Komjatice ležia na 48° 09' s. z. š. a 18° 11' v. z. d. Chotár obce sa rozprestiera vo výške 125 – 150 m n. m., stred obce má výšku 128 m n. m. Katastrálne územie obce má výmeru 3 076 ha (30 758 288 m²) a tvar pravouhlého trojuholníka (s preponou na juhu). Na východe Komjatice susedia s obcami Černík a Mojzesovo, na juhu s Lipovou – jej časťou Ondrochov, na západe s Rastislavicami, na severe s Veľkým Kýrom (predtým Milanovce) a na severovýchode s Vinodolom.
Geomorfologická charakteristika
Územie obce je súčasťou Podunajskej nížiny, ktorá sa skladá z celkov Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina – z jej časti Nitrianska tabuľa.
Na nižšie položenej Podunajskej rovine leží takmer celý intravilán obce, ktorý na severovýchode a juhovýchode lemuje rieka Malá Nitra (predtým Stará Nitra), pôvodné prietokové rameno rieky Nitry. Extravilán obce v tejto časti katastrálneho územia má rovinatý povrch s občasným miernymi zvlneniami. Rozlohou dva približne rovnako veľké celky oddeľuje v katastrálnom území obce priečny hlinitý svah (s porastom viniča), ktorý smeruje na sever až po mesto Nitra (súbežne s ním sa vinie štátna cesta Nové Zámky – Nitra). Na severe komjatický chotár hraničí s okresom Nitra. Terasovite vyvýšený extravilán na západe, ktorý má taktiež rovinatý povrch a miestami suché úvaliny, patrí aj s neveľkou časťou intravilánu do Podunajskej pahorkatiny. Komjatice ležia na nivách, ktoré vytvorili staré ramená rieky Nitry, a na rovinatých sprašových terasách, ich chotár má úrodné nivné, lužné a černozemné pôdy.
Malá Nitra (Niterka)
Vodné toky a plochy
Obcou Komjatice preteká Malá Nitra, pôvodné prietokové rameno rieky Nitry, s miestnym názvom Stará Nitra. Priteká od severu (od mesta Nitra), obteká takmer celý intravilán obce (zo severovýchodu a juhovýchodu), a odteká z nej na juhu (smerom k mestu Šurany). Na východe obce sa nachádza štrkovisko – vodná plocha s názvom Štrkáreň s rozlohou 33,9 ha. Ide o perspektívnu turisticko-rekreačnú destináciu vhodnú na kúpanie a vodné športy. V juhovýchodnej časti chotára obce sa nachádza nové menšie štrkovisko, nazývané Nová Štrkáreň. Obe vodné plochy vznikli ako bagroviská ťažbou štrkopieskov, ktorý sa z nich stále ťaží, a sú aj rybárskymi revírmi.
V chotári obce na nachádza niekoľko mŕtvych ramien rieky Nitry, spravidla vyschnutých alebo napĺňaných spodnou vodou len v rokoch výdatných na dážď. Najvýznamnejšou z nich je vodná plocha Kňazova jama – Torozlín, ktorá je chránenou prírodnou rezerváciou so vzácnou flórou (62 druhov) a faunou (vrátane výskytu na Slovensku unikátnej korytnačky močiarnej).[5]
Časti obce
Argentína, Hašardíky, Hoštáky, Kanada, Majír (Majer), Pri Cigáňoch, Vinohrady, Funduše (predtým Za Majírom), Sempíter
Komjatice sa prvý raz spomínajú v stredovekej listine z roku 1256 ako Kamnati.[6] Proprium Komjatice, v miestnom nárečí Komňatice, v sebe skrýva slovenské slovo „komnaty“ (plurál substantíva "komnata"). Podľa starších dokladov názov obce pôvodne znel Komňaty (Kamnati 1256, Komnyati 1343 a Komjatice 1808, so zmenou mň na mj).[7]SlovenskíjazykovedciJán Stanislav a Rudolf Krajčovičetymologicky vyvodzujú, že pôvodný tvar je Komňat-, potom Komjat-, resp. Komjatice.[8] R. Krajčovič objasňuje, že ide o význam slova komnata, ktoré pochádza z taliančiny, z apelatíva camniata vykurovaná izba, slov.komnata honosne vybavená izba; komnata v stredoveku bola „väčšia, pekne vybavená miestnosť vo väčšom dome alebo v paláci, vykurovaná otvoreným ohniskom, určená pre hostí.“ Čiže bola to usadlosť, kde boli viaceré domy bohato zariadené, vykurované, pripravené pre hostí.[7]
Na území Komjatíc sa našli doklady prítomnosti neandertálskeho pračloveka a pravekého človeka – lovca mamutov. K svetovým unikátom patrí rondel (kruhový útvar s priemerom 50 – 60 m), ktorý zaznamenali v ich katastrálnom území letecky a v ktorom sa našli aj nálezy z neolitu. Pravdepodobne slúžil na pozorovanie chodu Mesiaca a Slnka a je o 2 000 rokov starší ako kruhové stavby Stonehenge v Anglicku – považované za chrámy Slnka. Potvrdil ho až geologický výskum v roku 1997. Rondel v Komjaticiach má priemer 50 metrov a na jeho mieste sa našli pozostatky z rôznych období (neolitu, doby bronzovej a stredoveku). Keďže mal iba jeden vchod, jeho funkcia je diskutabilná. Nie je však vylúčené, že bol súčasťou väčšieho, klasického štvor-vchodového rondelu. [10] V stredoeurópskom kontexte sa vyníma zlomok nádoby z neskorej kamennej doby s postavou muža držiaceho žrebca (býka?) a kobylu (kravu?). Na Slovensku nemá obdoby aj osemhranný objekt z halštatskej doby, ktorý pripomína murované kostoly – kultové stavby (oktogén) známe najmä z Porýnia v Nemecku z rímskej doby.
