Známy pre svoju kreativitu a schopnosť dostať sa okolo obrancov z krídelného priestoru, je Figo považovaný za jedného z najlepších hráčov jeho generácie.[1][2][3] Jeho 106 asistencií v La Lige po Lionelovi Messim najviac v histórií.[4] V roku 2000 vyhral Zlatú loptu, v roku 2001 Futbalista roka FIFA a v roku 2004 bol Pelém vybratý do zoznamu FIFA 100 pre svetovo najlepších žijúcich futbalistov.[5] Figo je jedným z mála hráčov, ktorý hrali za FC Barcelonu a Real Madrid. Jeho kontroverzný prestup v roku 2000 z Barcelony ku najväčšiemu rivalovi Realu Madrid bol v tom čase svetový rekord, keď prestúpil za 62 miliónov €.[6]
Figova kariéra začala v lisabonskom klube Sporting, klub z ktorého vyrástli mnohé futbalové hviezdy. Portugalsko reprezentoval už v kategóriách do 16 a do 20 rokov. Bol členom tzv. zlatej generácie portugalských talentov, do ktorej patrili aj hráči ako Rui Costa, či Joao Pinto.[7][8]
Po tomto úspešnom pôsobení v Sportingu v roku 1995 mal prestúpiť do jedného z talianskych klubov; Juventus Turín, alebo Parmy. Figo podpísal zmluvy s obidvomi klubmi,[9] z čoho dostal zákaz dvojročného pôsobenia v Taliansku.[10]
Nakoniec v roku 1995 Figo prestúpil do tímu FC Barcelona, ktorý v tom čase koučoval Johan Cruijff. Počas svojho pôsobenia v Barcelone sa stal miláčikom fanúšikov a kapitánom tímu. Práve tu odštartoval svoju hviezdnu kariéru. V sezóne 1995-96 vyhral Pohár víťazov pohárov UEFA a dva tituly v lige. Spolu za Barcu odohral 172 zápasov, v ktorých strelil 30 gólov.
V roku 2000 prestúpil za v tom čase rekordnú sumu £38.7 miliónov do Realu Madrid. Tento ťah negatívne vnímali fanúšikovia, prestupom do tímu španielskeho rivala sa stal jeden z hráčov, ktorý fanúšikovia katalánskeho klubu najviac neznášali.[11] V sezóne 2001/02 sa s Realom Madrid tešil z víťazstva v prestížnej Lige majstrov.
Na Eure 2004 bol kapitánom portugalskej reprezentácie. S tímom sa prebojoval až do finále, ale rovnako ako v otváracom zápase šampionátu podľahli Grécku, tento raz 1-0. V 5 zápasoch nedal ani jeden gól a po šampionáte oznámil koniec reprezentačnej kariéry.
V roku 2005 po príchode brazílskeho trénera Luxenburga a anglického stredopoliara Davida Beckhama sa Luis Figo rozhodol odísť do talianskeho klubu Inter Miláno a podpísal zmluvu na dva roky. Svoj posledný zápas odohral 31. mája2009.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Luís Figo
Referencie
↑BBC SPORT EURO2000 SQUAD Luis Figo [online]. Londýn: BBC, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
↑BBC SPORT | FOOTBALL | Figo best in world [online]. Londýn: BBC, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
↑SITA. Luís Figo: Francúzsko nie je našou čiernou beštiou. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2016-07-09. Dostupné online [cit. 2022-04-11]. ISSN1336-197X.
↑Crisis? What crisis? Harmony restored as Barcelona close gap on Madrid [online]. goal.com, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
↑BBC SPORT | Football | Pele's list of the greatest [online]. Londýn: BBC, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
↑Gareth Bale: The history of the world transfer record [online]. bbc.com, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
↑BBC SPORT | EURO2000 | PORTUGAL | Golden boys ready to shine [online]. Londýn: BBC, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
↑MARCA ARCHIVE. Twenty short-lived signings who didn't play for the clubs they joined [online]. marca.com, 2020-04-23, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
↑JONES, Michael. The flair and treachery of Luís Figo [online]. thesefootballtimes.co, 2016-06-21, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
↑Historical Player Profile: The Luís Figo Transfer Saga [online]. TotalBarca.com, 4.8.2011, [cit. 2011-10-23]. Dostupné online. Archivované 2013-07-29 z originálu. (anglicky)