Nebeské kráľovstvo (Kráľovstvo nebeské) al. Nebeská ríša (po gr. basileia tôn ouranôn) alebo Božie kráľovstvo (po gr. basileia tou theou) je významný pojem židovského a kresťanského náboženstva.
Pojem treba predovšetkým chápať ako „vládu nebies (Boha)“ a nie ako „kráľovstvo v nebi“.
U židov je to večná ríša spravodlivosti (na konci sveta), ktorá vznikne formou rozsiahleho božieho súdu a viditeľného prevzatia vlády Jahvem. Pôvodne je v Starom zákone pojem myslený ako protiklad cudzej nadvlády (Babylončania, Peržania, Rimania) v Izraeli, ako aj „zabudnutia na“ Boha v Izraeli. Spomenutý Boží súd potrestá narušiteľov Zákona a pohanov, „spravodliví“ však získajú prístup do Nebeského kráľovstva. Ján Krstiteľ ešte používal tento koncept Nebeského kráľovstva.
V Novom zákone a kresťanstve je to naopak stav aktuálny (nie budúci) – nová skutočnosť (vláda Božia) charakterizovaná Božím prísľubom spasenia ľudstva, ktorá začala príchodom Ježiša na svet a ktorá bude dokonaná posledným súdom. Inými slovami ide o stav konečného vykúpenia ľudstva, pretože zmŕtvychvstaním Krista – zosobnenia vlády Božej - sú veriaci „automaticky“ vykúpení.
V rímskokatolíckej teológii pojem môže označovať aj cirkev. Protestanti však veria, že cirkev je len nástroj, ktorým sa Nebeské kráľovstvo prejavuje, a že teda nie je jeho synonymom.