Doklady kontinuity slovanského osídlenia
Obraz kaštieľa v Komjaticiach (Mlyn Café)
Doklady slovanského osídlenia v Komjaticiach siahajú až do najstarších čias usadenia sa Slovanov na území Slovenska (5. stor. – 7. stor. po Kr.) a nechýbajú ani z 8. storočia.[9] Už samotný názov Kamnati napovedá, že ide o staré slovanské sídlisko ležiace na diaľkovej ceste, kde sa pocestným mohlo poskytnúť ubytovanie, a v období stredoveku tu bola mýtna stanica.[11] Nález slovanského sídliska z veľkomoravskej doby posúva dejiny obce do 9. storočia. Pôvodná usadlosť vznikla neďaleko brány (Brencu 1156) do územného areálu Nitrianskeho hradu, do ktorej vstupovala dôležitá obchodná cesta vedúca od juhu pozdĺž Nitry.[7] Najvýraznejšie osídlenie je doložené v 9. a 10. storočia a naznačuje, že išlo o remeselno-výrobné centrum v zázemí nitrianskeho veľkomoravského sídla. Kontinuita staroslovenského osídlenia je na území obce doložená i po zániku Veľkej Moravy v 10.–13. storočí.[4] Svedčí o tom aj situácia na početných stredovekých sídliskách z 11.–13. storočia, ktoré boli zistené v Komjaticiach a okolí (Ondrochov-Lipová, Veľký Kýr, Branč, Nitriansky Hrádok).[9]
Obyvateľstvo
Počtom obyvateľov sa Komjatice radia medzi najväčšie slovenské obce. Obec má 4 235 obyvateľov, z toho 48,74 % žien a 51,26 % mužov (ŠÚ SR k 31. 12. 2007). Podľa Sčítania obyvateľov, domov a domácností 2001 mala obec 4 207 obyvateľov (51,72 % žien a 48,28 % mužov), z toho bolo ekonomicky aktívnych 2 059 obyvateľov (46,19 % žien a 53,81 % mužov), pracujúcich 1 458 (54,80 % žien a 45,20 % mužov) a nezamestnaných 481 (36,59 % žien a 63,41 % mužov). V obci bolo 1 294 domov, trvalo obývaných 1 146 domov.
Etnické a náboženské zloženie
Prevažná väčšina obyvateľov obce Komjatice sa hlási k slovenskej národnosti a vyznáva rímskokatolícke náboženstvo.
Etnické zloženie obyvateľstva (údaje ŠÚ SR z roku 2001)
Slováci – 98,05 %
Maďari – 0,69 %
Česi – 0,50 %
Rómovia – 0,24 %
Poliaci – 0,02 %
ostatní – 0,50 %
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (údaje ŠÚ SR z roku 2001)
Rímskokatolícke – 95,06 %
Evanjelické – 0,43 %
Gréckokatolícke – 0,07 %
Pravoslávne – 0,02 %
Ostatné – 0,31 %
Bez vyznania – 3,21 %
Nezistené – 0,90 %
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová baroková stavba s dvoma bočnými kaplnkami, polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1717.[12] Úpravami prešiel v roku 1821 a 1844. Poslednou obnovou prešiel v roku 2002.[13] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Kaplnky majú kazulové okná so šambránami a kužeľovými strechami. Veža vyrastá zo štítového priečelia, je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou.
Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety, trojloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1751-1755. Donátorom kostola bol Anton Grasalkovič. Klasicistickými úpravami prešiel v rokoch 1804, 1813 a 1846-1847.[14] V roku 1879 bola realizovaná nová veža.[15] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie kostola je členené pilastrami a ukončené trojuholníkovým štítom s párom nárožných vežíc. Veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu, je členená lizénovými rámai a ukončená ihlancovou helmicou.
