Hyaluronan (vo forme soli hyaluronát alebo hyaluronan, v protonizovanej forme kyselina hyalurónová) je polysacharid, glykosaminoglykán, tvorený z opakujúcich sa jednotiek N-acetylglukozamínu a kyseliny glukurónovej (glukuronátu). Molekulová hmotnosť hyaluronátu je veľmi variabilná. V jednej molekule môže byť od 50 až 15 000 takýchto disacharidických podjednotiek a celková molekulová hmotnosť môže dosahovať až 6 MDa.
Hyaluronan je dôležitým komponentom extracelulárneho matrixu. Nachádza sa v celom organizme, telo človeka obsahuje asi 15 g. Koža obsahuje asi polovicu celkového množstva, ale v značnom množstve ho možno nájsť aj vo vnútrokĺbovom priestore, v sklovci oka či v pupočnej šnúre. Zaujímavé je, že niektoré baktérie tiež dokážu tvoriť hyaluronan, ktorý má pre nich ochranný význam, pretože vytvára kapsulu okolo celej baktérie.
Stmeľuje vrstvy spojivového tkaniva a napríklad zabraňuje látkam a baktériám prenikať cez tkanivo.
Hyaluronan má unikátne hygroskopické, reologické a viskoelastické vlastnosti. Vytvára veľmi viskózne gély, dokáže pohltiť až tisícnásobné množstvo kvapaliny.
Hyaluronan je dôležitý pri mnohých biologických a patobiologických procesoch, ako sú morfogenéza, oprava tkaniva a rast nádorov. Biologické vlastnosti hyaluronanu veľmi záležia od veľkosti polyméru. Vysokomolekulárny hyaluronan môže mať veľmi odlišné, dokonca opačné biologické vlastnosti ako nízkomolekulárny.
Hyaluronan je syntetizovaný na vnútornej strane plazmatickej membrány, rastúci reťazec je postupne pretláčaný cez bunkovú membránu. Enzýmy zodpovedné za syntézu hyaluronanu sa nazývajú hyaluronan syntázy. V ľudskom organizme existujú tri rôzne hyaluronan syntázy.
Enzým hyaluronidáza štiepi hyaluronan na menšie fragmenty hyaluronanu t.z. nízkomolekulárne hyaluronany poprípade oligosacharidy hyaluronanu. Hrá úlohu pri šírení bakteriálnej infekcie, umožňuje rast nádorov a prestup spermie cez stenu vajíčka. Používa sa aj v medicíne na zvýšenie priestupnosti tkanív.
Hyaluronan interaguje s receptormi na bunkách. Najznámejšie sú CD44 a RHAMM. Po naviazaní hyaluronanu tieto receptory prenášajú signál dovnútra bunky a tak bunka vie, že má v okolí hyaluronan a dokonca vie „zmerať“ aj jeho veľkosť.
Hyaluronan si našiel mnoho aplikácií v medicíne, napríklad pri operáciach oka, liečení osteoartritídy a obsahujú ho prípravky na hojenie zložitých a chronických rán.
Injekovaním modifikovaného hyaluronanu do kože a podkožia sa dosahuje vyhladzovanie vrások.
V zásade existujú dva hlavné spôsoby výroby hyaluronanu. Prvý a starší spočíva v extrakcii z kohútích hrebienkov. Navrhol ho slovenský chemik akademik Anton Blažej. Novšia biotechnológia je založená na fermentačnom procese pomocou nepatogénneho kmeňa baktérie Streptococcus sp.