Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
Madame de Pompadour zomrela 4 roky pred jeho dokončením a zámok neskôr vlastnila jej nástupkyňa Madame du Barry. Po nástupe 20-ročného Ľudovíta XVI. na trón v roku 1774 dostala zámok a okolitý park 19-ročná kráľovná Mária Antoinetta na svoje výhradné použitie a zábavu.
Zámok Malý Trianon je známym príkladom premeny rokokového štýlu z prvej polovice 18. storočia k viac striedmemu a noblesnému neoklasickému štýlu 60. rokov 18. storočia.
Exteriér zámku je jednoduchý a elegantný, architektonicky presný a vysoko originálny. Malý Trianon priťahuje záujem svojimi štyrmi fasádami, ktoré boli premyslene navrhnuté k tej časti panstva, kde naplno vyniknú. Prevažuje korintský charakter s dvoma oddelenými a s dvoma spojenými stĺpmi, stĺpy taktiež obklopujú nádvorie a skleníky Ľudovíta XV.
Mária Antoinetta prišla do Malého Trianonu nielen preto, aby unikla formálnosti kráľovského dvora, ale aby sa aj striasla bremena kráľovskej zodpovednosti. Všetko bolo „par ordre de la Reine“ (na základe kráľovninej vôle). Nikomu nebolo dovolené vstúpiť do sídla bez kráľovninho výslovného dovolenia. Do zámku mohli vstúpiť bez povolenia iba kráľovnine obľúbenkyne - Mária Lujza Savojská (kňažná de Lamballe) a Gabriela de Polastron (vojvodkyňa de Polignac).
Dom intimity a radosti bol navrhnutý tak, aby ponúkal čo najlepšiu vzájomnú komunikáciu medzi hosťami a sluhami. Vo vnútri kráľovninho apartmánu sa dá postrehnúť neustála potreba súkromia: výzdoba jej budoáru zobrazuje vynaliezavý unikát tej doby, zrkadlové tabule sa dajú otočiť tak, aby zakryli okná. Jej spálňa aj keď je jednoduchá, je veľmi elegantná a zariadená nábytkom od Georga Jacoba a Jeana Henri Riesenera. Tapety dal vytlačiť Jean-Baptiste Pillement.