Kostol sv. Petra a Pavla
Kostol sv. Alžbety
Interiér kostola
Pamätná fara Ondreja Cabana, dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena L z roku 1751. Úpravami prešla na konci 19. storočia a v roku 1965.[16] Objekt má hladké fasády, je ukončený polovalbovou strechou. Na fasáde je umiestnená pamätná tabuľa Ondreja Cabana od Spolku sv. Vojtecha z roku 1930.[17]
Kultúrny dom na Námestí Ondreja Cabana v Komjaticiach. Vľavo vchod do Obecnej knižnice v Komjaticiach
V Kultúrnom dome v Komjaticiach, ktorý bol sprevádzkovaný roku 1987, sa pravidelne konajú oslavy výročí obce a osobností, kultúrno-spoločenské programy, podujatia ZŠ O. Cabana s MŠ, aktivity miestnych združení a spolkov, zábavy pre starších a diskotéky pre mladých, ale aj programy hosťujúcich profesionálnych kultúrnych telies a umelcov. V priestoroch kultúrneho domu sídli Obecná knižnica v Komjaticiach, ktorej najstaršie tradície siahajú až do druhej polovice 19. storočia, keď významný slovenský kultúrno-osvetový činiteľ, spisovateľ a národovec, komjatický kňaz Ondrej Caban (* 1813 – † 1860) zriadil pri miestnej škole knižnicu pre žiakov i učiteľov zo širokého okolia. Knižničný fond dnešnej knižnice má vyše 22 tisíc zväzkov a využíva ho asi 400 čitateľov.[20]
Kultúrne a mediálne organizácie pôsobiace v obci.
IDEŠ Komjatice (2004 - súčasnosť; organizátor kultúrnych podujatí)
Združenie priateľov obce Komjatice (2005 - súčasnosť; kultúrny propagátor obce)
STUDIO STRELBA (2009 - súčasnosť; producent, vydavateľ, organizátor kultúrnych podujatí a projektov)
PARABOLÁNI (2011 - súčasnosť; organizátor prevažne kresťanských kultúrnych podujatí)
BustaOndreja Cabana na námestí v Komjaticiach, Autor: Mgr. art. Roman Hrčka, ArtD.
Najstaršie zaznamenané tradície organizovanej kultúrnej činnosti v Komjaticiach siahajú do prvej polovice 19. stor., keď sa na Vianoce roku 1843 hralo v obci v réžii komjatického kňaza O. Cabana prvé detské divadelné predstavenie hrané v slovenskej reči na vidieku – na území celého Slovenska s názvom Jozef a jeho bratia v Egypte.[21] Najstaršie tradície zborového spevu v obci sú spojené s menami učiteľov a organistov Jána Novotného (v obci pôsobil v rokoch 1876 – 1891) a Františka Lörincziho st. (* 1861 – † 1819), zakladateľa Komjatického spevokolu, ktorý sa zaznamenal do histórie náboženského zborového spevu nielen na území Slovenska, ale i v celom bývalom Uhorsku.[22] Na zač. 20. stor. bola už v Komjaticiach dychová hudba, ktorá absolvovala aj púť v Mariaceli (1907).[23]
Kultúrna činnosť od polovice 20. stor. po súčasnosť
Od polovice minulého storočia vznikali v Komjaticiach ochotnícke či neprofesionálne umelecké telesá, z ktorých viaceré sa úspešne prezentovali na rozličných súťažiach, prehliadkach a podujatiach nielen v obci a susedných obciach, ale aj v ponitrianskom regióne a neraz i v celoštátnom kontexte[24]:
Miestne folklórne telesá
Detský folklórny súbor Mladosť[25] pri Základnej škole Ondreja Cabana s MŠ udržuje a rozvíja komjatické tradície ľudového tanca, hudby a spevu. Založila ho roku 1965 jeho vedúca Magda Nováková. Súbor sa opakovane úspešne umiestňoval na okresných a regionálnych súťažiach a viackrát prezentoval na celoštátnych prehliadkach na Slovensku. Zapojil sa do celonárodného zberateľského hnutia detí Pri prameňoch krásy (1973), ktoré organizoval bývalý Osvetový ústav a pod vedením M. Novákovej zaznamenal 180 slovenských ľudových piesní, 70 tancov, 200 riekaniek a 5 rozprávok od národopisných informátorov z Komjatíc i obcí v okolitom regióne. Súbor účinkoval aj na Folklórnom festivale Východná (1975) či v Slovenskej televízii. Roku 2005 k 40. výročiu svojho vzniku súbor vydal CD Všetkým pre radosť s ukážkami komjatických tancov a zvykov. K unikátnym tancom patria botošový, kosový, zapichovanec či zajačí tanec, ktorý je zaznamenaný aj v publikácii Márie Mázorovej a Klimenta Ondrejku Slovenské ľudové tance[26], z ľudových piesní Angl-bangl – ftáčku či Heli, Heli, Helička. Súbor získal množstvo ocenení vrátane Zlatej plakety za zásluhy o rozvoj ZUČ na Slovensku (1985) a vďaka svojej dlhoročnej práci je zaznamenávaný v odbornej národopisnej a folkloristickej literatúre. Súbor aktuálne vedie Martina Kelemenová.
