov motorov, zavádzanie elektroniky, znižovanie spotreby pohonných látok, znižovanie obsahu škodlivín vo výfukových plynoch, znižovanie dymivosti pri vznetových motoroch, znižovanie hlučnosti a hmotnosti vozidiel, zvyšovanie životnosti príslušenstva vozidla, recyklovanie odpadu a zabezpečovanie plynulosti premávky (výstavba diaľnic a pod.).
Bežný motorista môže k ochrane životného prostredia prispieť pri dodržiavaní správnej techniky jazdy a pravidiel cestnej premávky, ďalej pri znižovaní škodlivín vo výfukových plynoch a recyklácii odpadu. Moderný spôsob života a jeho vymoženosti nie je možné vrátiť späť, ale treba ich využívať účelne a ohľaduplne k prírode.[5]
Karoséria je nosná časť vozidla pre prepravované osoby a ich batožinu a pri samonosnej karosérii slúži na upevnenie časti podvozku a hnacej sústavy. V prípade, že sú časti strojového podvozku montované priamo na karosériu, hovoríme o bezrámovej karosérii, čo je dnes bežný typ karosérii.
Príslušenstvom vozidla sú pomocné zariadenia, prístroje a prostriedky s vozidlom pevne spojené a pre činnosť vozidla nevyhnutné (elektrické zapaľovanie, štartovanie, osvetlenie, chladenie a iné). Výstroj vozidla sú zariadenia, prístroje a pomôcky s vozidlom pevne spojené a pre prevádzku vozidla predpísané alebo účelné (napr. stierače, spätné zrkadlá, rýchlomer, slnečná clona a iné).[5]
Výbava vozidla sú prostriedky a pomôcky na údržbu a ošetrovanie vozidla, ktoré nie sú s ním spojené (napr. náradie, náhradné súčiastky, hasiaci prístroj, snehové reťaze a iné). Povinná výbava auta obsahuje autolekárničku, reflexný odev, prenosný výstražný trojuholník, zdvihák, kľúč na matice a skrutky kolies, ako aj náhradné koleso s diskom a pneumatikou (príp. defekt sprej).[6]
Usporiadanie s motorom vpredu a predným náhonom (najčastejší druh)
Usporiadaním automobilu rozumieme rozdielne umiestnenie hnacej sústavy vzhľadom k nápravám vozidla. Usporiadanie je veľmi rozmanité a do značnej miery ovplyvňuje jazdné vlastnosti vozidla. Poznáme tri základné druhy usporiadania automobilu:
Motorové vozidlá všetkých kategórií majú základné ovládacie mechanizmy podľa účelu rovnaké. Len usporiadanie je rozdielne podľa druhu a konkrétneho vyhotovenia automobilu. Medzi základné ovládače sa zaraďuje:
spojkový pedál – slúži na dočasné odpojenie motora od prevodovky a používa sa pri rozjazde, radení prevodových stupňov a pri zastavení
brzdový pedál – používa sa na zníženie rýchlosti alebo zastavenie vozidla
pedál akcelerátora (plynu) – reguluje rýchlosť vozidla a otáčok motora, dávkujeme ním množstvo zápalnej zmesi
radiaca páka prevodových stupňov – slúži na zaradenie potrebného prevodového stupňa
páka parkovacej (ručnej) brzdy – slúži najmä na zaistenie stojaceho vozidla, pri poruche brzdového systému slúži ako núdzová brzda
volant – používa sa pri zmene smeru jazdy a na udržanie smeru jazdy.[8]
Podľa charakteristických rozmerov sú osobné automobily rozdelené do tried (mini, nižšia, nižšia stredná, stredná trieda, vyššia stredná, vyššia a luxusná). V súčasnosti je možné pozorovať tendenciu neustáleho nárastu tak veľkosti automobilov, ako aj výkonov ich motorov. Hranice jednotlivých tried sa preto stále posúvajú.
Automobily v priebehu svojho vývoja neustále zväčšovali aj svoju rýchlosť a efektívnosť. Rýchlosť 100 km/h prekonal v roku 1899 elektromobil La Jamais contenu od Camille Jenatzyho. Rýchlosť 200 km/h prekonal v roku 1906 parný automobil firmy Stanley Brothers riadený Fredom Marriottom. Rýchlosť 1000 km/h prekonal v roku 1970 automobil s raketovým motoromThe Blue Flame firmy Reaction Dynamics riadený Garym Gabelichom. Rýchlosť zvuku prekonal v roku 1997 automobil ThrustSSC, čo je dosiaľ platný rekord.
