Oblasti odstúpené Fínskom Sovietskemu zväzu na jar 1940.
Moskovská mierová zmluva bola podpísaná Fínskom a Sovietskym zväzom12. marca1940. Ukončila tak 100 dní trvajúcu zimnú vojnu. Výsledkom zmluvy boli pripojené niektoré územia Fínska k Sovietskemu zväzu a vyvolala evakuáciu fínskeho a karelského obyvateľstva z týchto oblastí. Bola však zachovaná fínska nezávislosť a ukončené pokusy ZSSRanektovať Fínsko.
Pozadie udalostí
Fínska vláda dostala prvé predbežné mierové podmienky od Sovietskeho zväzu (cez Štockholm) 29. januára. Do tej doby bojovala Červená armáda s cieľom zabrať celé Fínsko. Pretože ale nedokázala sovietska armáda zlomiť fínsky odpor a ZSSR potreboval ukončiť vojnu s Fínskom, aby mohol sústrediť svoju pozornosť na iné územia (pobaltské štáty, Besarábia), bola sovietska vláda pripravená zmierniť svoje požiadavky. Teraz žiadala od Fínska Karelskú šiju, vrátane mesta Viipuri (dnešný Vyborg, vtedy druhé najväčšie fínske mesto), a fínsky breh Ladožského jazera. Polostrov Hanko mal byť prenajatý Sovietskemu zväzu na 30 rokov.
Fínsko odmietlo tieto požiadavky a zosilnilo svoje žiadosti o vojenskú podporu zo strany Švédska, Francúzska a Spojeného kráľovstva. Hoci malo Fínsko len minimálnu šancu odrážať sovietsku armádu dlhšiu dobu (najmä vo svetle blížiacej sa jari), stále panovala nádej, že Spoločnosť národov zakročí v prospech Fínska. Pozitívne signály (hoci premenlivé) z Francúzska a Británie a realistickejšie očakávanie vojenských jednotiek zo Švédska, pre ktoré boli vypracované plány v priebehu 30. rokov, boli ďalším dôvodom na nereagovanie na sovietske návrhy.
6. marca fínska delegácia s predsedom vlády, ktorým bol Risto Ryti, odcestovala do Moskvy. Počas rokovaní prelomila Červená armáda fínske obranné postavenia okolo Tali a hrozila obkľúčením Viipuri.
Mierová dohoda bola podpísaná večer 12. marca moskovského času, t. j. o 01:00 hodin 13. marca fínskeho času. Boje sa skončili o 11:00 fínskeho času.
Fínsko muselo odstúpiť takmer celú Karéliu (s centrom svojho priemyslu, vrátane mesta Vyborg/Viipuri, vtedajšieho druhého najväčšieho fínskeho mesta; dokopy skoro 10 % svojho územia), hoci ešte stále veľká časť bola pod kontrolou fínskej armády. Vojenské jednotky a zvyšní civilisti boli narýchlo evakuovaní za nové hranice. 422 000 Karelov, 12 percent fínskeho obyvateľstva, stratilo svoje domovy.
Zaujímavé je, že Petsamo (dnešná Pečenga), ktoré Sovieti obsadili, zostalo podľa mierovej zmluvy súčasťou Fínska, hoci sovietski civilisti ju mohli využívať ako voľný priechod do Nórska.
ZSSR ďalej požadoval, aby všetko vybavenie na odstúpenom území bolo ponechané. Tak prišlo Fínsko o 75 lokomotív, 2 000 vagonov, niekoľko osobných aj nákladných automobilov a lodí. Priemyselná oblasť v meste Enso, ktorá bola na fínskej strane hranice, vytýčenej mierovou zmluvou, bola tiež čoskoro odstúpená Sovietskemu zväzu.
Dôsledky zmien hraníc
pred vojnou bolo Fínsko popredným výrobcom vysoko kvalitnej drevnej buničiny, ktorá bola dôležitou surovinou pre výbušniny. Vrátane tovární v Enso. Sovietsky zväz získal 80 % fínskej výrobnej kapacity.
Fínsko muselo odovzdať 1/3 vodných elektrární, hlavne na rieke Vuoksi, pretože priemysel v Leningrade trpel 20 % nedostatkom elektriny.
veľká časť najobývanejšieho južného regiónu, ktoré zostalo Fínsku, bola spojená so zvyškom Fínska jazerom Saimaa a systémom kanálov. Ten ústi do Fínskeho zálivu vo Vyborgu, podľa zmluvy odstúpenom ZSSR. Tým bola vážne narušená sieť vodných ciest vo východnom Fínsku.
Karélia je považovaná za srdce a kolísku fínskej kultúry. Pred zimnou vojnou Sovieti ovládali južnú časť Karélie a zachádzali s tu žijúcimi Fínmi ako ostatnými menšinovými národmi ZSSR. Podľa zmluvy bol aj zvyšok Karélie odstúpený ZSSR. Tak vznikla „karelská otázka“.
Sympatie sveta voči Fínsku mali malý efekt. Isté horké sklamanie sa stalo spoločným rysom fínskeho pohľadu na ostatné národy, hlavne na Švédov, ktorí spočiatku ukázali sympatie, ale žiadnu ochotu významnejšie pomôcť Fínsku vojensky neprejavili.
Kruté podmienky prinútili Fínov hľadať podporu v Nemecku a ospravedlňovali ich túžbu po pomste. Nakoniec to umožnilo prežitie Fínska v 2. svetovej vojne.
Iba o rok neskôr, v júni 1941, bol vojnový stav medzi Fínskom a ZSSR obnovený. Rozpútala sa pokračovacia vojna.