Ženská folklórna spevácka skupina Komjatičanka[27] pri Obecnom úrade Komjatice sa venuje interpretácii ľudových piesní so sprievodom akordeónu v podaní jej vedúcej Viery Cifrovej, sestry známej speváčky ľudových piesní Heleny Záhradníkovej. Do repertoára 11-člennej skupiny, ktorú V. Cifrová založila roku 1987, patria komjatické piesne, ale aj trávnice z jej rodiska Turzovky, a taktiež autorské piesne. Skupina a jej sólistky sa viackrát úspešne umiestili na okresných a regionálnych súťažiach a vystupovali aj na Folklórnom festivale Východná (2002). Roku 1998 zdokumentovalo Národné osvetové centrum v interpretačnom podaní Komjatičanky 25 piesní. Skupina sa venuje aj obradovému folklóru, napr. čepčenie nevesty prezentuje priamo na svadbách nielen v Komjaticiach, ale aj v okolitých obciach (Rastislavice, Veľký Kýr, Černík). V. Cifrová ako sólistka spievajúca slovenské ľudové i svoje autorské piesne získavala v okresnom kole súťaže v Melódie priateľstva v Nových Zámkoch opätovne prvé miesto, na Festivale hudobného folklóru dospelých v Nitre roku 2000 získala 2. miesto. Za dlhoročnú prácu s deťmi a mládežou a výchovno-vyučovacie výsledky bola viackrát vyznamenaná odborom školstva ONV a Okresným osvetovým strediskom v Nových Zámkoch a získala aj krajské vyznamenanie – Medailu za rozvoj Západoslovenského kraja. Viaceré z jej autorských piesní zľudoveli (Ach, mamička, mamka, V Komjaticiach pekný dom a i.). Podľa známeho hudobnéhoskladateľa a etnomuzikológa Alexandra Móžiho (* 1936 – † 2008)[28]„niektoré z nich nesú autorskú pečať vedúcej osobnosti“ a pre jej piesne je charakteristické, že „rada používa synkopy, radenie motívu do terciovej vzdialenosti, využíva lýdickú kvartu a pred koncom rytmickú argumentáciu, a to v melódii aj v texte.“
Spevácke zbory
Zmiešaný spevácky zbor O. Cabana[29] pri MO Matice slovenskej, ktorý založila roku 1990 jeho vedúca Viera Kelešiová, vystupuje s repertoárom národných a hymnických piesní ako Kto za pravdu horí či Hej, Slováci najmä na matičných podujatiach, ale aj ako chrámový zbor v komjatickom Kostole sv. Alžbety na zdôraznenie slávnostnosti kresťanských obradov, kde spieva napr. pašie na Kvetnú nedeľu, Veľký piatok alebo vystupuje na veľkonočných omšiach. Zbor zaznamenal vyše 300 vystúpení, naspieval viac ako 70 zborových piesní, s ktorými účinkoval na oslavách výročí národných dejateľov a na rozličných národných podujatiach nielen v okolitých slovenských obciach, ale aj na celoštátnych podujatiach Matice slovenskej.
Spevácky súbor Nádej[30] pri klube dôchodcov a ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Komjaticiach založila roku 1995 Magdaléna Nováková. Súbor vystupuje na podujatiach obce, ale aj na celoštátnych oslavách okrúhlych výročí SNP v Banskej Bystrici. Spieva národné, ľudové, povstalecké a ruské piesne. K jeho najvýznamnejším oceneniam patrí čestná medaila od Združenia vojakov a zahraničných armád na jubilejných oslavách 55. výročia SNP v Banskej Bystrici (2000).
Kresťanské spevokoly
Omše v miestnom kostole a významné kresťanské i obecné sviatky ako sú Vianoce, Veľká noc či hody obohacujú vystúpeniami kresťanské spevácke zbory a spevokoly pri komjatickej farnosti:[31]
Mládežnícky spevokol pri komjatickom Kostole sv. Alžbety, ktorý založila roku 1982 jeho vedúca Petronela Staríčeková; po ňom vznikol aj Spevokol detí a Spevokol dospelých.
Spevácky súbor Lupienky lásky, ktorý zložila roku 2001 z detí zo ZŠ O. Cabana s MŠ v Komjaticiach jeho vedúca Beáta Molnárová.
