| Národný park Nízke Tatry
|
| Národný park
|
|
|
| Štát
|
 Slovensko
|
| Regióny
|
Žilinský, Banskobystrický, Prešovský
|
| Okresy
|
Banská Bystrica, Brezno, Poprad, Liptovský Mikuláš, Ružomberok
|
|
|
| Pohorie
|
Nízke Tatry
|
| Rieka
|
Váh, Hron, Hnilec
|
|
|
| Súradnice
|
48°56′0″S 19°36′0″V / 48,93333°S 19,60000°V / 48.93333; 19.60000
|
| Najvyšší bod
|
Ďumbier
|
| - výška
|
2 043 m n. m.
|
|
|
| Rozloha
|
728,42 km² (72 842 ha)
|
| - ochranné pásmo
|
1 101,62 km² (110 162 ha)
|
|
|
| Vznik
|
14. jún 1978
|
| Správa
|
Správa NAPANT
|
| - Sídlo správy
|
Banská Bystrica
|
|
|
|
Poloha v rámci Slovenska
|
|
|
| Wikimedia Commons: Low Tatras
|
| Webová stránka: www.napant.sk
|
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
|
| Freemap Slovakia: mapa
|
| OpenStreetMap: mapa
|
|
|
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
|
|
|
Národný park Nízke Tatry (skr. NAPANT) je národný park na strednom Slovensku medzi údoliami riek Váh a Hron. Národný park a jeho ochranné pásmo zaberá celé horské pásmo Nízkych Tatier. Má rozlohu 728 km² a jeho ochranné pásmo 1 102 km², čím je to rozlohou najväčší národný park na Slovensku.
Poloha
Rozkladá sa na území Banskobystrického (okres Banská Bystrica a Brezno), Žilinského (okres Ružomberok a Liptovský Mikuláš) a Prešovského kraja (okres Poprad). Park bol založený v roku 1978 a spočiatku zaberal plochu 811 km² a ochranné pásmo 1 240 km², spolu 2 051 km². Jeho hranice boli upravené v roku 1997, kedy bola jeho celková plocha zredukovaná na 1 830 km².
Najvyšší vrch je Ďumbier 2 043 m n. m. Pod vrchom Kráľova hoľa pramenia štyri slovenské rieky, Váh, Hron, Hnilec a Hornád.
Flóra a fauna
Dominujúcim rastlinným spoločenstvom v NP Nízke Tatry je les, ktorý pokrýva asi 70% z celkovej rozlohy. Plošne najrozšírenejšie sú zmiešané lesy s bukom lesným (Fagus sylvatica), jedľou bielou (Abies alba), smrekom obyčajným (Picea abies), javorom horským (Acer pseudoplatanus), javorom mliečnym (Acer platanoides) a jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior), ktoré prevládajú v západnej a južnej časti národného parku.
Približne od 1500 m n.m. začínajú porasty kosodreviny, ktoré boli na mnohých miestach v minulosti činnosťou človeka odstránené. Vďaka hustým a vzájomne poprepletaným konárom kosodreviny v tejto zóne môžeme vidieť len málo vzrastom vyšších druhov, najčastejšie sú brusnica čučoriedková i obyčajná (Vaccinium myrtillus, V. vitis-idaea) a tráva metluška krivolaká (Avenella flexuosa).
Veľmi hodnotná a zaujímavá flóra je na vápencových bralách a sutinách. V oblasti Demänovských vrchov a Salatína sú prítomné všetky typické druhy rastlín, ktoré na Slovensku možno vidieť v týchto biotopoch. Horné okraje skál zaberajú presvetlené reliktné porasty borovice lesnej (Pinus sylvestris) s poniklecom slovenským (Pulsatilla slavica), ranostajom pošvatým (Coronilla vaginalis), dušovkou alpínskou (Acinos alpinus).
Rôznorodé typy biotopov, členitý reliéf, rozľahlosť a neprístupnosť niektorých častí územia podmieňuje aj druhovú pestrosť živočíšstva.
Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné. Domov tu nachádzajú vzácne druhy hmyzu a iného drobného živočíšstva, ale i veľké cicavce, vzácne šelmy a početné vtáctvo.
Medzi najznámejšie živočíchy Nízkych Tatier patrí kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica). Súčasná populácia kamzíka v Nízkych Tatrách žije vyše 30 rokov. Je potomstvom 30 jedincov, ktoré boli do tohto územia postupne umelo vypustené z Vysokých a Belianskych Tatier v polovici 70-tych rokov 20. storočia.
Geomorfológia
Nízke Tatry sú geomorfologicky jednotný celok. Z hľadiska geologickej stavby patria k dvom odlišným pásmam centrálnych Západných Karpát. Západná ďumbierska časť (Ďumbierske Tatry, najvyšší vrch Ďumbier 2 043 m n. m.) patrí k pásmu jadrových pohorí, východná kráľovohoľská časť (Kráľova hoľa) k veporskému pásmu. Obe časti sú od seba oddelené sedlom Čertovica.
Zdroj
