úmyselný pohyb (jazda, plavba, let) dopravných prostriedkov po dopravných cestách alebo činnosť dopravných zariadení, ktorými sa uskutočňuje preprava[1]
odvetvie národného hospodárstva zabezpečujúce prepravu (premiestňovanie) osôb, vecí, správ a podobne[2]
Charakteristika
Objektom môžu byť predmety, osoby, ale napríklad aj informácie alebo energia. Doprava informácií sa zvyčajne vydeľuje ako samostatný odbor, komunikácia a telekomunikácie. Druhom dopravy je takisto prenos elektrickej energie. Tento článok sa ďalej zaoberá najmä dopravou predmetov a osôb.
Najstarším spôsobom dopravy je chôdza. V rozvinutých krajinách sa ľudia pešo dopravujú skôr na kratšie vzdialenosti, a chôdza na dlhšie vzdialenosti je spôsobom oddychu a trávenia voľného času (pešia turistika). Ľudia takisto doteraz nosia náklady v náročnom teréne (nosiči v horách).
Ďalším historickým spôsobom dopravy je využitie zvierat, na jazdu, nosenie alebo ťahaniu nákladu.
Dopravu považujeme za tzv. jej funkciu vyvolanú na území, pretože ľudské aktivity sú priestorovo rozmiestnené a jej nutnosť dopravných väzieb medzi nimi.
Medzi základné funkcie patria napr.:
bydlisko
pracovisko
kultúra
obchody
Doprava teda nie je základnou funkciou mesta ale je týmito základnými funkciami vyvolaná. Vyvoláva ju priestorová odľahlosť týchto funkcií.
Premiestňujeme sa preto, že musíme, a nie, že chceme.
Doprava vyvoláva celý rad nákladov. Časť z nich platí používateľ, motorista, daňami v cenách PHM, cestujúci verejnej dopravy v cestovnom. Avšak používateľ zaplatí len niektoré náklady.
Tie ostatné, ktoré sa označujú ako externé náklady – externality zaplatí každý daňovník bez ohľadu na to, či a ako využíva ten – ktorý druh dopravy.
Ide vlastne o presun nákladov na iných. Je to prejav nedokonalosti trhu.[4]
↑KALAŠOVÁ, Alica; MIKUŠOVÁ, Miroslava. Bezpečnosť cestnej dopravy a dopravná psychológia. 1. vyd. Univerzitná 8215/1 Žilina : Žilinská univerzita v Žiline, 2017. ISBN 978-80-554-1329-7.