Tradícia populárnej hudby
V Komjaticiach vzniklo množstvo, najmä bigbítových, skupín populárnej hudby, pre viaceré z nich však bol príznačný aj repertoár ľudovej hudby, ako aj interpretácia pôvodnej slovenskej skladateľskej a textárskej tvorby miestnych skladateľov:[32]
Dennis and Snackes (big-beat; 1968 – 1969; vedúci Jaroslav Kamenický)
Rytmus (dixieland, popmusik aj ľudová hudba; 1973 – 1984; vedúci Vojtech Kresťanko)
Labyrint (pôvodné slovenské skladby a texty a zahraničné hity na čajových večierkoch; 1975 – 1979; vedúci J. Kamenický)
Úsvit (skladby domácich i zahraničných autorov na kvalitnej technickej úrovni a pôvodné zábavné slovo; 1977 – 1982; zakladateľ a vedúci J. Kamenický, od roku 1980 vedúci Peter (Anton) Behul, hosťujúci profesionál Ľudovít Kaufman)
Rafael (pred odchodom bubeníka Milana Perného do skupiny Úsvit pôsobili pod názvom Spektrum; domáce i zahraničné hity a vlastná tvorba skladateľa a textára Štefana Prešinského; – 1977 – 1983; vedúci Igor Machata)
Kvalt (domáce i zahraničné hity a Ľudová hudba, 1983 – 1984, vedúci Vladimír Leckéši)
Apendix (vlastné skladby, dobové hity a ľudovky; 1984 – 1986; vedúci Ján Behul)
Neptún (ľudové piesne a dobové hity; 1984 – 1986, vedúci Miroslav Dragúň)
Skupiny usporiadali v Komjaticiach aj dve stretávky bývalých a aktívnych hudobníkov (1987, 1989), na ktorých sa muzikanti prezentovali hudobnými vystúpeniami.
Súčasné hudobné skupiny a hudobníci v Komjaticiach
Ľudovít Kaufman (basgitarista art-rockovej skupiny AXXE)
Divadlo
Ochotnícke divadlo pôsobilo v Komjaticiach v rokoch 1843 až 1974 a bábkové v rokoch 1948 až 1954.
V súčasnosti sa obnovila tradícia ochotníckeho divadla pod názvom "KOMJATIČAN". Divadelný súbor je vedený pedagogičkou Marikou Dragúňovou Derďakovou a v októbri 2010 odohrali prvú hru s názvom "POPANŠTENÁ KOTRBA".
Výtvarníci a básnici pochádzajúci z Komjatíc/žijúci v Komjaticiach
Doc. Stanislav Harangozó, akad. mal. (* 1946)
Štefan Cifra, básnik (* 1960)
Štefan Chlústik (* 1930 – † 2008)
Štefan Moravčík, básnik (vlastní chatu v Komjaticiach, inšpirovaný Komjaticami napísal básne Búrka v Komjaticiach a Komjatice v daždi)
Július Venerka Komjáti (*1894 – † 1958), grafik
Marián Keleší, Marta Horníková, Mária Horňáková, Mgr. art. Peter Machata,
Doprava
Pohľad na zamrznutú železnicu za KomjaticamiŽelezničná stanica Komjatice
V obci sa nachádza niekoľko autobusových zastávok a železničná stanica. Železničná stanica Komjatice je súčasťou trate ŽSR č. 140 Nové Zámky – Prievidza. Železnica bola postavená železničnou spoločnosťou StEG (Rakúska spoločnosť štátnej dráhy) v roku 1876 na dve etapy (Šurany – Ivanka pri Nitre a Ivanka pri Nitre – Nitra). Predĺženie do Nových Zámkov nasledovalo až v roku 1900.[34] Pôvodné plány postavenia trate siahajú až do roku 1865. Ich realizácia bola pod taktovkou grófa Keglevicha a realizácia nebola úspešná pre nedostatok financií. Cez obec prechádza hlavná cesta Nové Zámky – Nitra. Okrem dvoch hlavných smerov sú cestné komunikácie prepojené s obcami Rastislavice a Černík.
↑MARSINA, Richard (ed.): Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae II. (1235-1260). Bratislava : Obzor, 1987, s. 365, č. 528.
↑ abcKRAJČOVIČ, Rudolf: Živé kroniky slovenských dejín., 2005, s. 202.
↑STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 1. vyd. Turčiansky Sv. Martin : Matica slovenská, 1948. 673 s. (Spisy Jazykového odboru Matice slovenskej ; ser. B; zv. 2.) S. 278 – 279.
↑ abcBÁTORA, Jozef: Osídlenie Komjatíc v praveku a vo včasnej dobe dejinnej. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 33 – 58.
↑PERNÝ Lukáš : Rondely – praveká architektúra plná otáznikov. Posterus Ročník 6, číslo 2. Bratislava. 2013. ISSN 1338-0087
↑LUKAČKA, Ján: Komjatice v stredoveku v rokoch 1256 – 1526. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 76.
