Okresný súd vo Vranove nad Topľou je jeden z 54 okresných súdov na Slovensku. Znamená to, že je prvostupňovým súdom a podlieha pôsobnosti Krajského súdu v Prešove.
Budovu súdu môžete nájsť na ulici M. R. Štefánika (v tesnej blízkosti Mestského domu kultúry a Vranovskej nemocnice).
Vranov nad Topľou bol sídlom okresného kráľovského súdu II. triedy, do pôsobnosti ktorého patrili iba menšie civilné a trestné súdne záležitosti už pred rokom 1867. Takmer tri desaťročia na jeho čele stál Anton Antalóc.
V apríli 1901 bol za nového okresného kráľovského sudcu vymenovaný Dr. Dezider Körtvélyessy, dovtedy pôsobiaci vo funkcii podpredsedu prešovského súdu. Vo Vranove pôsobil krátko, keďže už pred rokom 1905 novým sudcom bol Béla Kail. Nepochybne k známym Vranovčanom a sudcom patril i Dr. Václav Jiroudek, ktorý od roku 1927 zastával funkciu tajomníka Matice slovenskej vo Vranove. O tri roky už ako prednosta súdu i obecným zastupiteľstvom zvolenú školskú stolicu.
V minulosti bol okresný kráľovský súd umiestnený v nevyhovujúcej budove bývalého kláštora pavlínov (dnes kláštor opäť slúži kňazom pavlínskej reholi), ktorej vlastníkom bolo gréckokatolícke biskupstvo.
Problémy, s ktorými sa nová Československá republika stretávala neobišli ani malé mesto na Zemplíne. So vznikom nového štátu museli všetci ústavní činitelia a predstavitelia orgánov štátnej správy skladať sľub vernosti.
To sa stretlo s veľkým nepochopením vranovských úradov v našom meste i celej republike. Okresný súd sa však nezaradil medzi tieto inštitúcie a poukázal dostatočnú lojálnosť voči novej republike.
Vysoký dôstojník četnictva 26. júna pre Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska zasiela tento list: „Okresný súd so starými sudcami ďalej účinkuje. Hlavný sudca, ktorý požíva trojmesačnú dovolenku je slovenského pôvodu a podľa osvedčenia hlavného slúžneho bude dobre upotrebiteľný len čo príde“.
Politické procesy v 50. rokoch 20. storočia v čase socializmu sa nevyhli ani nášho mesta. Z rozhodnutia rady KNV v Prešove bolo ONV uložené, aby už v mesiaci máji 1951 uskutočnili s dedinskými boháčmi „verejné pojednávanie v každom okrese za spoluúčasti KV KSS, DHPV, IX. A X. referátu KNV, ako aj za spoluúčasti masových organizácií“.
Takto postupoval v septembri 1951 aj Okresný súd vo Vranove, keď „na verejných procesoch vo Vranove odsúdil škodcov a sabotérov budovateľského úsilia nášho pracujúceho ľudu, dedinského boháča a údajného špekulanta Ladislava Bodora a Ján Lapčáka“.
V nasledujúcich rokoch prebiehali ďalšie a ešte horšie súdne procesy pod taktovkou komunistickej strany.
V takomto krajne nepriaznivom ovzduší, v podmienkach stupňujúceho sa násilia a nezákonnosti, objavili sa už na jar 1951 najprv v spravodajstve „štvavých“ zahraničných vysielačok, ale neskôr aj v celoštátnych masovokomunikačných prostriedkoch, správy o pôsobení „ozbrojených formácií politiky namierenej proti komunistickému – červenému režimu“ na Slovensku a osobitne vo Vranovskom okrese. Založenie organizácie s takýmto poslaním – Bielej légie - v obci Čaklov pri Vranove bolo spájané s Michalom Mihalkom ml. Čaklovská organizácia združovala viac ako 60 členov a mala ambície byť „svojpomocným hnutím obyvateľstva na ochranu ľudských práv proti komunistickému štátnemu teroru“.
V súčasnosti pracuje na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou cca desať sudcov, ktorí rozhodujú prevažne v občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestnoprávnych veciach. Na základe jeho rozhodovacej činnosti spadá tento prvostupňový súd pod Krajský súd v Prešove.
Súradnice: 48°53′11″S 21°41′18″V / 48,886343°S 21,688248°V / 48.886343; 21.688248