Roku 1986 bolo na svete približne pol miliardy automobilov a roku 2010 miliarda.[9] V roku 2015 potom 947 miliónov osobných áut a 335 miliónov nákladných áut.[10] V Európskej únii vzrástol počet osobných áut zo 163 miliónov v roku 1990 na 254 miliónov v roku 2015 (teda nárast o 55%).[11]
Prudký rozvoj motorizmu a automobilového priemyslu má veľký dopad na svetovú ekonomiku. Negatívny vplyv na výrobu automobilov majú ekonomické krízy. V dôsledku ekonomickej krízy v roku 2008 celkovo prudko klesol dopyt po nových automobiloch, avšak vzrástol dopyt po najmenších vozidlách najmenej o 20 až 25%.
Slovensko
Prvé automobily so spaľovacím motorom sa na Slovensku objavili už na konci 19. storočia, no až v storočí nasledujúcom sa automobily rozšírili. Prvé vozidlá sa objavili v Bratislave, kde ich už v 1. desaťročí 20. storočia používali majetnejší podnikatelia a predstavitelia šľachty. Jedným z prvých automobilov, jazdiacich v uliciach Prešporku, bol parný automobil grófa Batthányho, ktorý na cesty z Kopčian využívali jeho úradníci.[12] V tomto období bolo v celom Rakúsko-Uhorsku iba 90 vozidiel (v žilinskom okrese bol 1 automobil, v roku 1912 boli 4), no do roku 1910 ich počet narástol už na 250. Práve v roku 1910 bola prijatá aj prvá vyhláška (č. 57000), ktorá stanovila základné pravidlá cestnej premávky. V roku 1918 bolo na Slovensku registrovaných 143 a v roku 1930 už 9071 automobilov.[13]
Bratislavská automobilová dopravná spoločnosť zriadila prvú autobusovú linku na Železnú studničku. Dva omnibusy pre 8 cestujúcich premávali od 8. septembra1904 z Hurbanovho námestia[12] počas letnej sezóny, pričom danú trasu prešli za 25 minút. O rok neskôr vozidlá pre zlý stav cesty premávali len k Červenému mostu, no už v roku 1906 spoločnosť zanikla, čím bola ukončená i doprava.[12] Zaujímavosťou je, že prvá taxislužba sa v Bratislave objavila už pred rokom 1910 a od augusta tohto roku boli na službu využívané popri fiakroch aj automobily. Prvými boli vozidlá značky Laurin & Klement a ich stanovište bolo na Hviezdoslavovom námestí. V roku 1912 bolo v meste už 11 taxíkov. V roku 1913 mesto zakúpilo prvý hasičský automobil značky Fiat.[12]
Na Slovensku sa v roku 2011 vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel[14] a v nasledujúcich rokoch produkcia prekročila 1 milión kusov. Problémom mnohých veľkých miest sú v posledných rokoch dopravné nehody a zápchy.
↑GASNIER, Matt. Slovakia Full Year 2023: Skoda Octavia signs first win in 6 years [online]. bestsellingcarsblog, 2024-01-26, [cit. 2024-07-22]. Dostupné online. Archivované 2024-07-22 z originálu. (po anglicky)
↑ abAuta - Historia [online]. auta555.estranky.sk, [cit. 2019-08-26]. Dostupné online.
↑ abPATURI, Felix, Ed. Bodo Harenberg, redakcia Dušan Kubálek; preklad Daiela Řezníčková. Kronika techniky. 1. vyd. Praha : Fortuna Print, 1993. S. 334-547.
↑ abcdTVORÍK, Ľubomír. Učebnica pre šoférov a autoškoly. 2. vyd. Bratislava : Vydavateľ Ing. Miroslav Mračko, 2015. S. 495.
↑Povinna výbava auta 2018 v SR | Čo má obsahovať? [online]. www.povinna-vybava-auta.sk, [cit. 2019-08-26]. Dostupné online.
↑JAN, Zdeněk - ŽĎÁNSKÝ, Bronislav. Výkladový automobilový slovník. 3. vyd. Praha : Computer Press, 2008. S. 244.
↑VLK, František. Automobilová technická příručka. 1. vyd. Brno : Prof. Ing. František Vlk, DrSc., nakladatelství a vydavatelství, 2003. S. 780.
↑World Vehicle Population Tops 1 Billion Units [online]. WardsAuto, 2011-08-15, [cit. 2019-08-27]. Dostupné online. (po anglicky)
↑• Number of vehicles in use worldwide 2015 | Statista [online]. www.statista.com, [cit. 2019-08-27]. Dostupné online.
_IMG_9488_(cropped).jpg)