↑Cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Komjatice. Dostupné online.
↑Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
↑Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
↑Cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Komjatice. Dostupné online.
↑Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
↑Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
↑Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
↑Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
↑Královičová, Anna: Obecná knižnica v Komjaticiach. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 539.
↑VRABCOVÁ, Viera: Ochotnícke divadlo v Komjaticiach v rokoch 1843 – 1974. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 480.
↑VRABCOVÁ, Viera: Komjatický spevokol a jeho tradícia. Zborový spev v Komjaticiach v rokoch 1876 až 1954. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 496.
↑GÁLIK, Ján – PODHOREC, Silvester – LETOŠŤÁKOVÁ, Štefánia – CIFRA, Štefan, VRABCOVÁ, Viera: Z kultúrneho života v Komjaticiach v rokoch 1843 – 1938. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 480.
↑CIFRA, Štefan: Z kultúrneho života v Komjaticiach v rokoch 1945 – 2006. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 507 a 510.
↑MÓŽI, Alexander – NOVÁKOVÁ, Magda: Činnosť a repertoár detského folklórneho súboru Mladosť. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 516
↑MÁZOROVÁ, Mária – ONDREJKA, Kliment, a kol.: Slovenské ľudové tance, 1990, s. 277.
↑CIFRA, Štefan: Ženská folklórna spevácka skupina Komjatičanka a detské spevácke zbory Viery Cifrovej. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 519.
↑MÓŽI, Alexander: O ľudových piesňach obce Komjatice (referát). In: Piesňová tradícia regiónov západného Slovenska : Piaty seminár o zbieraní, zapisovaní a vydávaní ľudových piesní, 2007, s. 9.
↑ŠPACÍROVÁ, Mária: Zmiešaný spevácky zbor Ondreja Cabana pri MO Matice slovenskej v Komjaticiach. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 536.
↑RAJNOHOVÁ, Mária: Spevácky súbor Nádej pri Klube dôchodcov a ZO SZPB v Komjaticiach. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 537.
↑TRSTENOVIČOVÁ, Jana: Spevácke zbory pri komjatickej farnosti. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 536.
↑BEHUL, Ján: Komjatické kapely a muzikanti. In: Komjatice 1256 – 2006, 2008, s. 541.
↑KUBÁČEK Jiří : Dejiny železníc na území Slovenska. Železnice SR, 1999. ISBN 8096814044
Literatúra
Monografie
CIFRA, Štefan – VRABCOVÁ, Viera, Ing. (zostavovatelia): Komjatice 1256 – 2006: Vedecko-popularizačná monografia obce. 1. doplnené vydanie. Komjatice – Bratislava: Združenie priateľov obce Komjatice, obec Komjatice, Q-Solid, 2008. 792 s. ISBN 80-969550-2-0.
PODHOREC, Silvester – GÁLIK, Ján: Komjatice 1256 – 1991. Komjatice: Obecný úrad Komjatice, 1991. 166 s.
KRAJČOVIČ, Rudolf: Živé kroniky slovenských dejín. 1. vyd. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2005. 230 s. ISBN 80-88878-99-3.
MÁZOROVÁ, Mária – ONDREJKA, Kliment, a kol.: Slovenské ľudové tance. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990, 384 s.
MÓŽI, Alexander: O ľudových piesňach obce Komjatice (referát). In: Piesňová tradícia regiónov západného Slovenska : Piaty seminár o zbieraní, zapisovaní a vydávaní ľudových piesní. Nitra: Katedra etnológie a etnomuzikológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa, 2007. 13 s. Rkp.
STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 1. vyd. Turčiansky Sv. Martin : Matica slovenská, 1948. 673 s. (Spisy Jazykového odboru Matice slovenskej ; ser. B; zv. 2.) + mapová príloha.
Časopisy
CIFRA, Š.: Monografia obce Komjatice : Úspešný projekt encyklopedického charakteru. In: Obecné noviny. 2009, roč. XIX, č. 12 [online], s. 8 – 11 [cit. 12. 1. 2010]. ISSN 1335-650X. Dostupné na internete: [1]Archivované 2012-04-18 na Wayback Machine
فابيان فورت معلومات شخصية اسم الولادة (بالإنجليزية: Fabiano Anthony Forte) الميلاد 6 فبراير 1943 (العمر 80 سنة)فيلادلفيا مواطنة الولايات المتحدة الزوجة اندريا باتريك [لغات أخرى] عدد الأولاد 3 الحياة العملية المهنة ممثل اللغة الأم الإنجليزية اللغات الإنجليزي...
MarktgemeindeSt. Georgen an der Gusen Wappen Österreichkarte St. Georgen an der Gusen (Österreich) Basisdaten Staat: Österreich Bundesland: Oberösterreich Politischer Bezirk: Perg Kfz-Kennzeichen: PE Hauptort: Sankt Georgen an der Gusen Fläche: 7,12 km² Koordinaten: 48° 16′ N, 14° 27′ O48.27166666666714.448333333333262Koordinaten: 48° 16′ 18″ N, 14° 26′ 54″ O Höhe: 262 m ü. A. Einwohner: 4.424 (1....
Praia de Santo Antônio de Lisboa Praia de Santo Antônio de Lisboa is een strand in het noordwesten van het eiland Santa Catarina. Het is gelegen in de wijk Santo Antônio de Lisboa van de gemeente Florianópolis in het zuiden van Brazilië. Het strand is de thuisbasis van vele vissers en het wordt veel bezocht door liefhebbers van schaal- en schelpdieren. Zie ook Lijst van stranden in Florianópolis
Meacher in 2014 Michael Hugh Meacher (Hemel Hempstead (Hertfordshire), 4 november 1939 – 21 oktober 2015) was een Britse parlementariër voor Oldham. Loopbaan Sinds 1960 was Meacher lid van de Labour partij. In de regering van Tony Blair was hij tot 2003 'junior Minister' voor het ministerie van Milieu, Voedsel en Plattelandszaken (Department for Environment, Food and Rural Affairs). Sindsdien bekritiseerde hij de regering van Blair op onder andere de oorlog tegen Irak en genetisch gemanipu...
This article is about a region in Kosovo. For the river, see Drenica (river). Historical region of KosovoDrenicaHistorical region of KosovoCountryKosovoMunicipalitiesDrenasSkenderajArea • Total668 km2 (258 sq mi)Population (2011) • Total109,389 • Density160/km2 (420/sq mi) Drenica (Albanian: Drenicë, Drenica, Serbian Cyrillic: Дреница), also known as the Drenica Valley, is a hilly region in central Kosovo, covering roughly a...
Heirloom of the chiefs of Clan MacLeod The Dunvegan Cup, Fairy Flag, and Sir Rory Mor's Horn are heirlooms of the MacLeods of Dunvegan. This photo was taken sometime before 1927. A modern photo of the Fairy Flag on display at Dunvegan Castle. The Fairy Flag (Scottish Gaelic: Am Bratach Sìth) is an heirloom of the chiefs of Clan MacLeod. It is held in Dunvegan Castle along with other notable heirlooms, such as the Dunvegan Cup and Sir Rory Mor's Horn. The Fairy Flag is known for the numerous ...
Bandar Udara Internasional UytashМеждународный аэропорт Махачкалы УйташIATA: MCXICAO: URMLInformasiLokasiMakhachkala, Dagestan, RussiaKetinggian dpl4,57 mdplKoordinatLatitud N42* 48.9000', Longitud E47* 39.2000'Situs webhttp://www.mcx.aero/ Bandar Udara Uytash (IATA: MCX, ICAO: URML) merupakan bandar udara yang terletak di bandar Makhachkala, Dagestan, Russia. Bandar Udara Internasional Uytash terletak pada kedudukan Latitud N42* 48.9000', Lon...
American baseball player (born 1986) Baseball player Desmond JenningsJennings with the Rays in 2014OutfielderBorn: (1986-10-30) October 30, 1986 (age 37)Birmingham, Alabama, U.S.Batted: RightThrew: RightMLB debutSeptember 1, 2010, for the Tampa Bay RaysLast MLB appearanceAugust 2, 2016, for the Tampa Bay RaysMLB statisticsBatting average.245Home runs55Runs batted in191 Teams Tampa Bay Rays (2010–2016) Desmond Delane Jennings (born October 30, 1986) is an A...
2006 studio album by Rodney AtkinsIf You're Going Through HellStudio album by Rodney AtkinsReleasedJuly 18, 2006 (2006-07-18)StudioCurb Studio (Nashville)Cartee Day Studio (Nashville)Country Q (Nashville)The Bonus Room (Old Hickory)Ridgetop Studio (Baxter)GenreCountryLength36:04LabelCurb RecordsProducerTed HewittRodney AtkinsRodney Atkins chronology Honesty(2003) If You're Going Through Hell(2006) It's America(2009) Singles from If You're Going Through Hell If You're Go...
Village in Maryland, United StatesOwen BrownVillageCountryUnited StatesStateMarylandCityColumbiaEstablished1975[1]Named forPostmaster Owen Brown[1] Columbia Villages Owen Brown is one of the ten villages in Columbia, Maryland, United States, established in 1972. Neighborhoods in the village include Dasher Green, Elkhorn and Hopewell.[2] Owen Brown lies south and east of the town center.[3] The village contains the 37-acre (150,000 m2) Lake Elkhorn, with a ...
KategoriScriptPerancangGeorge RyanPenerbitInternational Typeface CorporationITC Kristen adalah rupa huruf tulisan tangan santai yang terdiri dari dua bobot dan dirancang oleh George Ryan untuk International Typeface Corporation (ITC). Huruf ini terilhami bentuk tulisan tangan pada menu restoran di Cambridge, Massachusetts.[1][2] Susunannya yang tidak seimbang memberikan kesan yang kekanak-kanakan pada jenis huruf ini.[3] Versi TrueType Kristen juga tersedia dalam paket...
Grand Prix Kanada 1988 Lomba ke-5 dari 16 dalam Formula Satu musim 1988 Detail perlombaanTanggal 12 Juni 1988Nama resmi Molson Gran Prix du CanadaLokasi Circuit Gilles Villeneuve, Montreal, CanadaSirkuit Temporary street circuitPanjang sirkuit 4.421 km (2.728 mi)Jarak tempuh 69 putaran, 302.910 km (188.220 mi)Cuaca Sunny and hot[1]Posisi polePembalap Ayrton Senna McLaren-HondaWaktu 1:21.681Putaran tercepatPembalap Ayrton Senna McLaren-HondaWaktu 1:24.973 putaran ke-53PodiumPertama Ayr...
Украинская национальная армияукр. Украї́нська націона́льна а́рміянем. Ukrainische Nationalarmee Нашивка УНА Вермахта Годы существования 17 марта — 7 мая 1945 года Страна Нацистская Германия Подчинение Нацистская Германия, Украинский национальный комитет, Правительство УНР...
У этого термина существуют и другие значения, см. Уганда (значения). Угандаангл. Republic of Uganda[1]суахили Jamhuri ya Uganda Флаг Герб Девиз: «For God and My Country»«Для Бога и моей страны» Гимн: «О, Уганда, прекрасная страна» Уганда на карте мира Дата независимости 9 октября 1962 года (от В...
The topic of this article may not meet Wikipedia's notability guideline for books. Please help to demonstrate the notability of the topic by citing reliable secondary sources that are independent of the topic and provide significant coverage of it beyond a mere trivial mention. If notability cannot be shown, the article is likely to be merged, redirected, or deleted.Find sources: Lord of Souls – news · newspapers · books · scholar · JSTOR (December 201...
Native American activist Charmaine White FaceZumila WobagaCharmaine White Face presenting America's Chernobyl – the facts about the 3,272 abandoned open pit uranium mines in the Great Sioux Territory – on a 10-day tour on the East Coast, 2013Oglala Tituwan elder Personal detailsBornDeadwood, SDAwards2007 Nuclear Free Future Award, Salzburg, AustriaIn April 2017, she received the 2017 Dakota Conference Award for Distinguished Contribution to the Preservation of the Cultural Heritage of the...
American brand of industrial engines and compressors World War II poster promoting Cooper-Bessemer engines. Cooper-Bessemer was a brand of industrial engines and compressors, manufactured in Mount Vernon, Ohio. The Cooper-Bessemer Corporation was formed when the C. & G. Cooper Company (founded in 1833) and the Bessemer Gas Engine Company (founded in 1899) merged in 1929. In 1965, the company was renamed to Cooper Industries and relocated to Houston, Texas.[1] In the 1990s, Cooper ...
Foram assinalados vários problemas nesta página ou se(c)ção: Necessita de referências de fontes secundárias fiáveis publicadas por terceiros. Texto necessita de revisão, devido a inconsistências e/ou dados de confiabilidade duvidosa. O conteúdo pode ser de natureza não enciclopédica. Paróquia Nossa Senhora do Bom Despacho Dados Estado Minas Gerais Município Bom Despacho Arquidiocese Arquidiocese de Belo Horizonte Diocese Diocese de Luz Criação 20 de agosto de 1834 (1...
Bosnian Serb politician and Chetnik commander vojvodaDobroslav JevđevićJevđević in uniform, wearing the Order of Karađorđe's StarNative nameДоброслав ЈевђевићBorn(1895-12-28)28 December 1895Miloševac near Prača, Condominium of Bosnia and Herzegovina, Austro-Hungarian monarchyDiedOctober 1962 (aged 66)Rome, ItalyAllegiance Chetniks (1941–1945) Italy (1941–1943) Germany (1943–1945) Years of service1941–1945Rankvojvoda (self-appointed)Commands heldChetnik mo...
هذه المقالة يتيمة إذ تصل إليها مقالات أخرى قليلة جدًا. فضلًا، ساعد بإضافة وصلة إليها في مقالات متعلقة بها. (فبراير 2021) أينجل هارتAngel Heart (بالإنجليزية) شعار الفيلممعلومات عامةالصنف الفني القائمة ... نيو-نوار — فيلم فنتازيا — فيلم غموض[3] — إثارة جنسية — فيلم إغرائي — في...
